Najvyšší súd Slovenskej republiky  

3 Cdo 153/2010

 

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa B., spol. s r.o., so sídlom v B., zastúpeného L., s.r.o., so sídlom v B., proti odporcom 1/ E. B., bývajúcemu v B., 2/ M. B., bývajúcej v B., o zaplatenie 616,04 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 30 Ro 671/2009, o dovolaní navrhovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 27. januára 2010 sp. zn. 7 Co 244/2009, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave   z 27. januára 2010 sp. zn. 7 Co 244/2009 vo výroku o trovách odvolacieho konania   z r u š u j e a vec mu v rozsahu zrušenia vracia na ďalšie konanie.  

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava IV platobným rozkazom z 11. júna 2009 č.k. 30 Ro 671/2009- 21 uložil odporcom 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne do 15 dní zaplatiť navrhovateľovi   614,04 € s 10,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 238,02 € od 1. januára 2009 do zaplatenia a 10 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 376,02 € od 16. februára 2009 do zaplatenia; zároveň im uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi 36,50 € a na účet právneho zástupcu navrhovateľa 165,49 € trov konania.

Proti výroku platobného rozkazu o trovách konania podali odporcovia 1/ a 2/ odvolanie a žiadali napadnutý výrok zmeniť tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Krajský súd v Bratislave uznesením z 27. januára 2010 sp. zn.   7 Co 244/2009 napadnutý výrok platobného rozkazu o trovách konania potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol tak, že úspešnému navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal z dôvodu, že túto nežiadal (§ 142 ods. 1, § 224 ods. 1, § 151 ods. 1 O.s.p.).   Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal navrhovateľ dovolanie. Navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnil tým, že konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, je postihnuté procesnou vadou v zmysle   § 237 písm. f/ O.s.p., ku ktorej podľa jeho názoru došlo tým, že mu súd nedoručil odvolanie odporcov, v dôsledku čoho nebol informovaný o prebiehajúcom odvolacom konaní, nemal tak možnosť vyjadriť sa k tomuto opravnému prostriedku odporcov a nemal tak možnosť uplatniť si náhradu trov odvolacieho konania.

Odporcovia sa k dovolaniu písomne nevyjadrili.  

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr, či dovolanie navrhovateľa smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom.

Podľa § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V danej veci smeruje dovolanie navrhovateľa proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktoré má procesnú formu uznesenia. Prípustnosť dovolania treba preto posúdiť podľa § 239 O.s.p. V ustanoveniach § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. sa uvádzajú uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým je prípustné dovolanie; v zmysle § 239 ods. 3 O.s.p. ale predchádzajúce odseky neplatia, ak ide (medziiným) o uznesenie odvolacieho súdu o trovách konania. To znamená, že procesná prípustnosť dovolania je v posudzovanom prípade ustanovením § 239 ods. 3 O.s.p. vylúčená.

Vzhľadom na obsah dovolania a tiež zákonnú povinnosť dovolacieho súdu skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. (§ 242 ods. 1 druhá veta O.s.p.), neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 239 O.s.p., ale sa zaoberal i otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (aj uzneseniu) odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Pritom § 237 O.s.p. nemá žiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým predmetom dovolania. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet konania významný, a ak je konanie postihnuté niektorou z vád v ňom vymenovaných, možno dovolaním napadnúť aj rozhodnutie o trovách konania. Predpokladom prípustnosti dovolania podľa § 237 O.s.p. nie je však samo tvrdenie dovolateľa o existencii procesnej vady tejto povahy; rozhodujúcim je zistenie, že v konaní skutočne k predmetnej vade došlo.

Procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/ a písm. g/ O.s.p. navrhovateľ nenamietal a v dovolacom konaní ich existencia nevyšla najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto z týchto ustanovení nemožno vyvodiť.

So zreteľom na obsah dovolania sa dovolací súd osobitne zameral na posúdenie, či konanie nie je zaťažené vadou v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. K odňatiu možnosti konať pred súdom v zmysle tohto ustanovenia dochádza v dôsledku postupu súdu, ktorým sa účastníkovi konania znemožňuje realizácia jeho procesných práv (napr. právo zúčastniť sa na pojednávaní, vyjadrovať sa k veci, navrhovať dôkazy, podať opravný prostriedok a pod.).

Podľa § 209a ods. 1 O.s.p. ak nejde o prípad uvedený v § 209 ods. l druhej vete O.s.p., doručí súd prvého stupňa bezodkladne odvolanie ostatným účastníkom, a ak odvolanie smeruje proti rozhodnutiu vo veci samej, vyzve účastníkov, aby sa k odvolaniu vyjadrili.

Podľa § 211 ods. l O.s.p. ak súd prvého stupňa nesprávne postupoval podľa § 209   ods. l O.s.p., odvolací súd sám vyzve toho, kto podal odvolanie, aby doplnil chýbajúce náležitosti a poučí ho o následkoch neodstránenia vád odvolania podľa § 218 ods. 1 písm. d/ O.s.p. Vo veciach podľa § 120 ods. 2 odvolací súd odstraňuje vady odvolania tým, že sa obmedzí len na zistenie rozsahu, v akom sa rozhodnutie napáda. Odvolací súd sám odstráni vady pri doručovaní odvolania a výzvy podľa § 209a ods. 1 tak, že sám vykoná doručovanie. Odvolací súd rozhodne aj o návrhoch podľa § 138 ods. 1 vrátane tých, o ktorých nerozhodol súd prvého stupňa.

Námietka dovolateľa, že mu v konaní bola odňatá možnosť pred súdom konať nesplnením povinnosti súdu doručiť mu odvolanie, je dôvodná. Odporcovia napadli platobný rozkaz vo výroku o trovách konania odvolaním z 13. júla 2009. Z obsahu spisu vyplýva, že uvedené odvolanie súd prvého stupňa navrhovateľovi nedoručil (viď predkladaciu správu súdu krajskému súdu z 12. októbra 2009 z č.l. 28 spisu) a túto vadu neodstránil ani odvolací súd, hoci mu táto povinnosť vyplýva z citovaného § 211 ods. 1 O.s.p. Tým, že súd navrhovateľovi nedoručil odvolanie odporcov, navrhovateľ nemal vedomosť o prebiehajúcom odvolacom konaní, nebolo mu umožnené vyjadriť sa k odvolaniu, ak by to považoval za potrebné a nemal tak možnosť ani uplatniť si náhradu trov odvolacieho konania. Uvedeným postupom, ktorý je v rozpore s citovanými ustanoveniami (§ 209a ods. 1 O.s.p., § 211 ods. 1 veta tretia O.s.p.), odňal navrhovateľovi možnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.).

Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na to, že účastník konania má právo byť oboznámený s tým, že v jeho právnej veci bol podaný opravný prostriedok a je vedené odvolacie konanie. Odvolací súd preto konal v rozpore s ústavným princípom rovnosti účastníkov konania a ukrátil navrhovateľa na jeho základnom práve na spravodlivý súdny proces (čl. 46 až 50 Ústavy Slovenskej republiky).

So zreteľom na uvedené dospel dovolací súd k záveru, že odvolací súd v prejednávanej veci zaťažil konanie procesnou vadou v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p., ktorá zakladá prípustnosť dovolania a zároveň je aj dôvodom, pre ktorý musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto uznesenie odvolacieho súdu vo výroku o trovách odvolacieho konania zrušil a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konania (§ 243b O.s.p.).

V novom rozhodnutí rozhodne súd aj o trovách dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 22. septembra 2010

  JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková