Najvyšší súd Slovenskej republiky

3 Cdo 152/2013

 

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky Ing. Z. H., bývajúcej v C., proti odporcovi I. H., bývajúcemu v C., zastúpenému JUDr. P. S., advokátom so sídlom

v T., o zrušenie predbežného opatrenia, vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn.  

27 C 199/2012, o dovolaní odporcu proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne zo 14. januára

2013 sp. zn. 6 Co 2/2013, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Navrhovateľke náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Trenčín na návrh odporcu uznesením zo 4. decembra 2012 č.k.  

27 C 199/2012-128 čiastočne zmenil vlastné predbežné opatrenie nariadené uznesením  

zo 6. septembra 2012 sp. zn. 27 C 199/2012-10 tak, že odporcovi povolil vstupovať do dielne

v rodinnom dome súp. č. X., postavenom na parcele č. X., oboje zapísané na LV č. X. pre k.

ú. C.. Rozhodnutie odôvodnil tým, že odporca v dielni vykonáva svoju živnosť, od ktorej je

existenčne závislý. Keďže dielňa je uzavretým celkom, vstup do nej je možný len z dvora,  

a užíva ju výhradne odporca, navrhovateľka a deti účastníkov nebudú prítomnosťou odporcu

v dielni nijako ohrození. Vo zvyšku návrh na zrušenie predbežného opatrenia zamietol; zákaz

vzťahujúci sa na vstup odporcu do ostatných častí domu ponechal v platnosti, nakoľko neboli

zistené dôvody na zrušenie predbežného opatrenia i v tejto časti.

Krajský súd v Trenčíne na odvolanie navrhovateľky uznesením zo 14. januára 2013

sp. zn. 6 Co 2/2013 uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrh odporcu na zrušenie   3 Cdo 152/2013

predbežného opatrenia zamietol v celosti. Rozhodol tak po zistení, že odporca 10. novembra

2009 oznámil Obvodnému úradu Trenčín, Odboru živnostenského podnikania, a následne  

aj Obecnému úradu C. zrušenie prevádzky na adrese C. X.. Veci, nachádzajúce sa v dielni  

a slúžiace odporcovi na podnikanie, boli podľa úradného záznamu OOPZ Trenčín odporcovi

odovzdané 16. septembra 2012, kedy ich so súhlasom navrhovateľky z dielne odniesol otec

odporcu a odporcovi ich odovzdal pred bránou domu. Odporcom uvádzaný dôvod zrušenia

predbežného opatrenia, spočívajúci vo vykonávaní jeho podnikateľskej činnosti v dielni, preto

nemá opodstatnenie. Predbežné opatrenie nie je účelné zrušiť i s ohľadom na skutočnosť, že

do dielne sa vchádza cez spoločný dvor (parc. č. X.), ktorý využíva i navrhovateľka a deti

účastníkov, a teda nemožno vylúčiť ďalšie konfliktné situácie a s nimi súvisiace prípadné

ohrozenie detí, ktorých záujem treba mať predovšetkým na zreteli.

Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal odporca dovolanie, ktoré odôvodnil § 237

písm. f/ O.s.p. Namietal porušenie svojich práv podľa § 209a O.s.p. a § 211 O.s.p. a podľa  

čl. 37 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd v súvislosti s postupom odvolacieho súdu,

ktorý o odvolaní navrhovateľky rozhodol bez toho, aby zohľadnil vyjadrenie odporcu.

Vyjadrenie k odvolaniu podal odporca 18. januára 2013, teda v súdom určenej lehote, ktorá

mala uplynúť 20. januára 2013. Odvolací súd však vo veci rozhodol už 14. januára 2013, teda

ešte predtým, než mal vôbec vyjadrenie odporcu k dispozícii. Tým odňal odporcovi možnosť

pred ním konať. Z týchto dôvodov navrhol, aby dovolací súd dovolaním napadnuté uznesenie

odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Navrhovateľka sa vo vyjadrení k dovolaniu stotožnila s rozhodnutím odvolacieho súdu

a poukázala na správnosť jeho dôvodov. Uviedla, že na základe tohto rozhodnutia odporca

22. januára 2013 s pomocou ďalších osôb dielňu vypratal a zariaďovacie predmety z nej

odviezol, pričom obdobie medzi 15. decembrom 2012 a 22. januárom 2013, kedy sa v zmysle

rozhodnutia súdu prvého stupňa v dielni zdržiaval oprávnene, využíval na odvážanie rôznych

vecí a na schválnosti voči navrhovateľke a deťom.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpený advokátom (§ 241

ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal najskôr,

či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno týmto opravným prostriedkom napadnúť

(§ 236 a nasl. O.s.p.).

  3 Cdo 152/2013

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ  

to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).

Pokiaľ dovolanie smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu, je tento opravný

prostriedok prípustný, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239

ods. 1 písm. a/ O.s.p.) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu

dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/ veta prvá

O.s.p.). Dovolanie je tiež prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu,   ktorým   bolo

potvrdené   uznesenie   súdu   prvého   stupňa,   ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom

potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu

rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní)

cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území

Slovenskej republiky (§ 239 ods. 2 O.s.p.).

Podľa § 239 ods. 3 O.s.p. však ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide o uznesenie

o príslušnosti, predbežnom opatrení, poriadkovej pokute, znalečnom, tlmočnom, o odmietnutí

návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva duševného

vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených Zákonom  

o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením.

V prejednávanej veci je dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu  

o predbežnom opatrení, teda uznesenie, proti ktorému dovolanie nie je prípustné, a to bez

ohľadu na spôsob rozhodnutia odvolacieho súdu. Prípustnosť dovolania odporcu je preto  

v zmysle § 239 ods. 3 O.s.p. vylúčená.

S   prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1, veta druhá O.s.p., ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237

O.s.p. (či už to účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky

len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu podľa § 239 O.s.p., ale

sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O.s.p. Uvedené zákonné

ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo

uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných   3 Cdo 152/2013

procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok

právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého

účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania,  

ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia

možnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo

nesprávne obsadeným súdom).

Podľa názoru dovolateľa je konanie postihnuté vadou v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.,

ktorej existenciu vidí v tom, že odvolací súd pri rozhodovaní o odvolaní navrhovateľky

nezohľadnil vyjadrenie odporcu.

Odňatím možnosti konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. sa rozumie

nesprávny postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie procesných práv

účastníka občianskeho súdneho konania (napr. práva zúčastniť sa na pojednávaní, vyjadrovať

sa k veci, navrhovať dôkazy, podať opravný prostriedok alebo vyjadrenie, v stanovenej lehote

urobiť procesný úkon a pod). Z obsahu spisu nevyplýva, že by vzhľadom k povahe konania

(konanie o predbežnom opatrení) bolo odporcovi niektoré z týchto práv odňaté.

Účelom občianskeho súdneho konania je zabezpečiť ochranu práv a oprávnených

záujmov účastníkov nielen spravodlivú (viď bližšie § 1 O.s.p.), ale tiež účinnú a rýchlu  

(viď bližšie § 6 O.s.p.). Občiansky súdny poriadok vychádza z toho, že pre dosiahnutie tohto

účelu nestačí vždy vyčkať až do právoplatnosti rozhodnutia vydaného v konaní začatom

podľa jeho tretej časti. Pomery účastníkov totiž neraz vyžadujú prijatie účinných dočasných

opatrení, ktoré majú len prechodný charakter. Takými opatreniami sú (o. i.) predbežné

opatrenia.

Pri nariaďovaní predbežného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad

požiadavkou úplnosti skutkových zistení. V dôsledku toho sa tu nezisťujú všetky tie

skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia o veci,  

a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie predbežného opatrenia,

nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z tohto dôvodu ani nepredpokladá, že by pri

rozhodovaní o predbežnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie (§ 120 a nasl. O.s.p.).

Pre nariadenie predbežného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých     3 Cdo 152/2013

sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie, aspoň osvedčené. Miera

osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia.

V konaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia sa s ohľadom na zmysel tohto

procesného inštitútu ani zásada rovnosti účastníkov (ktorú treba vnímať aj v spojení  

so zásadou kontradiktórnosti a zásadou ústnosti – osobitne právom byť vypočutý) neuplatňuje

tak striktne, resp. bezprostredne, ako je tomu v konaní o veci samej. Účastníci konania teda

nemusia v každej časti či druhu konania súčasne disponovať určitým procesným

prostriedkom. V prípade niektorých procesných prostriedkov z ich povahy a účelu vyplýva, že

ich uplatnenie má k dispozícii len jedna strana; tomu zodpovedá aj príslušná zákonná úprava

(viď bližšie § 75 ods. 6, ods. 8) O.s.p. Uvedené platí tak v konaní pred súdom prvého stupňa,

ako aj v odvolacom konaní.

Z obsahu spisu vyplýva, že proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa zo 4. decembra 2012

č.k. 27 C 199/2012-128 podala navrhovateľka 19. decembra 2012 odvolanie, ktoré bolo  

na základe úpravy zo 7. januára 2013 (č. l. 136 spisu) doručované na vyjadrenie právnemu

zástupcovi odporcu, pričom súd lehotu na vyjadrenie neurčil (v úprave je uvedené: „odvolanie

navrhovateľky na č.l. 131 doruč na vyjadrenie odporcovi“), a spis bezodkladne predložil

odvolaciemu súdu. Odvolanie bolo právnemu zástupcovi odporcu doručené 10. januára 2013,

vyjadrenie odporcu k odvolaniu bolo súdu prvého stupňa doručené 18. januára 2013.

Odvolací súd rozhodol o odvolaní 14. januára 2013.

Podľa právneho názoru dovolacieho súdu zodpovedal procesný postup odvolacieho

súdu v danej veci vyššie uvedenej povahe konania a rozhodovania o predbežnom opatrení.

Záujem na rýchlej a účinnej dočasnej ochrane práv účastníka, ktorý o ochranu žiada, má totiž

prednosť pred právom ostatných účastníkov vyjadriť sa k skutočnostiam uvedeným

v písomnom podaní (návrhu, odvolaní). Keďže sa procesné predpoklady pre nariadenie

predbežného opatrenia iba osvedčujú, a to spravidla listinami (v prejednávanej veci boli

týmito listinami oznámenia o zrušení prevádzky odporcu a úradný záznam OOPZ Trenčín),

nebol ani odvolací súd pred rozhodnutím o odvolaní navrhovateľky povinný vytvoriť

odporcovi procesnú možnosť vyjadriť sa k obsahu listín, z ktorých vyvodzuje závery

o splnení predpokladov pre zamietnutie jeho návrhu na zrušenie predbežného opatrenia.

  3 Cdo 152/2013

Keďže v prejednávanej veci nemožno prípustnosť podaného dovolania vyvodiť  

zo žiadneho ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, Najvyšší súd Slovenskej republiky

ho v zmysle § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. odmietol.

V dovolacom konaní úspešnej navrhovateľke vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1

O.s.p.). Dovolací súd nepriznal navrhovateľke náhradu trov dovolacieho konania, lebo

nepodala návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho konania (§ 151 ods. 1

O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom  

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 14. mája 2013

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková