3 Cdo 150/2013

Najvyšší súd  

Slovenskej republiky  

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu V. H., toho času v Ú.,   so sídlom v L., proti žalovanému Krajskému súdu v Bratislave, so sídlom v Bratislave, Záhradnícka č. 10, o určenie neoprávnenosti zásahu do osobnostných práv, náhradu majetkovej ujmy a iné, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 21 C 124/2008, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 23. novembra 2011 sp. zn. 15 Co 50/2011, takto

r o z h o d o l :

Dovolacie konanie z a s t a v u j e.

Žalovanému nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava I rozsudkom z 23. novembra 2010 č.k. 21 C 124/2008-90 zamietol žalobu, ktorou sa žalobca voči žalovanému domáhal 1/ určenia neoprávnenosti zásahu do jeho osobnostných práv spôsobeného oslabením jeho právnej istoty a doručením chybných uznesení, 2/ náhrady majetkovej ujmy spôsobenej nesprávnym úradným postupom, 3/ náhrady škody vo výške 1 758,95 €, 4/ zrušenia uznesení Mestského súdu v Bratislave   z 2. októbra 1996 sp. zn. 2 T 38/1994, Krajského súdu v Bratislave zo 14. mája 1998 sp. zn.   2 T 38/1994, a rozhodnutí, na základe ktorých sa vykonávajú zrážky z jeho mzdy sp. zn.   E 553/1998 a DSA 120/1998.

Proti uvedenému rozsudku podal žalobca odvolanie. Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 23. novembra 2011 sp. zn. 15 Co 50/2011 napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny (§ 219 ods. 1 O.s.p.); žalovanému nepriznal náhradu trov odvolacieho konania.

Potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu napadol žalobca dovolaním, v ktorom uviedol, že „dôvodom dovolania je porušenie medzinárodnej zmluvy – Európsky Dohovor o ľudských právach a základných slobodách zo strany konajúcich súdov“ a žiadal, aby dovolací súd rozsudky oboch súdov nižších stupňov zrušil.

Žalovaný sa k dovolaniu žalobcu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) skúmal,   či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať.

Kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (§ 103 O.s.p.). Ak ide o nedostatok podmienky konania, ktorý možno odstrániť, súd urobí pre to vhodné opatrenia. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok podmienky konania odstrániť, konanie zastaví (§ 104 ods. 2 O.s.p.).

Dovolateľ v dovolacom konaní musí byť zastúpený advokátom, pokiaľ nemá právnické vzdelanie buď sám, alebo jeho zamestnanec (člen), ktorý za neho koná (§ 241 ods. 1 veta druhá O.s.p.). Toto ustanovenie zakotvuje osobitnú podmienku dovolacieho konania, ktorej nedostatok je odstrániteľný, avšak len za súčinnosti dovolateľa. Ak táto podmienka zostane nesplnená, dovolací súd konanie zastaví.

Účastníka, ktorý požiada o ustanovenie advokáta a u ktorého sú predpoklady, aby bol oslobodený od súdnych poplatkov, súd odkáže na Centrum právnej pomoci. O tejto možnosti súd účastníka poučí (§ 30 O.s.p.).

Zo spisu vyplýva, že v danom prípade Okresný súd Bratislava I uznesením   z 22. novembra 2012 č.k. 21 C 124/2008-267 priznal žalobcovi oslobodenie od súdneho poplatku za dovolanie a zároveň žalobcu (dovolateľa), ktorý nemá právnické vzdelanie a požiadal o ustanovenie zástupcu pre dovolacie konanie, odkázal s touto žiadosťou   na Centrum právnej pomoci. Podaním doručeným súdu prvého stupňa 15. februára 2013   (č.l. 272 spisu) žalobca predložil rozhodnutie Centra právnej pomoci, kancelárie Hlohovec z 1. februára 2013 sp. zn. 373/2013 a uviedol, že „Chcem Vás požiadať, aby ste   ma opakovane nevyzývali si obhajcu zaobstarať z vlastnej iniciatívy z dôvodu, lebo z vlastnej iniciatívy si ho nemôžem zabezpečiť.“ Z rozhodnutia Centra právnej pomoci, kancelárie Hlohovec z 1. februára 2013   sp. zn. 373/2013 vyplýva, že žalobcovi nebol priznaný nárok   na poskytovanie právnej pomoci.

Podľa oznámenia Centra právnej pomoci, kancelárie Hlohovec z 22. apríla 2013 rozhodnutie z 1. februára 2013   sp. zn. 373/2013, ktorým žalobcovi nebol priznaný nárok   na poskytovanie právnej pomoci, nadobudlo právoplatnosť 21. februára 2013.

Dovolateľ v danom prípade nemá právnické vzdelanie. Súd ho riadne poučil o vyššie uvedenej osobitnej podmienke dovolacieho konania (§ 241 ods. 1 veta druhá O.s.p.), ktorej nesplnenie vedie vždy k zastaveniu dovolacieho konania. Súd prvého stupňa v súlade   so zákonom postupoval v zmysle § 30 O.s.p. a dovolateľa s jeho žiadosťou o ustanovenie zástupcu pre dovolacie konanie odkázal na Centrum. Dovolateľ napriek tomu, že jeho žiadosti o ustanovenie zástupcu pre dovolacie konanie nebolo Centrom vyhovené, nezaložil   ani nemieni založiť do súdneho spisu plnú moc udelenú advokátovi (viď písomné podanie žalobcu na č.l. 272 spisu).

Dovolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu konštatuje, že nedostatok osobitnej podmienky dovolacieho konania (§ 241 ods. 1 veta druhá O.s.p.) zostal v dôsledku nečinnosti dovolateľa neodstránený aj v čase rozhodovania dovolacieho súdu.  

Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky konanie o dovolaní zastavil (§ 243c O.s.p. v spojení s § 241 ods. 1 O.s.p. a § 104 ods. 2 O.s.p.).

O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., § 146 ods. 2 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.  

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom   hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 12. júna 2013

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková