3Cdo/147/2019

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalujúceho Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Pribinova 2, proti žalovanému X. O., trvale bytom v V., Q. XXX/XX, zastúpenému JUDr. Michalom Vlkolinským, advokátom vo Zvolene, Námestie SNP 17/29, o zaplatenie 1 238,- € s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. 16 C 25/2017, o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne zo 16. januára 2019 sp. zn. 5 Co 218/2018, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Žalujúce má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Prievidza (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo 14. mája 2018 č. k. 16 C 25/2017-39 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalujúcemu 1 238,- € s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 27. apríla 2017 do zaplatenia, v lehote jedného mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia a žalobcovi náhradu trov konania voči žalovanému nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil (právne) vo veci samej ustanoveniami § 114 ods. 5 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 173 ods. 1 až 4 zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej Republiky a Železničnej polície v znení platnom do 31. decembra 2017 a § 51 ods. 1 a 2 zákona č. 173/1993 Z.z. o Policajnom zbore i s odkazmi na § 415 a § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka (zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení); v časti trov konania potom § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku (zákona č. 160/2015 Z.z. v znení zákona č. 87/2017 Z.z. a dnes už i zákona č. 350/2018 Z.z., ďalej len „C.s.p.“).

2. Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Trenčíne (ďalej len „odvolací súd“) rozsudkom zo 16. januára 2019 sp. zn. 5 Co 218/2018 rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a žalobcovi nepriznal náhradu trov odvolacieho konania.

3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný dovolanie, ktorého prípustnosť vyvodzoval zustanovenia § 421 ods. 1 písm. b/ C.s.p. Navrhol, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie; zároveň žiadal i o odklad vykonateľnosti dovolaním napádaného rozhodnutia.

4. Žalujúce navrhlo dovolanie ako nedôvodné zamietnuť a napadnutý rozsudok v plnom rozsahu potvrdiť (?).

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 C.s.p.) po zistení, že dovolanie podala za účinnosti C.s.p. v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 C.s.p.) strana, v ktorej neprospech bolo napádané rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.) a to za splnenia podmienky jej zastúpenia i spísania dovolania na to určenou osobou (§ 429 ods. 1 C.s.p.), skúmal bez nariadenia pojednávania (§ 443, časť vety pred bodkočiarkou C.s.p.), či sú splnené procesné predpoklady pre uskutočnenie meritórneho dovolacieho prieskumu. Dospel pritom k záveru, že dovolanie je potrebné odmietnuť. Na odôvodnenie, prečo bol podľa neho namieste takýto postup (§ 451 ods. 3, veta prvá C.s.p.) uvádza:

6. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 C.s.p.). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 C.s.p.). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f/ C.s.p., je (procesnou) povinnosťou dovolateľa vysvetliť v dovolaní, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a označiť v dovolaní náležitým spôsobom dovolací dôvod (§ 420 alebo § 421 C.s.p. v spojení s § 431 ods. 1 C.s.p. a § 432 ods. 1 C.s.p.). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.

7. Žalovaný v dovolaní uviedol že prípustnosť jeho dovolania vyplýva z § 421 ods. 1 písm. b/ C.s.p.

8. Podľa § 422 ods. 1 C.s.p. dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy, na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy, na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmena a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

9. V danom prípade žalujúce podalo na súde prvej inštancie žalobu 31. júla 2017. Výška minimálnej mzdy v roku 2017 bola ustanovená nariadením vlády č. 280/2016 Z.z. sumou 435,- €; desaťnásobok tejto sumy je teda 4 350,- €. Rozhodnutie odvolacieho súdu sa tak týka peňažného plnenia neprekračujúceho výšku desaťnásobku minimálnej mzdy v čase podania žaloby (1 238,- € < 4 350,- €).

10. Vzhľadom na to, že prípustnosť dovolania žalovaného je v danom prípade vylúčená ustanovením § 422 ods. 1 písm. a/ C.s.p., dovolací súd ani neskúmal, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktoré záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená. Vzhľadom na procesnú neprípustnosť dovolania žalovaného nepristúpil ani k posúdeniu, či napádaný rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).

11. Z vyššie uvedených dôvodov najvyšší súd odmietol dovolanie žalovaného podľa ustanovenia § 447 písm. c/ C.s.p. (ako neprípustné).

12. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania o dovolaní najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá C.s.p.).

13. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0, v časti trov konania pomerom hlasov 2 : 1.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.