3 Cdo 145/2012

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu JUDr. P. P., bývajúceho v Ž., zastúpeného JUDr. K. M. M., advokátkou so sídlom v Ž., proti žalovanému P.P., a.s.,

so sídlom v B., IČO: X., zastúpenému D., s.r.o., so sídlom v B., IČO: X., o uverejnenie

odpovede a zaplatenie peňažnej náhrady, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp.

zn. 8 C 224/2008, o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 8.

februára 2011 sp. zn. 8 Co 115/2010, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 8. februára

2011 sp. zn. 8 Co 115/2010 z r u š u j e a vec vracia tomuto súdu na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava I rozsudkom zo 7. decembra 2009 č.k. 8 C 224/2008-62 uložil

žalovanému v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku povinnosť 1/ uverejniť v denníku S.

na strane č. 2 na rovnocennom mieste a rovnakým písmom s označením „odpoveď“ s menom

a priezviskom, ktoré bude uverejnené rovnakým písmom, akým bol uverejnený nadpis textu

„Novinárky sú vinné za ohováranie sudcu“ dňa 8. októbra 2008 odpoveď s textom uvedeným

vo výroku rozsudku, 2/ zaplatiť žalobcovi 1 659,70 €, 3/ zaplatiť žalobcovi 1 203,42 € trov

konania a 4/ vo zvyšku žalobu zamietol. V odôvodnení uviedol, že v konaní bolo preukázané,

že 8. októbra 2008 v denníku S. na strane 2 bol uverejnený článok autorky M. T. s názvom

„Novinárky sú vinné za ohováranie sudcu“, že žalobca doručil žalovanému žiadosť z 5.

novembra 2008 o uverejnenie odpovede podľa § 8 ods. 1 zákona č. 167/2008 Z.z.

o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov

(ďalej len „zákon č. 167/2008 Z.z.“), ktorej súčasťou bol aj samotný text odpovede, ako i že

žalovaný navrhovanú odpoveď odmietol. Mal za to, že v článku boli uvedené neúplné, pravdu skresľujúce a nepravdivé tvrdenia a prevzaté hodnotiace úsudky bez skutkového

základu, ktoré zasiahli do osobnosti žalobu, poškodili jeho občiansku a profesionálnu česť  

a povesť, ako i že sa dotýkali jeho dôstojnosti a súkromia. Preto s poukazom na ustanovenia

§ 8 ods. 1 až 6 zákona č. 167/2008 Z.z. žalobe o uverejnenie odpovede vyhovel. Pre splnenie

podmienok uvedených v § 10 ods. 4 zákona č. 167/2008 Z.z. priznal žalobcovi peňažnú

náhradu, a to len vo výške spodnej hranice (1 659,70 €) a vo zvyšku žalobu v tejto časti

zamietol, nakoľko žalobca neuniesol na zdôvodnenie požadovanej výšky peňažnej náhrady

dôkazné bremeno. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil § 142 ods. 3 O.s.p.

Krajský súd v Bratislave na odvolanie žalovaného rozsudkom z 8. februára 2011  

sp. zn. 8 Co 115/2010 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej potvrdil. V časti

náhrady trov konania rozsudok zmenil tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi

trovy prvostupňového konania v sume 1 347,27 €. Žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi

náhradu trov odvolacieho konania v sume 98,50 €. Pokiaľ ide o výrok rozsudku súdu prvého

stupňa vo veci samej v celom rozsahu sa stotožnil so skutkovými zisteniami súdu prvého

stupňa ako i jeho právnym posúdením veci. Za čiastočne dôvodné považoval odvolanie

žalovaného v časti trov konania, nakoľko súd prvého stupňa priznal v nesprávnej výške

odmenu za úkony právnej služby vykonané 9., 19. a 20. októbra 2009. O náhrade trov

odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.

Rozsudok odvolacieho súdu napadol žalovaný dovolaním, ktoré odôvodnil tým, že

mu bola odňatá možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.) a že rozhodnutie

odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/

O.s.p.). Odňatie možnosti konať pred súdom videl v tom, že nemohol pred súdom uplatniť

svoje právo (právo na spravodlivý proces, právo, aby súd vec spravodlivo rozhodol), pretože

mu to znemožnil postupom, ktorý odporuje Občianskemu súdnemu poriadku, resp. rozhodol

vo veci zmätočne, spôsobom popierajúcim čo do obsahu procesné ako aj hmotné práva

žalovaného, porušil princíp rovnosti účastníkov konania, princíp rovností zbraní účastníkov

konania. Podľa jeho názoru odvolací súd rozhodol v rozpore s § 8 zákona č. 167/2008 Z.z.,

čím porušil princíp legality, príslušné ustanovenia Ústavy Slovenskej republiky

a Občianskeho súdneho poriadku. Ďalej namietal, že rozsudok odvolacieho súdu  

je nepreskúmateľný z dôvodu, že sa dostatočne nevyporiadal s jeho argumentáciou uvedenou

v odvolaní proti prvostupňovému rozsudku, nie je v ňom odôvodnený právny názor súdu a jeho závery sú v extrémnom nesúlade s jeho skutkovými zisteniami. Z uvedených dôvodov

žiadal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zmeniť tak, že žaloba sa zamieta.

Žalobca vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že dovolanie je v danej veci procesne

neprípustné, že rozsudok odvolacieho súdu je vecne správny a navrhol dovolanie odmietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpený advokátom (§ 241

ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr,

či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom

(§ 236 a nasl. O.s.p.).

Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemožno napadnúť každé

rozhodnutie súdu. Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna úprava jeho

prípustnosti. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu len

v prípadoch, v ktorých ho pripúšťa zákon (viď § 236 ods. 1 O.s.p.).

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa  

§ 238 ods. 1 O.s.p. S. dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2 O.s.p.  

je dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho

názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa § 238 ods. 3 O.s.p. je dovolanie

prípustné tiež vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku

ktorého odvolací súd vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým

súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.

Keďže podané dovolanie nesmeruje proti zmeňujúcemu rozsudku, ale takému

potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil, že

dovolanie proti nemu je prípustné ani takému potvrdzujúcemu rozsudku súdu prvého stupňa,

v ktorom súdu prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa  

§ 153 ods. 3 a 4, nemožno prípustnosť podaného dovolania vyvodiť z § 238 ods. 1 O.s.p., ani

z § 238 ods. 3 O.s.p. Pre úplnosť treba uviesť, že prípustnosť dovolania nie je daná ani ustanovením § 238 ods. 2 O.s.p., nakoľko dovolací súd   v prejednávanej veci doposiaľ

nerozhodoval.

S ohľadom na § 242 ods. 1 O.s.p. dovolací súd skúmal, či procesná prípustnosť

dovolania nevyplýva z § 237 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti

každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci

súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom

konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej

istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,  

e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi

konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca

alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. v dovolaní namietané neboli

a v dovolacom konaní ani nevyšli najavo. Prípustnosť dovolania žalovaného preto z týchto

ustanovení nemožno vyvodiť.

S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti postupu

odvolacieho súdu sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou, či odvolací súd svojím

postupom (ne)odňal dovolateľovi možnosť konať pred súdom. Odňatím možnosti konať pred

súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.) sa rozumie taký závadný postup súdu priečiaci sa zákonu alebo

inému všeobecne záväznému právnemu predpisu, ktorý má za následok znemožnenie

realizácie procesných práv účastníka občianskeho súdneho konania.

1. Dovolateľ v súvislosti s tvrdením procesnej vady konania v zmysle § 237 písm. f/

O.s.p. namieta, že rozhodnutie odvolacieho súdu nie je dostatočne odôvodnené, nakoľko  

sa odvolací súd v odôvodnení nevyporiadal so všetkými námietkami, ktoré uviedol

v odvolaní, preto je nepreskúmateľné a arbitrárne.

Vada konania uvedená v § 237 písm. f/ O.s.p. znamená vždy porušenie čl. 46 ods. 1

ústavy aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“). To však neznačí, že by zároveň nevyhnutne platil aj opak, teda to, že každé porušenie práva na spravodlivý súdny proces dosahuje intenzitu (až) vady konania v zmysle

§ 237 O.s.p. Najvyšší súd v tejto súvislosti poukazuje aj na obsah uznesenia Ústavného súdu

Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) z 10. novembra 2011 sp. zn. IV. ÚS 481/2011,

v ktorom sa konštatuje, že „ústavný súd už vo svojej rozhodovacej činnosti uviedol, že vada

konania podľa § 237 písm. f/ O.s.p. znamená porušenie čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj čl. 6 ods. 1

dohovoru (II. ÚS 261/06). To však, ako už ústavný súd spresnil (II. ÚS 148/09), neznamená,

že by vždy zároveň platil aj opak“.

Ústava neupravuje, aké dôsledky majú jednotlivé procesné nesprávnosti, ku ktorým

v praxi dochádza v konaní pred súdmi, ani nestanovuje predpoklady ich možnej nápravy

v opravnom konaní. Bližšiu úpravu ústavne garantovaného práva na súdnu ochranu obsahuje

Občiansky súdny poriadok, ktorý vo svojich ustanoveniach predpokladá aj možnosť vzniku

určitých procesných pochybení súdu v občianskom súdnom konaní. V nadväznosti  

na podstatu, význam a procesné dôsledky týchto pochybení upravuje Občiansky súdny

poriadok aj predpoklady a podmienky, za ktorých možno v dovolacom konaní napraviť

procesné nesprávnosti konania na súdoch nižších stupňov. Najzávažnejším procesným vadám

konania, ktoré sú taxatívne vymenované v § 237 O.s.p., pripisuje Občiansky súdny poriadok

osobitný význam – vady tejto povahy považuje za okolnosť zakladajúcu prípustnosť

dovolania (viď § 237 O.s.p.) a zároveň tiež za prípustný dovolací dôvod (viď § 241 ods. 2

písm. a/ O.s.p.). Aj niektorým ďalším procesným vadám konania nedosahujúcim stupeň

závažnosti procesných vád v zmysle § 237 O.s.p. pripisuje Občiansky súdny poriadok

význam. Iné vady, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (tzv. „iné vady“)

považuje – na rozdiel od procesných vád vymenovaných v § 237 O.s.p. – (len) za relevantný

dovolací dôvod (viď § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), pričom ale vady tejto povahy prípustnosť

dovolania nezakladajú.

Na posúdenie prípustnosti dovolania – aj z aspektov § 237 písm. f/ O.s.p. – je zásadne

príslušný dovolací súd (viď IV. ÚS 238/07). Na základe uznesenia občianskoprávneho

kolégia najvyššieho súdu bol v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov

Slovenskej republiky (ďalej len „zbierka“) ako judikát R 111/1998 uverejnený rozsudok

najvyššieho súdu z 28. augusta 1997 sp. zn. 2 Cdo 5/1997, z ktorého vyplýva, že „konanie   je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2

písm. b/ O.s.p.) aj vtedy, ak odvolací súd svoj právny záver riadne neodôvodnil, takže jeho rozsudok zostal nepreskúmateľný“. Podľa právneho názoru dovolacieho súdu je názor zaujatý

v uvedenom judikáte plne opodstatnený aj v prejednávanej veci a dovolací súd ani v danom

prípade nemá dôvod odkloniť sa od tohto názoru. Senát najvyššieho súdu, ktorý rozhoduje

v tejto veci, pri doterajšom rozhodovaní vždy zastával názor, že nepreskúmateľnosť

rozhodnutia súdu zakladá (len) tzv. inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.,

nie však procesnú vadu konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. (viď napríklad rozhodnutia

najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 249/2008, 3 Cdo 290/2009, 3 Cdo 138/2010, 3 Cdo 49/2011,

3 Cdo 135/2011). Právna kvalifikácia nepreskúmateľnosti rozhodnutia súdu nižšieho stupňa

ako dôvodu zakladajúceho (len) tzv. inú vadu konania pritom vyplýva aj z rozhodnutí ďalších

senátov najvyššieho súdu (viď napríklad sp. zn. 1 Cdo 140/2009, 1 Cdo 135/2010,  

2 M Cdo 18/2008, 2 Cdo 137/2010, 4 Cdo 310/2009, 5 Cdo 290/2008, 5 Cdo 216/2010,  

7 Cdo 55/2011, 7 Cdo 109/2011).

Pokiaľ súd svoje rozhodnutie dostatočne neodôvodní, neznemožňuje tým účastníkovi konania skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných

riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. O dôvodoch rozhodnutia sa účastník

dozvedá (má dozvedieť) z rozhodnutia súdu. Pokiaľ nemá odôvodnenie rozsudku súdu prvého

stupňa podklad v zistení skutkového stavu, môže účastník pred tým, ako rozsudok nadobudne

právoplatnosť, navrhnúť, aby odôvodnenie bolo doplnené (§ 165 ods. 1 O.s.p.). Účastník

prvostupňového konania, ktorý nie je spokojný s rozhodnutím súdu prvého stupňa,

nestotožňuje sa s jeho skutkovými zisteniami a ich právnym posúdením alebo v odôvodnení

rozhodnutia nenachádza odpovede na tie otázky, posúdenie a vyriešenie ktorých považoval

zo svojho pohľadu za rozhodujúce, má pri splnení ďalších predpokladov uvedených v zákone

zachované procesné oprávnenie napadnúť prvostupňové rozhodnutie odvolaním; v odvolaní

môže namietať napríklad to, že v konaní pred súdom prvého stupňa došlo k inej vade, ktorá

mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), alebo že

rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z neúplne zisteného skutkového stavu alebo

z nesprávnych (vrátane neúplných) skutkových zistení (§ 205 ods. 2 písm. c/ a d/ O.s.p.),

alebo že toto rozhodnutie vychádza z nesprávneho (aj neúplného alebo právnu problematiku

celkom nevystihujúceho alebo nevyčerpávajúceho) právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2

písm. f/ O.s.p.). Aj účastník odvolacieho konania má v prípade, že rozhodnutie odvolacieho

súdu považuje za nedostatočne odôvodnené, nepreskúmateľné alebo arbitrárne, zachované

procesné oprávnenie poukazovať na tieto nedostatky rozhodnutia a domáhať sa nápravy. Každý účastník konania môže za podmienok stanovených v zákone podať dovolanie (§ 240

ods. 1 O.s.p.). Občiansky súdny poriadok nebráni účastníkovi konania v dovolaní namietať

všetky nesprávnosti postupu, rozhodovania a rozhodnutia odvolacieho súdu; ničím

neobmedzuje jeho možnosť argumentovať aj tým, že rozhodnutie odvolacieho súdu nie  

je náležite odôvodnené, dôvody rozhodnutia nie sú dostatočne vysvetlené alebo sú vyjadrené

nezrozumiteľne, prípadne sú neúplné, nepresvedčivé, arbitrárne alebo nepodložené priebehom

a výsledkami konania – účastník konania môže teda v dovolaní namietať, že ním napadnuté

rozhodnutie je nepreskúmateľné. Na druhej strane Občiansky súdny poriadok právnou

úpravou dovolania a dovolacieho konania nezaručuje, že každé podané dovolanie bude vždy

prípustné a že dovolateľ bude v konaní pred najvyšším súdom úspešný. V dovolacom konaní

totiž argumentácia dovolateľa takéhoto obsahu a takejto povahy naráža na zákonom

stanovené obmedzenia práva na súdnu ochranu, ktoré vyplývajú z právnej úpravy prípustnosti

dovolania.

Pokiaľ teda žalovaný namieta nedostatočné odôvodnenie a nepreskúmateľnosť

dovolaním napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu, dovolací súd uvádza, že namietaná

okolnosť, i keby bola námietka žalovaného opodstatnená, by nezakladala procesnú vadu

konania uvedenú v § 237 písm. f/ O.s.p. a v dôsledku toho ani prípustnosť dovolania podľa

tohto ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku.

Navyše (dovolací súd to uvádza len ako poznámku), zo spisu vyplýva, že odvolací súd

v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol stručne rozhodujúci skutkový stav,

primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská oboch procesných strán

k prejednávanej veci, obsah odvolania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval  

na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje závery. Prijaté závery primerane vysvetlil

(pozn.: dovolací súd sa ich správnosťou nezaoberal). Rozhodnutie odvolacieho súdu

umožňuje preskúmať, ako, na základe čoho a z akých dôvodov odvolací súd rozhodol.

Skutkové a právne závery odvolacieho súdu nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené

a nezlučiteľné s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky; odôvodnenie dovolaním

napadnutého rozsudku odvolacieho súdu ako celok spĺňa parametre zákonného odôvodnenia

(§ 157 ods. 2 O.s.p.).

2. Žalovaným tvrdená neúplnosť alebo nesprávnosť skutkových zistení, z ktorých

podľa jeho názoru vychádzali pri rozhodovaní súdy nižších stupňov, môže mať (prípadne)

dopad na vecnú správnosť rozhodnutia, avšak skutočnosť, že súdy (prípadne) z takýchto

skutkových zistení vychádzali, nezakladá procesnú vadu konania v zmysle § 237 O.s.p.,

a teda ani prípustnosť dovolania žalovaného podľa tohto ustanovenia.

3. Žalovaný v dovolaní vyslovil aj nespokojnosť s právnym posúdením veci

odvolacím súdom (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri

ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu  

na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený

skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo

ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo  

ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Súd ale právnym

posúdením veci neodníma účastníkovi konania možnosť uplatnenia jeho procesných práv  

v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

2 Cdo 112/2001 uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov

Slovenskej republiky pod č. 43/2003 a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky  

sp. zn. 2 Cdo 50/2002 uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 1/2003). Právne

posúdenie veci súdmi nižších stupňov je Najvyšším súdom Slovenskej republiky považované

za relevantný dovolací dôvod, ktorým možno odôvodniť procesne prípustné dovolanie (viď  

§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), zároveň je ale zhodne zastávaný názor, že nesprávne právne

posúdenie veci súdmi nižších stupňov nezakladá procesnú vadu konania v zmysle § 237

O.s.p. (viď napríklad rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.  

1 Cdo 102/2004, sp. zn. 2 Cdo 282/2006, sp. zn. 3 Cdo 174/2005 a sp. zn. 4 Cdo 165/2003).

I keby teda tvrdenia žalovaného o založení rozhodnutia na nesprávnom právnom posúdení

boli prípadne aj opodstatnené, nezakladalo by to prípustnosť dovolania v zmysle ustanovenia

§ 237 O.s.p.  

4. Najvyšší súd S. v konaní o dovolaní povinný (ex lege) prihliadnuť na všetky vady

konania uvedené v § 237 O.s.p. Ustanovenie § 242 ods. 1 O.s.p., z ktorého táto povinnosť

dovolacieho súdu vyplýva, totiž nerozlišuje medzi tými vadami konania, ktoré boli v dovolaní

uplatnené, a ktoré v dovolaní uplatnené neboli. Dovolací súd, rešpektujúc ustanovenie § 242

ods. 1 O.s.p., dospel k záveru, že i keď tie okolnosti, na ktoré poukázal dovolateľ, nesvedčia o vade konania v zmysle § 237 O.s.p., predsa len je dôvodné tvrdenie žalovaného, že k vade

takej povahy v konaní pred odvolacím súdom došlo.

Ustanovenie § 214 ods. 2 O.s.p.   umožňuje odvolaciemu súdu v prípadoch, na ktoré  

sa nevzťahuje § 214 ods. 1 O.s.p., rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania. Na prejednanie

odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu

pojednávanie vždy (len) ak a/ je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, b/ súd

prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania, c/ to vyžaduje dôležitý

verejný záujem (§ 214 ods. 1 O.s.p.). V ostatných (t.j. v § 214 ods. 1 O.s.p. neuvedených)

prípadoch možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.).

Zo spisu vyplýva, že odvolací súd rozhodol bez nariadenia pojednávania v súlade s týmto

ustanovením.

Vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania,

oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej

päť dní pred jeho vyhlásením (§ 156 ods. 3 O.s.p.).

O tom, či bol zachovaný postup odvolacieho súdu, ktorý je upravený v § 156 ods. 3

O.s.p., môže dovolací súd usudzovať len z obsahu spisu. Na č.l. 94 spisu sa nachádza

písomný pokyn predsedu senátu odvolacieho súdu z 24. januára 2011 určený súdnej

kancelárii, aby na úradnej tabuli oznámila, že rozsudok bude vyhlásený 8. februára 2011

o 11.30 hod. Uvedený pokyn jej bol doručený 28. januára 2011. Súdna kancelária do odtlačku

pečiatky vpísala: „Opísané 31. januára 2011“. Z ničoho ale nemožno vyvodiť, že predmetný

pokyn predsedu senátu skutočne aj zrealizovala. Na tom nič nemení ani písomné vyhotovenie

oznámenia, že sa bude konať verejné vyhlásenie rozsudku (po č.l. 94 spisu), ani zápisnica

o vyhlásení rozsudku z 8. februára 2011 (č.l. 115 spisu) – obsah spisu ako celok nedáva totiž

žiadny podklad, ktorý by dovolaciemu súdu umožňoval záver, že miesto a čas verejného

vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli odvolacieho súdu. Obsah spisu

v dôsledku toho neumožňuje ani posúdiť, či bola zachovaná lehota vyplývajúca z § 156 ods. 3

O.s.p. Pokiaľ spis dáva (má dávať) hodnoverný obraz o súdnom konaní, je v danom prípade

namieste záver, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku neboli riadne oznámené.

Uvedeným postupom odvolacieho súdu, ktorý sa priečil § 156 ods. 3 O.s.p., došlo k odňatiu

možnosti dovolateľovi konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.).

So zreteľom na uvedené dospel dovolací súd k záveru, že v konaní došlo k procesnej

vade v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p., ktorá zakladá prípustnosť dovolania proti každému

rozhodnutiu odvolacieho súdu a je zároveň dôvodom pre zrušenie rozhodnutia odvolacieho

súdu.

5. Vzhľadom na výskyt procesnej vady konania uvedenej v § 237 O.s.p., ktorá zakladá

prípustnosť dovolania žalovaného (viď 4.) a zároveň aj jeho opodstatnenosť (§ 241 ods. 2

písm. a/ O.s.p.), zrušil dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátil  

na ďalšie konanie (§ 243b O.s.p.).

Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené,

koná ďalej o veci. Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o dovolaní, záväzný. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho

konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom  

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 13. septembra 2012  

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.   predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková