3 Cdo 145/2012
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu JUDr. P. P., bývajúceho v Ž., zastúpeného JUDr. K. M. M., advokátkou so sídlom v Ž., proti žalovanému P.P., a.s.,
so sídlom v B., IČO: X., zastúpenému D., s.r.o., so sídlom v B., IČO: X., o uverejnenie
odpovede a zaplatenie peňažnej náhrady, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp.
zn. 8 C 224/2008, o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 8.
februára 2011 sp. zn. 8 Co 115/2010, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 8. februára
2011 sp. zn. 8 Co 115/2010 z r u š u j e a vec vracia tomuto súdu na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava I rozsudkom zo 7. decembra 2009 č.k. 8 C 224/2008-62 uložil
žalovanému v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku povinnosť 1/ uverejniť v denníku S.
na strane č. 2 na rovnocennom mieste a rovnakým písmom s označením „odpoveď“ s menom
a priezviskom, ktoré bude uverejnené rovnakým písmom, akým bol uverejnený nadpis textu
„Novinárky sú vinné za ohováranie sudcu“ dňa 8. októbra 2008 odpoveď s textom uvedeným
vo výroku rozsudku, 2/ zaplatiť žalobcovi 1 659,70 €, 3/ zaplatiť žalobcovi 1 203,42 € trov
konania a 4/ vo zvyšku žalobu zamietol. V odôvodnení uviedol, že v konaní bolo preukázané,
že 8. októbra 2008 v denníku S. na strane 2 bol uverejnený článok autorky M. T. s názvom
„Novinárky sú vinné za ohováranie sudcu“, že žalobca doručil žalovanému žiadosť z 5.
novembra 2008 o uverejnenie odpovede podľa § 8 ods. 1 zákona č. 167/2008 Z.z.
o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len „zákon č. 167/2008 Z.z.“), ktorej súčasťou bol aj samotný text odpovede, ako i že
žalovaný navrhovanú odpoveď odmietol. Mal za to, že v článku boli uvedené neúplné, pravdu skresľujúce a nepravdivé tvrdenia a prevzaté hodnotiace úsudky bez skutkového
základu, ktoré zasiahli do osobnosti žalobu, poškodili jeho občiansku a profesionálnu česť
a povesť, ako i že sa dotýkali jeho dôstojnosti a súkromia. Preto s poukazom na ustanovenia
§ 8 ods. 1 až 6 zákona č. 167/2008 Z.z. žalobe o uverejnenie odpovede vyhovel. Pre splnenie
podmienok uvedených v § 10 ods. 4 zákona č. 167/2008 Z.z. priznal žalobcovi peňažnú
náhradu, a to len vo výške spodnej hranice (1 659,70 €) a vo zvyšku žalobu v tejto časti
zamietol, nakoľko žalobca neuniesol na zdôvodnenie požadovanej výšky peňažnej náhrady
dôkazné bremeno. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil § 142 ods. 3 O.s.p.
Krajský súd v Bratislave na odvolanie žalovaného rozsudkom z 8. februára 2011
sp. zn. 8 Co 115/2010 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej potvrdil. V časti
náhrady trov konania rozsudok zmenil tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi
trovy prvostupňového konania v sume 1 347,27 €. Žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi
náhradu trov odvolacieho konania v sume 98,50 €. Pokiaľ ide o výrok rozsudku súdu prvého
stupňa vo veci samej v celom rozsahu sa stotožnil so skutkovými zisteniami súdu prvého
stupňa ako i jeho právnym posúdením veci. Za čiastočne dôvodné považoval odvolanie
žalovaného v časti trov konania, nakoľko súd prvého stupňa priznal v nesprávnej výške
odmenu za úkony právnej služby vykonané 9., 19. a 20. októbra 2009. O náhrade trov
odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.
Rozsudok odvolacieho súdu napadol žalovaný dovolaním, ktoré odôvodnil tým, že
mu bola odňatá možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.) a že rozhodnutie
odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/
O.s.p.). Odňatie možnosti konať pred súdom videl v tom, že nemohol pred súdom uplatniť
svoje právo (právo na spravodlivý proces, právo, aby súd vec spravodlivo rozhodol), pretože
mu to znemožnil postupom, ktorý odporuje Občianskemu súdnemu poriadku, resp. rozhodol
vo veci zmätočne, spôsobom popierajúcim čo do obsahu procesné ako aj hmotné práva
žalovaného, porušil princíp rovnosti účastníkov konania, princíp rovností zbraní účastníkov
konania. Podľa jeho názoru odvolací súd rozhodol v rozpore s § 8 zákona č. 167/2008 Z.z.,
čím porušil princíp legality, príslušné ustanovenia Ústavy Slovenskej republiky
a Občianskeho súdneho poriadku. Ďalej namietal, že rozsudok odvolacieho súdu
je nepreskúmateľný z dôvodu, že sa dostatočne nevyporiadal s jeho argumentáciou uvedenou
v odvolaní proti prvostupňovému rozsudku, nie je v ňom odôvodnený právny názor súdu a jeho závery sú v extrémnom nesúlade s jeho skutkovými zisteniami. Z uvedených dôvodov
žiadal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zmeniť tak, že žaloba sa zamieta.
Žalobca vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že dovolanie je v danej veci procesne
neprípustné, že rozsudok odvolacieho súdu je vecne správny a navrhol dovolanie odmietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpený advokátom (§ 241
ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr,
či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom
(§ 236 a nasl. O.s.p.).
Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemožno napadnúť každé
rozhodnutie súdu. Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna úprava jeho
prípustnosti. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu len
v prípadoch, v ktorých ho pripúšťa zákon (viď § 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa
§ 238 ods. 1 O.s.p. S. dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol
zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2 O.s.p.
je dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho
názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa § 238 ods. 3 O.s.p. je dovolanie
prípustné tiež vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku
ktorého odvolací súd vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej
stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým
súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.
Keďže podané dovolanie nesmeruje proti zmeňujúcemu rozsudku, ale takému
potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil, že
dovolanie proti nemu je prípustné ani takému potvrdzujúcemu rozsudku súdu prvého stupňa,
v ktorom súdu prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa
§ 153 ods. 3 a 4, nemožno prípustnosť podaného dovolania vyvodiť z § 238 ods. 1 O.s.p., ani
z § 238 ods. 3 O.s.p. Pre úplnosť treba uviesť, že prípustnosť dovolania nie je daná ani ustanovením § 238 ods. 2 O.s.p., nakoľko dovolací súd v prejednávanej veci doposiaľ
nerozhodoval.
S ohľadom na § 242 ods. 1 O.s.p. dovolací súd skúmal, či procesná prípustnosť
dovolania nevyplýva z § 237 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti
každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci
súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom
konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej
istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi
konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca
alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.
Vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. v dovolaní namietané neboli
a v dovolacom konaní ani nevyšli najavo. Prípustnosť dovolania žalovaného preto z týchto
ustanovení nemožno vyvodiť.
S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti postupu
odvolacieho súdu sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou, či odvolací súd svojím
postupom (ne)odňal dovolateľovi možnosť konať pred súdom. Odňatím možnosti konať pred
súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.) sa rozumie taký závadný postup súdu priečiaci sa zákonu alebo
inému všeobecne záväznému právnemu predpisu, ktorý má za následok znemožnenie
realizácie procesných práv účastníka občianskeho súdneho konania.
1. Dovolateľ v súvislosti s tvrdením procesnej vady konania v zmysle § 237 písm. f/
O.s.p. namieta, že rozhodnutie odvolacieho súdu nie je dostatočne odôvodnené, nakoľko
sa odvolací súd v odôvodnení nevyporiadal so všetkými námietkami, ktoré uviedol
v odvolaní, preto je nepreskúmateľné a arbitrárne.
Vada konania uvedená v § 237 písm. f/ O.s.p. znamená vždy porušenie čl. 46 ods. 1
ústavy aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„dohovor“). To však neznačí, že by zároveň nevyhnutne platil aj opak, teda to, že každé porušenie práva na spravodlivý súdny proces dosahuje intenzitu (až) vady konania v zmysle
§ 237 O.s.p. Najvyšší súd v tejto súvislosti poukazuje aj na obsah uznesenia Ústavného súdu
Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) z 10. novembra 2011 sp. zn. IV. ÚS 481/2011,
v ktorom sa konštatuje, že „ústavný súd už vo svojej rozhodovacej činnosti uviedol, že vada
konania podľa § 237 písm. f/ O.s.p. znamená porušenie čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj čl. 6 ods. 1
dohovoru (II. ÚS 261/06). To však, ako už ústavný súd spresnil (II. ÚS 148/09), neznamená,
že by vždy zároveň platil aj opak“.
Ústava neupravuje, aké dôsledky majú jednotlivé procesné nesprávnosti, ku ktorým
v praxi dochádza v konaní pred súdmi, ani nestanovuje predpoklady ich možnej nápravy
v opravnom konaní. Bližšiu úpravu ústavne garantovaného práva na súdnu ochranu obsahuje
Občiansky súdny poriadok, ktorý vo svojich ustanoveniach predpokladá aj možnosť vzniku
určitých procesných pochybení súdu v občianskom súdnom konaní. V nadväznosti
na podstatu, význam a procesné dôsledky týchto pochybení upravuje Občiansky súdny
poriadok aj predpoklady a podmienky, za ktorých možno v dovolacom konaní napraviť
procesné nesprávnosti konania na súdoch nižších stupňov. Najzávažnejším procesným vadám
konania, ktoré sú taxatívne vymenované v § 237 O.s.p., pripisuje Občiansky súdny poriadok
osobitný význam – vady tejto povahy považuje za okolnosť zakladajúcu prípustnosť
dovolania (viď § 237 O.s.p.) a zároveň tiež za prípustný dovolací dôvod (viď § 241 ods. 2
písm. a/ O.s.p.). Aj niektorým ďalším procesným vadám konania nedosahujúcim stupeň
závažnosti procesných vád v zmysle § 237 O.s.p. pripisuje Občiansky súdny poriadok
význam. Iné vady, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (tzv. „iné vady“)
považuje – na rozdiel od procesných vád vymenovaných v § 237 O.s.p. – (len) za relevantný
dovolací dôvod (viď § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), pričom ale vady tejto povahy prípustnosť
dovolania nezakladajú.
Na posúdenie prípustnosti dovolania – aj z aspektov § 237 písm. f/ O.s.p. – je zásadne
príslušný dovolací súd (viď IV. ÚS 238/07). Na základe uznesenia občianskoprávneho
kolégia najvyššieho súdu bol v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov
Slovenskej republiky (ďalej len „zbierka“) ako judikát R 111/1998 uverejnený rozsudok
najvyššieho súdu z 28. augusta 1997 sp. zn. 2 Cdo 5/1997, z ktorého vyplýva, že „konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2
písm. b/ O.s.p.) aj vtedy, ak odvolací súd svoj právny záver riadne neodôvodnil, takže jeho rozsudok zostal nepreskúmateľný“. Podľa právneho názoru dovolacieho súdu je názor zaujatý
v uvedenom judikáte plne opodstatnený aj v prejednávanej veci a dovolací súd ani v danom
prípade nemá dôvod odkloniť sa od tohto názoru. Senát najvyššieho súdu, ktorý rozhoduje
v tejto veci, pri doterajšom rozhodovaní vždy zastával názor, že nepreskúmateľnosť
rozhodnutia súdu zakladá (len) tzv. inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.,
nie však procesnú vadu konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. (viď napríklad rozhodnutia
najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 249/2008, 3 Cdo 290/2009, 3 Cdo 138/2010, 3 Cdo 49/2011,
3 Cdo 135/2011). Právna kvalifikácia nepreskúmateľnosti rozhodnutia súdu nižšieho stupňa
ako dôvodu zakladajúceho (len) tzv. inú vadu konania pritom vyplýva aj z rozhodnutí ďalších
senátov najvyššieho súdu (viď napríklad sp. zn. 1 Cdo 140/2009, 1 Cdo 135/2010,
2 M Cdo 18/2008, 2 Cdo 137/2010, 4 Cdo 310/2009, 5 Cdo 290/2008, 5 Cdo 216/2010,
7 Cdo 55/2011, 7 Cdo 109/2011).
Pokiaľ súd svoje rozhodnutie dostatočne neodôvodní, neznemožňuje tým účastníkovi konania skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných
riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. O dôvodoch rozhodnutia sa účastník
dozvedá (má dozvedieť) z rozhodnutia súdu. Pokiaľ nemá odôvodnenie rozsudku súdu prvého
stupňa podklad v zistení skutkového stavu, môže účastník pred tým, ako rozsudok nadobudne
právoplatnosť, navrhnúť, aby odôvodnenie bolo doplnené (§ 165 ods. 1 O.s.p.). Účastník
prvostupňového konania, ktorý nie je spokojný s rozhodnutím súdu prvého stupňa,
nestotožňuje sa s jeho skutkovými zisteniami a ich právnym posúdením alebo v odôvodnení
rozhodnutia nenachádza odpovede na tie otázky, posúdenie a vyriešenie ktorých považoval
zo svojho pohľadu za rozhodujúce, má pri splnení ďalších predpokladov uvedených v zákone
zachované procesné oprávnenie napadnúť prvostupňové rozhodnutie odvolaním; v odvolaní
môže namietať napríklad to, že v konaní pred súdom prvého stupňa došlo k inej vade, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), alebo že
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z neúplne zisteného skutkového stavu alebo
z nesprávnych (vrátane neúplných) skutkových zistení (§ 205 ods. 2 písm. c/ a d/ O.s.p.),
alebo že toto rozhodnutie vychádza z nesprávneho (aj neúplného alebo právnu problematiku
celkom nevystihujúceho alebo nevyčerpávajúceho) právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
písm. f/ O.s.p.). Aj účastník odvolacieho konania má v prípade, že rozhodnutie odvolacieho
súdu považuje za nedostatočne odôvodnené, nepreskúmateľné alebo arbitrárne, zachované
procesné oprávnenie poukazovať na tieto nedostatky rozhodnutia a domáhať sa nápravy. Každý účastník konania môže za podmienok stanovených v zákone podať dovolanie (§ 240
ods. 1 O.s.p.). Občiansky súdny poriadok nebráni účastníkovi konania v dovolaní namietať
všetky nesprávnosti postupu, rozhodovania a rozhodnutia odvolacieho súdu; ničím
neobmedzuje jeho možnosť argumentovať aj tým, že rozhodnutie odvolacieho súdu nie
je náležite odôvodnené, dôvody rozhodnutia nie sú dostatočne vysvetlené alebo sú vyjadrené
nezrozumiteľne, prípadne sú neúplné, nepresvedčivé, arbitrárne alebo nepodložené priebehom
a výsledkami konania – účastník konania môže teda v dovolaní namietať, že ním napadnuté
rozhodnutie je nepreskúmateľné. Na druhej strane Občiansky súdny poriadok právnou
úpravou dovolania a dovolacieho konania nezaručuje, že každé podané dovolanie bude vždy
prípustné a že dovolateľ bude v konaní pred najvyšším súdom úspešný. V dovolacom konaní
totiž argumentácia dovolateľa takéhoto obsahu a takejto povahy naráža na zákonom
stanovené obmedzenia práva na súdnu ochranu, ktoré vyplývajú z právnej úpravy prípustnosti
dovolania.
Pokiaľ teda žalovaný namieta nedostatočné odôvodnenie a nepreskúmateľnosť
dovolaním napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu, dovolací súd uvádza, že namietaná
okolnosť, i keby bola námietka žalovaného opodstatnená, by nezakladala procesnú vadu
konania uvedenú v § 237 písm. f/ O.s.p. a v dôsledku toho ani prípustnosť dovolania podľa
tohto ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku.
Navyše (dovolací súd to uvádza len ako poznámku), zo spisu vyplýva, že odvolací súd
v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol stručne rozhodujúci skutkový stav,
primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská oboch procesných strán
k prejednávanej veci, obsah odvolania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval
na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje závery. Prijaté závery primerane vysvetlil
(pozn.: dovolací súd sa ich správnosťou nezaoberal). Rozhodnutie odvolacieho súdu
umožňuje preskúmať, ako, na základe čoho a z akých dôvodov odvolací súd rozhodol.
Skutkové a právne závery odvolacieho súdu nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené
a nezlučiteľné s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky; odôvodnenie dovolaním
napadnutého rozsudku odvolacieho súdu ako celok spĺňa parametre zákonného odôvodnenia
(§ 157 ods. 2 O.s.p.).
2. Žalovaným tvrdená neúplnosť alebo nesprávnosť skutkových zistení, z ktorých
podľa jeho názoru vychádzali pri rozhodovaní súdy nižších stupňov, môže mať (prípadne)
dopad na vecnú správnosť rozhodnutia, avšak skutočnosť, že súdy (prípadne) z takýchto
skutkových zistení vychádzali, nezakladá procesnú vadu konania v zmysle § 237 O.s.p.,
a teda ani prípustnosť dovolania žalovaného podľa tohto ustanovenia.
3. Žalovaný v dovolaní vyslovil aj nespokojnosť s právnym posúdením veci
odvolacím súdom (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri
ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu
na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený
skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo
ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo
ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Súd ale právnym
posúdením veci neodníma účastníkovi konania možnosť uplatnenia jeho procesných práv
v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
2 Cdo 112/2001 uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov
Slovenskej republiky pod č. 43/2003 a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 2 Cdo 50/2002 uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 1/2003). Právne
posúdenie veci súdmi nižších stupňov je Najvyšším súdom Slovenskej republiky považované
za relevantný dovolací dôvod, ktorým možno odôvodniť procesne prípustné dovolanie (viď
§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), zároveň je ale zhodne zastávaný názor, že nesprávne právne
posúdenie veci súdmi nižších stupňov nezakladá procesnú vadu konania v zmysle § 237
O.s.p. (viď napríklad rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
1 Cdo 102/2004, sp. zn. 2 Cdo 282/2006, sp. zn. 3 Cdo 174/2005 a sp. zn. 4 Cdo 165/2003).
I keby teda tvrdenia žalovaného o založení rozhodnutia na nesprávnom právnom posúdení
boli prípadne aj opodstatnené, nezakladalo by to prípustnosť dovolania v zmysle ustanovenia
§ 237 O.s.p.
4. Najvyšší súd S. v konaní o dovolaní povinný (ex lege) prihliadnuť na všetky vady
konania uvedené v § 237 O.s.p. Ustanovenie § 242 ods. 1 O.s.p., z ktorého táto povinnosť
dovolacieho súdu vyplýva, totiž nerozlišuje medzi tými vadami konania, ktoré boli v dovolaní
uplatnené, a ktoré v dovolaní uplatnené neboli. Dovolací súd, rešpektujúc ustanovenie § 242
ods. 1 O.s.p., dospel k záveru, že i keď tie okolnosti, na ktoré poukázal dovolateľ, nesvedčia o vade konania v zmysle § 237 O.s.p., predsa len je dôvodné tvrdenie žalovaného, že k vade
takej povahy v konaní pred odvolacím súdom došlo.
Ustanovenie § 214 ods. 2 O.s.p. umožňuje odvolaciemu súdu v prípadoch, na ktoré
sa nevzťahuje § 214 ods. 1 O.s.p., rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania. Na prejednanie
odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu
pojednávanie vždy (len) ak a/ je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, b/ súd
prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania, c/ to vyžaduje dôležitý
verejný záujem (§ 214 ods. 1 O.s.p.). V ostatných (t.j. v § 214 ods. 1 O.s.p. neuvedených)
prípadoch možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.).
Zo spisu vyplýva, že odvolací súd rozhodol bez nariadenia pojednávania v súlade s týmto
ustanovením.
Vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania,
oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej
päť dní pred jeho vyhlásením (§ 156 ods. 3 O.s.p.).
O tom, či bol zachovaný postup odvolacieho súdu, ktorý je upravený v § 156 ods. 3
O.s.p., môže dovolací súd usudzovať len z obsahu spisu. Na č.l. 94 spisu sa nachádza
písomný pokyn predsedu senátu odvolacieho súdu z 24. januára 2011 určený súdnej
kancelárii, aby na úradnej tabuli oznámila, že rozsudok bude vyhlásený 8. februára 2011
o 11.30 hod. Uvedený pokyn jej bol doručený 28. januára 2011. Súdna kancelária do odtlačku
pečiatky vpísala: „Opísané 31. januára 2011“. Z ničoho ale nemožno vyvodiť, že predmetný
pokyn predsedu senátu skutočne aj zrealizovala. Na tom nič nemení ani písomné vyhotovenie
oznámenia, že sa bude konať verejné vyhlásenie rozsudku (po č.l. 94 spisu), ani zápisnica
o vyhlásení rozsudku z 8. februára 2011 (č.l. 115 spisu) – obsah spisu ako celok nedáva totiž
žiadny podklad, ktorý by dovolaciemu súdu umožňoval záver, že miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli odvolacieho súdu. Obsah spisu
v dôsledku toho neumožňuje ani posúdiť, či bola zachovaná lehota vyplývajúca z § 156 ods. 3
O.s.p. Pokiaľ spis dáva (má dávať) hodnoverný obraz o súdnom konaní, je v danom prípade
namieste záver, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku neboli riadne oznámené.
Uvedeným postupom odvolacieho súdu, ktorý sa priečil § 156 ods. 3 O.s.p., došlo k odňatiu
možnosti dovolateľovi konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.).
So zreteľom na uvedené dospel dovolací súd k záveru, že v konaní došlo k procesnej
vade v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p., ktorá zakladá prípustnosť dovolania proti každému
rozhodnutiu odvolacieho súdu a je zároveň dôvodom pre zrušenie rozhodnutia odvolacieho
súdu.
5. Vzhľadom na výskyt procesnej vady konania uvedenej v § 237 O.s.p., ktorá zakladá
prípustnosť dovolania žalovaného (viď 4.) a zároveň aj jeho opodstatnenosť (§ 241 ods. 2
písm. a/ O.s.p.), zrušil dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátil
na ďalšie konanie (§ 243b O.s.p.).
Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené,
koná ďalej o veci. Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o dovolaní, záväzný. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho
konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom
hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 13. septembra 2012
JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r. predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková