Najvyšší súd  

3 Cdo 139/2012

  Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Mgr. P. M., bývajúceho v B., zastúpeného P. spol. s r.o., so sídlom v P., IČO: X., proti žalovanému Ing. Š. F.,

bývajúcemu v B.B., zastúpenému JUDr. P. M., advokátom so sídlom v P., o určenie

neplatnosti darovacej zmluvy a iné, vedenej na Okresnom súde Bardejov pod sp. zn.  

6 C 101/2009, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove  

z 23. januára 2012 sp. zn. 7 Co 102/2011, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovanému nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Žalobca sa v konaní domáhal určenia neplatnosti darovacej zmluvy, ktorú uzavrela

darkyňa A. M. so žalovaným (obdarovaným), a tiež toho, že nehnuteľnosti v katastrálnom

území B. vedené na liste vlastníctva č. X., X., X., X., X., X., X., X., X., X., X., a X. (ktoré

bližšie špecifikoval v žalobe), patria do dedičstva   po poručiteľke A. M. zomrelej X. (ďalej

len „poručiteľka“). Na odôvodnenie žaloby uviedol, že darovacia zmluva je v rozpore s tým,

čo bolo v rodine skôr dohodnuté, a uzavretá bola krátko pred smrťou poručiteľky a v jej tak

nepriaznivom zdravotnom stave, ktorý vylučoval jej spôsobilosť na tento právny úkon.  

Okresný súd Bardejov rozsudkom zo 7. júla 2011 č.k. 6 C 101/2009-162 žalobu

zamietol s odôvodnením, že výsledky vykonaného dokazovania nepreukázali, že  

by v darovacej zmluve nebola prejavená vôľa poručiteľky, alebo že by poručiteľka nemala

spôsobilosť na právne úkony alebo že by v tejto zmluve prejavená vôľa poručiteľky nebola

slobodná, určitá alebo vážna. Výpovede svedkov a starostu obce, ktorý osvedčoval pravosť

podpisu poručiteľky na darovacej zmluve, preukázali, že poručiteľka zreteľne a slobodne prejavila vôľu uzatvoriť túto zmluvu so   žalovaným a previesť na neho vlastnícke

a spoluvlastnícke práva k sporným nehnuteľnostiam. K záveru o neopodstatnenosti tvrdenia

žalobcu o nespôsobilosti poručiteľky na uzavretie predmetnej zmluvy dospel na základe

dostupnej zdravotnej dokumentácie poručiteľky a odborného vyjadrenia lekárky. Žalobcom

namietané nedostatky, ku ktorým malo dôjsť pri osvedčovaní pravosti podpisu poručiteľky  

na darovacej zmluve, neboli spôsobilé spochybniť to, že podpis poručiteľky na nej je pravý.

Keďže darovacia zmluva má všetky formálne a obsahové náležitosti a nebol zistený rozpor

tohto právneho úkonu so zákonom alebo dobrými mravmi, súd prvého stupňa uzavrel, že

darovacia zmluva je platná. Nedôvodnú žalobu preto zamietol. V zmysle § 151 ods. 3 O.s.p.

vyslovil, že o trovách konania rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Prešove rozsudkom z 23. januára 2012 sp. zn.  

7 Co 102/2011 napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny. Odvolací súd sa v zmysle  

§ 219 ods. 2 O.s.p. obmedzil na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia

a v celom rozsahu sa stotožnil s odôvodnením rozhodnutia. Na zdôraznenie správnosti

napadnutého rozsudku uviedol už len ďalšie dôvody, v ktorých sa vyporiadal s odvolacími

námietkami žalobcu. Pokiaľ žalobca vyvodzoval neplatnosť darovacej zmluvy z nedodržania

ustanovení zákona č. 599/2001 Z.z. o osvedčovaní listín a podpisov na listinách okresnými

úradmi a obcami, odvolací súd uviedol, že tento zákon neupravuje obsahové a formálne

náležitosti darovacej zmluvy, ktorých nedostatok by spôsoboval neplatnosť zmluvy. Žalobca

nepreukázal svoje tvrdenia, ktorými spochybňoval technické spojenie jednotlivých listov

darovacej zmluvy pred jej podpisom a tvrdil možnú manipuláciu s obsahom darovacej

zmluvy. Podľa názoru odvolacieho súdu žalobca v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno

a nepreukázal opodstatnenosť svojich tvrdení. Vzhľadom na to, že v prejednávanej veci

neboli zistené a preukázané okolnosti, ktoré by mali za následok neplatnosť darovacej

zmluvy, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa rozhodol správne, pokiaľ žalobu

zamietol. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok potvrdil. O náhrade trov odvolacieho

konania nerozhodol s odôvodnením, že o trovách bude rozhodnuté po právoplatnosti

rozhodnutia vo veci samej (§ 151 ods. 3 O.s.p).

Rozsudok odvolacieho súdu napadol žalobca dovolaním. Uviedol, že postupom súdu

mu bola odňatá možnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.). a v konaní došlo

k procesnej vade majúcej za následok nesprávne rozhodnutie (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.).

Podrobne špecifikoval iba svoju námietku, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Podľa jeho názoru došlo k nesprávnemu

právnemu posúdeniu veci tým, že súdy nesprávne vyhodnotili podstatu a dôsledky

nedostatkov, ku ktorým došlo zo strany orgánu osvedčujúceho pravosť podpisu poručiteľky

na darovacej zmluve. Napriek tomu, že postup tohto orgánu pri osvedčovaní pravosti jej

podpisu nebol správny, súdy dospeli k nepodloženému záveru o platnosti darovacej zmluvy.

Rozhodujúcim skutočnostiam, ktoré mali podstatný vplyv na rozhodnutie (rozpor darovacej

zmluvy so zákonom a dobrými mravmi, jej uzavretie krátko pred smrťou poručiteľky

a v takom jej zdravotnom stave, v ktorom nemohla byť spôsobilá na tento úkon) nepriznali

náležitý význam. K nesprávnym právnym záverom dospeli aj preto, lebo nesprávne

vyhodnotili výsledky vykonaného dokazovania (§ 132 O.s.p.). Podľa názoru dovolateľa  

je rozsudok odvolacieho súdu nepreskúmateľný, lebo odvolací súd len stroho skonštatoval

správnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa a bližšie nevysvetlil, prečo pokladal postup orgánu

osvedčujúceho podpis za správny. Z týchto dôvodov dovolateľ žiadal napadnutý rozsudok

zmeniť (tak, že jeho žalobe bude vyhovené), alebo zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.  

Žalovaný vo vyjadrení k dovolaniu navrhol dovolanie žalobcu odmietnuť.  

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a

ods.1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.)

zastúpený v súlade s § 241 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a

ods. 3 O.s.p.) skúmal, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto

opravným prostriedkom.

1. V zmysle § 236 ods. 1 O.s.p. možno dovolaním napadnúť právoplatné rozhodnutie

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Dovolanie žalobcu smeruje proti rozsudku. Dovolanie proti rozsudku je prípustné,  

ak je napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého

stupňa vo veci samej (§ 238 ods. 1 O.s.p.). Dovolanie je prípustné aj proti rozsudku

odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu

vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 O.s.p.). Dovolanie je prípustné tiež proti rozsudku

odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd

vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide

o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej

podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O.s.p. (§ 238 ods. 3 O.s.p.).

Prípustnosť dovolania žalobcu z uvedených ustanovení nevyplýva – napadnutý nie  

je zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu (§ 238 ods. 1 O.s.p.), dovolací súd v tejto veci  

dosiaľ nezaujal záväzný právny názor (§ 238 ods. 2 O.s.p.) a dovolanie smeruje proti

potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, ktorý nevykazuje znaky rozsudku uvedeného  

v § 238 ods. 3 O.s.p.

2. So zreteľom na vyššie uvedené by dovolanie žalobcu mohlo byť procesne prípustné,

len ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád, ktoré sú taxatívne vymenované

v ustanovení § 237 O.s.p. O vadu tejto povahy ide vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá

nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť

byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne

zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv

začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,  

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval

senát.

Vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. neboli v dovolaní namietané

a v dovolacom konaní ich existencia nevyšla najavo. Prípustnosť dovolania žalobcu preto

z týchto ustanovení nemožno vyvodiť.

Žalobca v dovolaní uviedol, že jeho dovolanie je prípustné preto, lebo mu v konaní

bola odňatá možnosť pred súdom konať. Pod odňatím možnosti konať pred súdom  

sa v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. rozumie procesne nesprávny postup súdu priečiaci sa zákonu

alebo inému všeobecne záväznému právnemu predpisu, ktorý má za následok znemožnenie

realizácie procesných oprávnení účastníka občianskeho súdneho konania (napríklad práva

zúčastniť sa pojednávania, vyjadrovať sa k veci a k vykonanému dokazovaniu, podávať

návrhy). Žalobca svoje tvrdenie, že došlo k tejto procesnej vade, ničím nešpecifikoval

a neuviedol, konkrétne ktorým postupom súdu malo k tejto vade dôjsť a realizácia ktorého

procesného oprávnenia mu bola znemožnená.

Dovolací súd – zohľadňujúc § 242 ods. 1 O.s.p. – pristúpil k posúdeniu, či v konaní

bola žalobcovi odňatá možnosť pred súdom konať, i keď dovolateľ ničím nešpecifikoval,

ktorý procesný postup súdu mal za následok ním tvrdenú vadu, resp. realizácia ktorého

procesného oprávnenia mu bola znemožnená.

Oboznámením sa so spisom dovolací súd nedospel k záveru, že v konaní bola

dovolateľovi odňatá možnosť pred súdom konať.  

3. Pokiaľ žalobca namieta, že v konaní došlo k tzv. inej (než v § 237 O.s.p. uvedenej)

procesnej vade, dovolací súd uvádza, že o vadu tejto povahy ide okrem iného tiež v prípade

nepreskúmateľnosti rozhodnutia súdu (k tomu viď tiež bod 5.), resp. vtedy, keď súd skutkové

závery, z ktorých vyvodil svoje právne závery, založil na výsledkoch dokazovania, ktoré

nebolo vykonané v súlade so zákonnými ustanoveniami upravujúcimi spôsob vykonania

dokazovania určitým dôkazným prostriedkom alebo že jeho skutkové závery sú v rozpore

s tým, čo vyšlo za konania najavo.

Dovolateľom namietaná tzv. iná procesná vada je síce relevantným dovolacím

dôvodom (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), tento dôvod ale môže byť úspešne uplatnený iba v procesne prípustnom dovolaní. Sama vada tejto povahy prípustnosť dovolania nezakladá.

4. Dovolateľ v dovolaní uvádza, že súd prvého stupňa správne a úplne zistil skutkový

stav, dospel ale k nesprávnym skutkovým zisteniam a v dôsledku tohto vec nesprávne právne

posúdil. Dovolateľ tým namieta, že výsledky dokazovania boli nesprávne vyhodnotené.

Konštantná judikatúra najvyššieho súdu zastáva názor, že nesprávne hodnotenie

dôkazov nezakladá procesnú vadu konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. (porovnaj napríklad

uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 85/2010, 2 Cdo 29/2011 a 5 Cdo 24/2012).  

Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva  

na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd nepatrí právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých

dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných

dôkazov (I. ÚS 97/97). V prípade nesprávnosti hodnotenia dôkazov nejde o dôvod, ktorý  

by zakladal prípustnosť dovolania podľa ustanovenia § 237 O.s.p. (viď R 42/1993).

Z prieskumnej povahy dovolacieho konania vyplýva, že dokazovanie sa v ňom nevykonáva   (§ 243a ods. 2 O.s.p.), preto dovolaciemu súdu ani neprislúcha prehodnocovať dôkazy

vykonané súdmi nižších stupňov.

Či už teda výsledky dokazovania boli súdmi vyhodnotené správne alebo nesprávne,

nemohlo to mať za následok procesnú vadu konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.

5. Žalobca v dovolaní namieta, že rozsudok odvolacieho súdu je nepreskúmateľný.

Nepreskúmateľnosť rozhodnutia je judikatúrou najvyššieho súdu považovaná  

za dôsledok a vonkajší prejav tzv. inej procesnej vady konania v zmysle § 241 ods. 2  

písm. b/ O.s.p. (viď R 111/1998). Podľa právneho názoru dovolacieho súdu je názor zaujatý

v uvedenom judikáte plne opodstatnený aj v prejednávanej veci a nie je dôvod odkloniť  

sa od tohto názoru. Senát najvyššieho súdu, ktorý rozhoduje v tejto veci, pri doterajšom

rozhodovaní vždy dôsledne a bezvýnimočne zastával názor, že nepreskúmateľnosť

rozhodnutia súdu zakladá (len) tzv. inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.,

nie však procesnú vadu konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. (viď napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 249/2008, 3 Cdo 290/2009, 3 Cdo 138/2010, 3 Cdo 49/2011,

3 Cdo 165/2011, 3 Cdo 84/2012, 3 Cdo 49/2013).). Právna kvalifikácia nepreskúmateľnosti

rozhodnutia súdu nižšieho stupňa ako dôvodu zakladajúceho (len) tzv. inú vadu konania

pritom vyplýva tiež z rozhodnutí ďalších senátov najvyššieho súdu (porovnaj napríklad sp. zn.

1 Cdo 140/2009, 1 Cdo 181/2010, 2 MCdo 18/2008, 2 Cdo 83/2010, 4 Cdo 310/2009,  

5 Cdo 290/2008, 5 Cdo 216/2010, 6 Cdo 25/2012, 7 Cdo 52/2011 a 7 Cdo 109/2011).

Aj Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze z 30. januára 2013 sp. zn.  

III. ÚS 551/2012 konštatoval, že „sa väčšinovým názorom svojich senátov priklonil k tej

judikatúre najvyššieho súdu, ktorá prijala záver, že nedostatok riadneho odôvodnenia

rozsudku nezakladá vadu konania podľa § 237 písm. f/ O.s.p., ale len tzv. inú vadu konania

podľa § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.“.

Sama skutočnosť, že dovolaním napadnuté rozhodnutie je prípadne nepreskúmateľné

(dovolací súd sa touto otázkou nezaoberal), nemôže založiť prípustnosť dovolania, lebo nejde

o vadu v zmysle § 237 O.s.p.

6. Žalobca v dovolaní uviedol, že napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Dôvody, so zreteľom na ktoré zastáva tento

názor, špecifikoval podrobne na str. 5 až 7 dovolania.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. O nesprávnu

aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce

aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych

skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci je

síce relevantný dovolací dôvod, môže byť ale úspešne uplatnený iba v procesne prípustnom

dovolaní. Samo nesprávne právne posúdenie veci prípustnosť dovolania nezakladá  

(viď R 54/2012 a tiež napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 62/2010, sp. zn.

2 Cdo 97/2010, sp. zn. 3 Cdo 53/2011, sp. zn. 4 Cdo 68/2011, sp. zn. 5 Cdo 44/2011, sp. zn.

6 Cdo 41/2011 a sp. zn. 7 Cdo 26/2010). Nejde totiž o vadu konania uvedenú v § 237 O.s.p.,

ani znak (atribút, stránku) rozhodnutia, ktorý by bol uvedený v § 238 O.s.p. ako zakladajúci

prípustnosť dovolania. Keďže žalobca tento dovolací dôvod uplatnil v dovolaní, ktoré nie  

je procesne prípustné, nemohol dovolací súd podrobiť napadnutý rozsudok posúdeniu z hľadiska správnosti v ňom zaujatých právnych záverov.  

7. Vzhľadom na to, že prípustnosť dovolania žalobcu z § 238 a 237 O.s.p. nemožno

vyvodiť, dospel najvyšší súd k záveru, že tento opravný prostriedok je v danom prípade

procesne neprípustný. Dovolací súd preto dovolanie žalobcu odmietol podľa § 243b  

ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. So zreteľom na dôvody odmietnutia

dovolania sa dovolací súd nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska

jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní úspešnému žalovanému vzniklo právo na náhradu trov konania

proti žalobcovi, ktorý úspech v dovolacom konaní nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení

s ustanoveniami § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd nepriznal

žalovanému náhradu trov dovolacieho konania, lebo v dovolacom konaní nepodal návrh na jej

priznanie (§ 151 ods. 1 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 23. januára 2014

JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková