Najvyšší súd 3 Cdo 136/2011 Slovenskej republiky 3 Cdo 137/2011
3 Cdo 138/2011
3 Cdo 143/2011
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu J. J., bývajúceho v D., proti žalovanému JUDr. J. G., prokurátorovi Okresnej prokuratúry X., o zaplatenie 66 387,84 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 16 C
154/2008, o dovolaniach žalobcu proti uzneseniam Krajského súdu v Banskej Bystrici z 3.
decembra 2009 sp. zn. 14 Co 312/2009, zo 7. decembra 2009 sp. zn. 14 Co 314/2009, z 15.
apríla 2011 sp. zn. 14 Co 76/2011 a proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen zo 16. júna 2011
č.k. 16 C 154/2008-160, takto
r o z h o d o l :
1. Dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 15. apríla 2011 sp. zn.
14 Co 76/2011 o d m i e t a.
2. Konanie o dovolaniach proti uzneseniam Krajského súdu v Banskej Bystrici
z 3. decembra 2009 sp. zn. 14 Co 312/2009 a zo 7. decembra 2009 sp. zn.
14 Co 314/2009 z a s t a v u j e.
3. Konanie o dovolaní proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen zo 16. júna 2011
č.k. 16 C 154/2008-160 z a s t a v u j e.
4. Žalovanému nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Zvolen uznesením zo 6. augusta 2009 č.k. 16 C 154/2008-77 vyzval
žalobcu postupom podľa § 42 ods. 1 a 3 O.s.p., aby opravil a o zákonné náležitosti doplnil
jeho „žalobu na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím“ a tiež „návrh 3 Cdo 136/2011
3 Cdo 137/2011
3 Cdo 143/2011
na nariadenie predbežného opatrenia dľa O.s.p.“. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením
z 3. decembra 2009 sp. zn. 14 Co 312/2009 odvolanie žalobcu proti tomuto uzneseniu
odmietol ako procesne neprípustné (§ 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. v spojení s § 202 ods. 3
písm. l/ O.s.p.). Žalobca napadol odmietajúce uznesenie odvolacieho súdu dovolaním,
v ktorom žiadal uznesenia súdov nižších stupňov zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie súdu
prvého stupňa. Uviedol, že súd prvého stupňa koná protiústavne, chráni žalovaného, nadŕža
mu a pomáha zakryť škodu, ktorú spôsobil. Rozhodnutia súdov v tejto veci sú zmätočné,
„neadekvátne“ a „nemajú právnu povahu“.
Okresný súd Zvolen uznesením z 20. októbra 2009 č.k. 16 C 154/2008-86 nevyhovel
žiadosti žalobcu o ustanovenie právneho zástupcu pre konanie s odôvodnením, že žalobca
neuviedol žiadne skutočnosti, neuvedené už v skoršej (zamietnutej) žiadosti o ustanovenie
takého zástupcu. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením
zo 7. decembra 2009 sp. zn. 14 Co 314/2009 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa
potvrdil. Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie, v ktorom
napadnuté rozhodnutie označil za „protiústavné“, „neadekvátne“ a „brániace výkonu
spravodlivosti“. Rozhodnutie spočíva na nedostatočnom preskúmaní veci a prehliada, že
ustanovenie právneho zástupcu je plne odôvodnené jeho rodinnou a sociálnou situáciou a tiež
charakterom prejednávanej veci. Postup súdu nasvedčuje tomu, že v konaní chce chrániť
a na jeho úkor zvýhodniť žalovaného, ktorého sudcovia zrejme poznajú.
Spis bol predložený na rozhodnutie Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, ktorý ho
3. mája 2010 pod sp. zn. 3 Cdo 58/2010, 3 Cdo 59/2010 vrátil späť súdu prvého stupňa s tým,
že najprv je potrebné rozhodnúť o návrhu žalobcu na ustanovenie kvalifikovaného zástupcu
pre dovolacie konanie.
Okresný súd Zvolen uznesením zo 7. februára 2011 č.k. 16 C 154/2008-145 rozhodol,
že žalobcovi sa neustanovuje zástupca pre dovolacie konanie z radov advokátov.
Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 15. apríla 2011 sp. zn.
14 Co 76/2011 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správne (§ 219
ods. 1 a 2 O.s.p.). V zhode s prvostupňovým súdom dospel k záveru, že ustanovenie zástupcu
pre dovolacie konanie v prípade žalobcu neodôvodňuje ani potreba ani nevyhnutnosť 3 Cdo 136/2011
3 Cdo 137/2011
3 Cdo 143/2011
zabezpečenia ochrany jeho záujmov v predmetnom konaní. Toto uznesenie odvolacieho súdu
napadol žalobca dovolaním (zo 16. mája 2011), v ktorom uviedol, že súd porušil jeho právo
na spravodlivé súdne konanie, konal v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky a tiež
ustanovením § 30 O.s.p.
Okresný súd Zvolen uznesením zo 16. júna 2011 č.k. 16 C 154/2008-160 vyzval
dovolateľa, aby doplnil svoje dovolanie zo 16. mája 2011 o zákonom vyžadované
náležitosti; zároveň ho poučil o potrebe zastúpenia kvalifikovaným zástupcom v zmysle § 241
ods. 1 O.s.p. Žalobca napadol toto uznesenie dovolaním.
Žalovaný sa k dovolaniam písomne nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolania podal včas účastník konania, skúmal, či sú splnené procesné predpoklady,
za ktorých mu Občiansky súdny poriadok umožňuje pristúpiť k preskúmaniu napadnutých
rozhodnutí z hľadiska ich vecnej správnosti.
1. Z dôvodov, ktoré so zreteľom na okolnosti danej veci vyplývajú z potreby vyriešiť
najprv otázku splnenia osobitnej podmienky dovolacieho konania (povinného zastúpenia
dovolateľa bez právnického vzdelania v zmysle § 241 ods. 1 O.s.p.), skúmal dovolací súd
najskôr to, či je procesne prípustné dovolanie žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu
v Banskej Bystrici z 15. apríla 2011 sp. zn. 14 Co 76/2011.
Dovolací súd v tejto súvislosti uvádza, že i keď žalobca nemá právnické vzdelanie
a nie je zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), dovolací súd výnimočne – v prípade tohto
dovolania – nepovažoval nedostatok jeho povinného zastúpenia advokátom za prekážku,
ktorá by bránila preskúmaniu prípustnosti tohto dovolania. So zreteľom na dovolaním
napadnuté rozhodnutie vychádzal z toho, že ak predmetom dovolacieho prieskumu má byť
rozhodnutie, ktorým nebolo vyhovené žiadosti účastníka o ustanovenie zástupcu z radov
advokátov v zmysle § 30 O.s.p., nemožno striktne trvať na splnení tejto podmienky, lebo
v opačnom prípade by bol popretý nielen zámer, ktorý sledoval účastník konania podaním
dovolania, ale tiež účel dovolacieho konania, v ktorom predmetom posúdenia má byť záver 3 Cdo 136/2011
3 Cdo 137/2011
3 Cdo 143/2011
odvolacieho súdu o (ne)splnení podmienok pre ustanovenie zástupcu z radov advokátov
súdom (na obdobnom názore založil svoje rozhodnutie Najvyšší súd Slovenskej republiky
aj v iných uzneseniach – viď napr. sp. zn. 2 Cdo 329/2006, sp. zn. 3 Cdo 144/2007
a 3 Cdo 9/2010).
Podľa § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia
odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
Vyššie označené dovolanie žalobcu smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu.
Dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu je prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce
uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/ O.s.p.) alebo ak odvolací súd rozhodoval
vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska
(§ 239 ods. 1 písm. b/ veta prvá O.s.p.). Podľa § 239 ods. 2 O.s.p je dovolanie prípustné tiež
proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa,
ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné,
pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu
na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide
o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné
(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. Keďže uvedeným dovolaním žalobcu je
napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ktoré nevykazuje znaky uznesení, proti ktorým je
dovolanie prípustné, nemožno prípustnosť tohto dovolania vyvodiť z § 239 ods. 1 a 2 O.s.p.
S prihliadnutím na zákonnú povinnosť vyplývajúcu z § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.
a tiež so zreteľom na námietky dovolateľa sa dovolací súd zaoberal aj tým, či v konaní
nedošlo k niektorej z procesných vád, ktoré sú taxatívne vymenované v § 237 O.s.p. Podľa
tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu
(aj uzneseniu), pokiaľ a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto
v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník
konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv
právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh
na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne
obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Treba zdôrazniť, že z hľadiska 3 Cdo 136/2011
3 Cdo 137/2011
3 Cdo 143/2011
posúdenia existencie niektorej z uvedených procesných vád ako dôvodu, ktorý zakladá
prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, nie je významné subjektívne
tvrdenie účastníka o tom, že v konaní došlo k vade v zmysle § 237 O.s.p., ale len zistenie
existencie vady tejto povahy.
Žalobca netvrdil, že by v súvislosti s rozhodovaním súdov o jeho žiadosti, aby mu bol
ustanovený zástupca z radov advokátov, došlo k procesným vadám v zmysle § 237 písm. a/ až
e/ O.s.p.; existencia vád takej povahy v dovolacom konaní ani nevyšla najavo. Prípustnosť
tohto dovolania žalobcu preto z uvedených ustanovení nevyplýva.
a/ Z obsahu dovolania (§ 41 ods. 2 O.s.p.) možno vyvodiť, že žalobca namieta odňatie
možnosti pred súdom konať v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Pod odňatím možnosti pred súdom
konať treba rozumieť procesne nesprávny postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní
realizácia jeho procesných oprávnení, priznaných mu v občianskom súdnom konaní
za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.
Podľa § 30 O.s.p. účastníkovi, u ktorého sú predpoklady, aby bol súdom oslobodený
od súdnych poplatkov, ustanoví sudca alebo poverený zamestnanec súdu na jeho žiadosť
za zástupcu Centrum právnej pomoci alebo advokáta zapísaného do zoznamu podľa
osobitného predpisu, ak je to potrebné na ochranu jeho záujmov. Procesným predpokladom
pre ustanovenie zástupcu v zmysle tohto ustanovenia sú vo všeobecnosti a/ žiadosť účastníka
konania, b/ splnenie predpokladov pre oslobodenie od súdnych poplatkov, c/ danosť takej
potreby ochrany záujmov účastníka konania, ktorá je v priamej súvislosti s predmetom
konania. Pokiaľ má byť účastníkovi zástupca ustanovený, musia byť uvedené predpoklady
splnené kumulatívne.
Žalobca podal žiadosť o ustanovenie zástupcu z radov advokátov. Pokiaľ ide o otázku
splnenia ďalších predpokladov, treba uviesť, že pre záver súdu o danosti podmienok pre
oslobodenie účastníka konania od súdneho poplatku sú významné najmä hľadiská uvedené
v ustanovení § 138 O.s.p. (t.j. nielen existencia pomerov účastníka odôvodňujúcich
oslobodenie, ale aj skutočnosť, že v jeho prípade nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné
uplatňovanie alebo bránenie práva).
3 Cdo 136/2011
3 Cdo 137/2011
3 Cdo 143/2011
Pri rozhodovaní o oslobodení fyzickej osoby od súdnych poplatkov (§ 138 ods. 1
O.s.p.) súd berie na zreteľ najmä jej celkové majetkové, zdravotné a sociálne pomery, výšku
súdneho poplatku, predpokladané trovy dokazovania, povahu žalobou uplatneného nároku.
Zhodnotenie týchto aspektov sa musí premietnuť do záveru, či účastník je schopný zaplatiť
súdne poplatky; ak to pomery účastníka nedovoľujú, prizná mu súd oslobodenie od súdnych
poplatkov, avšak (a to treba osobitne zdôrazniť) len ak účastník svoje právo neuplatňuje alebo
nebráni svojvoľne alebo zrejme bezúspešne.
Na základe zistenia osobných, majetkových a sociálnych pomerov žalobcu bol
obstaraný podklad pre rozhodnutie súdu. Činnosť súdu, pri ktorej zistený skutkový stav
podriaďuje pod skutkovú podstatu príslušnej právnej normy (v danom prípade § 30 O.s.p.),
na základe čoho dospieva k záveru, či sa právo prizná alebo neprizná, sa označuje ako právne
posudzovanie veci. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak sa súd pri tejto činnosti dopustil
omylu (buď v tom, že na správne zistený skutkový stav aplikoval iný právny predpis než mal,
alebo ak správne aplikovaný právny predpis nesprávne interpretoval). Právnym posúdením
veci ale nemôže dôjsť k odňatiu možnosti účastníka konania pred súdom konať, lebo právnym
posúdením veci sa mu neodníma možnosť uplatnenia jeho procesných oprávnení v zmysle
§ 237 písm. f/ O.s.p. Z tohto dôvodu je právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov
považované (len) za relevantný dovolací dôvod, ktorým možno odôvodniť procesne prípustné
dovolanie (viď § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), ktorý ale sám osebe nezakladá prípustnosť
dovolania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
Súdy nižších stupňov pri posudzovaní opodstatnenosti žiadosti dovolateľa
o ustanovenie zástupcu dospeli k záveru, že pre ustanovenie takého zástupcu súdom nie sú
dané dôvody. Podľa názoru dovolacieho súdu dáva spis pre túto konečnú úvahu a záver
dostatočný podklad. Obsah spisu nesvedčí o tom, že by žalobcovi nebol ustanovený zástupca
pre dovolacie konanie z radov advokátov, hoci pre to boli procesné predpoklady.
Vzhľadom na to považuje dovolací súd za neopodstatnené tvrdenie žalobcu, že mu
postupom súdov bola odňatá možnosť pred súdom konať v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. 3 Cdo 136/2011
3 Cdo 137/2011
3 Cdo 143/2011
b/ Dovolateľ tiež namieta, že sudcovia, ktorí rozhodovali v preskúmavanej veci, boli
voči nemu zaujatí so zreteľom na vzťah k žalovanému (prokurátorovi Okresnej prokuratúry
vo Veľkom Krtíši). V súvislosti s touto námietkou poukázal žalobca na uznesenie Krajského
súdu v Banskej Bystrici z 30. júna 2009 sp. zn. 15 NcC 26/2009. Po vyžiadaní tohto
rozhodnutia dovolacím súdom ale z neho vyplynulo, že Krajský súd v Banskej Bystrici
tu rozhodoval ako súd nadriadený (§ 16 ods. 1 O.s.p.) Okresnému súdu Zvolen, ktorý bol
v predmetnej veci v procesnom postavení žalovaného; len vzťah sudcov Okresného súdu
Zvolen k žalovanému súdu, na ktorom vykonávajú súdnictvo (teda iný vzťah, než
v preskúmavanej veci uvádza žalobca), bol v danom prípade dôvodom pre ich vylúčenie.
Predmetnú námietku žalobcu posudzoval dovolací súd aj s prihliadnutím na to, že
neexistencia žiadneho rozhodnutia alebo existencia právoplatného rozhodnutia nadriadeného
súdu o tom, že sudca je alebo nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania vecí, nebráni
dovolaciemu súdu pri skúmaní podmienok prípustnosti dovolania v zmysle ustanovenia § 237
písm. g/ O.s.p., posúdiť túto otázku samostatne a prípadne i inak, než ju posúdil nadriadený
súd súdu procesnému, ktorý vo veci rozhodoval, ak v námietke boli uvedené nové skutočnosti
(viď R 59/1997).
Dovolací súd zohľadnil, že vo všeobecnosti sú sudcovia vylúčení z prejednávania
a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom
možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti (§ 14 ods. 1 O.s.p.). Účastníci majú právo
z dôvodov podľa § 14 ods. 1 O.s.p. uplatniť námietku zaujatosti voči sudcovi, ktorý má vec
prejednať a rozhodnúť (§ 15a ods. 1 O.s.p.). Účastník môže uplatniť námietku zaujatosti
podľa odseku 1 najneskôr na prvom pojednávaní, ktoré viedol sudca, o ktorého vylúčenie ide,
alebo do 15 dní, odkedy sa mohol dozvedieť o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený (§ 15a
ods. 2 O.s.p.). V námietke zaujatosti musí byť uvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý
má byť sudca vylúčený, a kedy sa účastník podávajúci námietku zaujatosti o dôvode
vylúčenia dozvedel. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti námietky zaujatosti, súd
neprihliadne; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá (§ 15a ods. 3 O.s.p.).
Dovolací súd na základe obsahu spisu konštatuje, že žiadne z podaní žalobcu
založených v spise nespĺňa vyššie uvedené náležitosti námietky zaujatosti sudcov (neuvádza
sa v nich napríklad, kedy sa žalobca dozvedel o dôvode vylúčenia). Na námietky, ktoré 3 Cdo 136/2011
3 Cdo 137/2011
3 Cdo 143/2011
nespĺňajú tieto náležitosti, sa neprihliada. Len ako poznámku k dovolacej argumentácii
žalobcu preto dovolací súd uvádza:
Nestrannosť sudcu sa skúma z dvoch hľadísk, a to zo subjektívneho a objektívneho
hľadiska; subjektívne hľadisko sudcovskej nestrannosti sa ale musí podriadiť prísnejšiemu
kritériu objektívnej nestrannosti. Rozhodujúcim nie je to, ako sa nestrannosť sudcu iba
niekomu (vrátane účastníka konania) subjektívne javí, ale to, či reálne existujú okolnosti,
ktoré by mohli objektívne zakladať legitímne pochybnosti o nezaujatosti sudcu. Samotný
subjektívny názor účastníka konania, že v osobe určitého sudcu sú dané okolnosti vylučujúce
ho z prejednávania a rozhodovania veci, nezakladá ešte bez ďalšieho dôvod pre legitímne
obavy z jeho nestranného a nezaujatého rozhodovania. Obava z nedostatku nestrannosti sudcu
sa vždy musí zakladať na objektívnych a dostatočne závažných skutočnostiach.
Pokiaľ žalobca naznačuje, že okolnosti vylučujúce sudcu z prejednávania
a rozhodovania veci sú dané v občianskom súdnom konaní, účastníkom ktorého je prokurátor
okresnej prokuratúry, považuje Najvyšší súd Slovenskej republiky za potrebné zopakovať to,
čo uviedol v niektorých skorších rozhodnutiach (viď napr. Nc 142/1999, Nc 1/2000, ale tiež
3 Nc 24/2007, 3 Nc 18/2008 a 3 Nc 9/2010), že dôvodom na vylúčenie sudcov nemôže byť
sama okolnosť, že sú (boli) v služobnom kontakte s osobou, s ktorou prichádzali do styku pri
výkone súdnictva, a ktorá v tom – ktorom konaní pred týmto súdom vystupuje ako účastník
konania. To platí aj na vzťahy sudcov a prokurátorov, ktoré vo všeobecnosti vykazujú znaky
čisto profesionálnosti a kolegiality a ktoré ešte v ničom nezakladajú možnosť vzniku
pochybností o nezaujatosti alebo neobjektívnosti sudcov. Až v prípade, že by ich vzťah
prerástol cez takto chápaný profesionálny rámec a nadobudol by charakter bližšie osobného
(napr. priateľského alebo opačného) vzťahu, mohla by takáto okolnosť byť dôvodom
pre vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania veci. Zo spisu nevyplýva, že by v danom
prípade išlo o vzťah sudcu (sudcov) a prokurátora, ktorý mal znaky iného než len
profesionálneho vzťahu.
Z týchto dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že v konaní nedošlo k procesnej vade
v zmysle § 237 písm. g/ O.s.p.
3 Cdo 136/2011
3 Cdo 137/2011
3 Cdo 143/2011
c/ Keďže procesná prípustnosť tohto dovolania žalobcu nevyplýva z § 239 ani § 237
O.s.p., dovolací súd ho odmietol ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie
nie je prípustné (§ 243b ods. 5 O.s.p. a § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.).
2. Pokiaľ ide o dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici
z 3. decembra 2009 sp. zn. 14 Co 312/2009, ktorým odvolací súd odmietol odvolanie
žalobcu proti uzneseniu súdu prvého stupňa vyzývajúcemu ho na doplnenie žaloby, ako aj
o dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej zo 7. decembra 2009 sp. zn.
14 Co 314/2009 potvrdzujúcemu uznesenie súdu prvého stupňa o neustanovení právneho
zástupcu pre konanie na súdoch nižších stupňov, dovolací súd poukazuje na § 241 ods. 1
O.s.p., v zmysle ktorého musí byť dovolateľ zastúpený advokátom, pokiaľ nemá právnické
vzdelanie buď sám, alebo jeho zamestnanec (člen), ktorý za neho koná. Toto ustanovenie
zakotvuje osobitnú podmienku dovolacieho konania, ktorej nedostatok je odstrániteľný, avšak
len za súčinnosti dovolateľa.
Zo spisu vyplýva, že žalobca bol poučený o tom, že dovolateľ bez právnického
vzdelania musí byť zastúpený advokátom. V konaní nepreukázal, že má právnické vzdelanie
(a že teda nemusí byť zastúpený advokátom) a bol oboznámený s rozhodnutiami súdov oboch
nižších stupňov o tom, že sa mu pre dovolacie konanie neustanovuje zástupca z radov
advokátov (uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 15. apríla 2011 sp. zn.
14 Co 76/2011 prevzal osobne 13. mája 2011). Pokiaľ napriek tomu do spisu nezaložil
advokátovi udelenú plnú moc na jeho zastupovanie v dovolacom konaní, zostal nedostatok
uvedenej osobitnej podmienky dovolacieho konania neodstránený.
Z vyššie uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky (§ 10a ods. 1 O.s.p.)
konanie o týchto dovolaniach žalobcu zastavil (§ 243c O.s.p. v spojení s § 241 ods. 1 O.s.p.
a § 104 ods. 2 O.s.p.).
3. K dovolaniu proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen zo 16. júna 2011 č.k.
16 C 154/2008-160 dovolací súd uvádza, že pri rozhodovaní o ňom vzal na zreteľ ustanovenie
§ 236 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého účastník konania môže dovolaním napadnúť iba 3 Cdo 136/2011
3 Cdo 137/2011
3 Cdo 143/2011
právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu. Predmetné dovolanie ale smeruje proti uzneseniu
súdu prvého stupňa; takéto rozhodnutie nie je spôsobilým predmetom dovolania.
Keďže dovolanie môže byť podané len proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,
Občiansky súdny poriadok ani neupravuje funkčnú príslušnosť na prejednanie dovolania
proti rozhodnutiu iného než odvolacieho súdu. Nedostatok funkčnej príslušnosti súdu
na prejednanie veci patriacej do právomoci súdov je pritom neodstrániteľný nedostatok
podmienky konania, so zreteľom na ktorý súd konanie zastaví (§ 104 ods. 1 O.s.p. v spojení
s § 243c O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky preto konanie o tomto dovolaní zastavil.
4. Žalobca z procesného hľadiska zavinil, že sa jedno z jeho dovolaní (viď 1.) muselo
odmietnuť a konanie o ostatných dovolaniach muselo zastaviť (viď 2. a 3.). Z týchto dôvodov
mu vznikla povinnosť nahradiť trovy dovolacieho konania (§ 243b ods. 5 O.s.p., § 224 ods. 1
O.s.p., § 142 ods. 1 a § 146 ods. 2 O.s.p.). Dovolací súd nepriznal žalovanému náhradu trov
dovolacieho konania, lebo v dovolacom konaní nebol podaný návrh na priznanie náhrady trov
dovolacieho konania (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom
hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 11. augusta 2011
JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková