3 Cdo 135/2012
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu H., s.r.o., so sídlom v K., IČO: X., zastúpenému JUDr. M. K., advokátom so sídlom v K., proti žalovanému L. O.,
bývajúcemu v B., zastúpenému Mgr. R. H., advokátom so sídlom v K., o zaplatenie
33 193,91 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Košice - okolie pod sp. zn. 15 C
168/2004, na dovolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 10. júna 2010
sp. zn. 2 Co 63/2010, takto
r o z h o d o l :
Dovolanie o d m i e t a.
Žalovanému nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Košice - okolie rozsudkom z 18. novembra 2009 č.k. 15 C 168/2004-176
žalobu, ktorou sa žalobca domáhal na žalovanom zaplatenia 33 193,91 € s príslušenstvom
titulom vrátenia peňazí poskytnutých žalovanému na základe zmluvy z 11. apríla 2000,
zamietol. Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému 8 928,34 € trov konania. Rozhodol
tak po zistení, že Ing. J. A. na základe zmluvy uzavretej so žalovaným 11. apríla 2000
v zmysle § 657 Občianskeho zákonníka za účelom spoločnej obchodnej činnosti poskytol
žalovanému sumu 4 000 000 Sk s dohodnutým úrokom 5 % na jeden mesiac na celkovú dobu
12 mesiacov s tým, že dosiahnutý zisk z tejto činnosti v priemere 5 % bude delený podielom
50 k 50. Ing. A. túto pohľadávku postúpil spoločnosti P., spol. s r.o. Jasov, ktorá zmenila
obchodný názov na H., s.r.o. Vzhľadom na obsah zmluvy o poskytnutí peňazí z 11. apríla
2000 bol toho názoru, že sa v skutočnosti jednalo o zmluvu o tichom spoločenstve uzavretú
podľa § 673 a nasl. Obchodného zákonníka, nakoľko z nej jednoznačne vyplýva záväzok Ing. A. poskytnúť žalovanému ako podnikateľovi vklad a týmto vkladom sa podieľať na
podnikateľskej činnosti, ako i záväzok žalovaného zo zisku, ktorý pri podnikateľskej činnosti
dosiahne, vyplatiť Ing. A. podiel vo výške 50 %. Tichý spoločník má ohľadom svojho vkladu
právne postavenie aké má veriteľ ohľadom svojej pohľadávky, nie je však oprávnený
požadovať vrátenie svojho vkladu. Pokiaľ by dochádzalo iba k strate, ako tomu bolo v danom
prípade, nie je spoločník povinný vklad nejako doplňovať, ak však bol celý jeho vklad
vyčerpaný, zmluva by zanikla. Z uvedených dôvodov preto žalobu zamietol. Výrok o náhrade
trov konania odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p.
Krajský súd v Košiciach na odvolanie žalobcu rozsudkom z 10. júna 2010 sp. zn.
2 Co 63/2010 rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a žalobcu zaviazal zaplatiť žalovanému
náhradu trov odvolacieho konania vo výške 987 €. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil
s odôvodnením napadnutého rozsudku prvostupňového súdu a podľa § 219 ods. 2 O.s.p. sa
obmedzil na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a zdôraznil, že
keďže v podnikaní došlo k strate vo výške vkladu tichého spoločníka (žalobcu), preto aj keď
došlo k zániku účasti tichého spoločníka na podnikaní, nemohol mu žalovaný vrátiť žiadnu
sumu, nakoľko táto stratou zanikla. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa
§ 224 ods. l O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.
Rozsudok odvolacieho súdu napadol žalobca dovolaním, v ktorom uviedol, že
postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.), že konanie
je postihnuté inou vadou konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
(§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) a že odvolací súd vec nesprávne posúdil po právnej stránke
(§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Odňatie možnosti konať pred súdom videl v tom, že
odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu je nepreskúmateľné, zmätočné a nepresvedčivé.
Nesúhlasil s právnym názorom odvolacieho súdu, že zmluva o poskytnutí peňazí z 11. apríla
2000 je zmluvou o tichom spoločenstve, nakoľko nevykazuje podstatné náležitosti takejto
zmluvy a trval na tom, že sa jedná o zmluvu o pôžičke. Na základe uvedeného žiadal
napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
Žalovaný vo vyjadrení k dovolaniu žalobcu navrhol dovolanie ako neprípustné
odmietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpený advokátom (§ 241
ods. l O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr,
či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom
(§ 236 a nasl. O.s.p.).
Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemožno napadnúť každé
rozhodnutie súdu. Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna úprava jeho
prípustnosti. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, len
v prípadoch, v ktorých ho pripúšťa zákon (viď § 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa
§ 238 ods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol
zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2 O.s.p. je
dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho
názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa § 238 ods. 3 O.s.p. je dovolanie
prípustné tiež vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku
ktorého odvolací súd vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej
stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým
súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.
Keďže podané dovolanie nesmeruje proti zmeňujúcemu rozsudku, ale takému
potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil, že
dovolanie proti nemu je prípustné ani takému potvrdzujúcemu rozsudku súdu prvého stupňa,
v ktorom súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153
ods. 3 a 4, nemožno prípustnosť podaného dovolania vyvodiť z § 238 ods. 1 O.s.p., ani
z § 238 ods. 3 O.s.p. Pre úplnosť treba uviesť, že dovolací súd v prejednávanej veci dosiaľ
nerozhodoval, preto ani nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané (§ 238 ods. 2
O.s.p.). Z týchto dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že dovolanie žalobcu nie je podľa
§ 238 ods. 1 až 3 O.s.p. procesne prípustné.
Dovolanie žalobcu by mohlo byť procesne prípustné, len ak by v konaní, v ktorom bol
vydaný napadnutý rozsudok, došlo k procesnej vade uvedenej v § 237 O.s.p. Povinnosť skúmať, či konanie nie je zaťažené niektorou z nich, vyplýva pre dovolací súd z § 242 ods. 1
O.s.p. Dovolací súd sa z tohto dôvodu neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania
podľa § 238 O.s.p., ale sa zaoberal tiež otázkou, či v konaní nedošlo k procesnej vade
v zmysle § 237 O.s.p. Toto ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu
odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten,
kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník
konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv
právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh
na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne
obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska § 237 O.s.p. sú právne
významné len tie procesné nedostatky, ktoré vykazujú znaky vád taxatívne v ňom
vymenovaných; iné procesné vady konania alebo nesprávnosti rozhodovania, i keby k nim
v konaní došlo, nezakladajú prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia. Treba zdôrazniť,
že pri posudzovaní existencie procesnej vady uvedenej v § 237 O.s.p. ako dôvodu, ktorý
zakladá prípustnosť dovolania, nie je významný subjektívny názor účastníka, ale len zistenie,
že v konaní došlo k takejto vade.
Vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. v dovolaní namietané neboli
a v dovolacom konaní ani nevyšli najavo. Prípustnosť dovolania preto z týchto ustanovení
nemožno vyvodiť.
S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti, ktorých sa mal
dopustiť odvolací súd, sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou, či postupom odvolacieho
súdu nebola žalobcovi odňatá možnosť konať pred súdom. Z obsahu dovolania možno
vyvodiť, že k odňatiu možnosti konať pred súdom malo podľa jeho názoru dôjsť tým, že
odvolací súd v rozpore s § 157 ods. 2 O.s.p. rozhodnutie dostatočne neodôvodnil.
Odňatím možnosti konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.) sa rozumie taký závadný
postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie tých procesných práv účastníka
konania, ktoré mu poskytuje Občiansky súdny poriadok. O procesnú vadu v zmysle § 237
písm. f/ O.s.p. ide vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími
všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva. Dovolací súd z obsahu spisu nezistil, že by konanie pred súdmi nižších
stupňov bolo postihnuté procesnou vadou, znemožňujúcou žalobcovi realizáciu jeho
procesných práv.
Pokiaľ žalobca namieta nedostatky týkajúce sa odôvodnenia dovolaním napadnutého
rozsudku odvolacieho súdu (nepreskúmateľnosť), treba uviesť, že nie každá procesná
nesprávnosť, ku ktorej dôjde v priebehu občianskeho súdneho konania, je relevantná
z hľadiska procesnej prípustnosti dovolania. S niektorými najzávažnejšími, taxatívne
vymenovanými procesnými vadami, ktoré zakladajú zmätočnosť, spája Občiansky súdny
poriadok priamo prípustnosť dovolania (viď § 237 O.s.p.); vady tejto povahy sú zároveň aj
prípustným dovolacím dôvodom (§ 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p.). Niektorým vadám inej
procesnej povahy majúcim za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (s tzv. iným vadám
konania) pripisuje Občiansky súdny poriadok význam v tom zmysle, že ich považuje za
relevantný dovolací dôvod (viď ustanovenie § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), ktorý možno
uplatniť v dovolaní, ale len pokiaľ je procesne prípustné. Uznesením občianskoprávneho
kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bolo odporučené uverejniť v Zbierke
stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky z 28. augusta 1997 sp. zn. 2 Cdo 5/1997, v ktorom tento súd dospel k právnemu názoru, že „konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) aj vtedy, ak odvolací súd svoj právny záver
riadne neodôvodnil, takže jeho rozsudok zostal nepreskúmateľný“. Tento rozsudok bol
v uvedenej zbierke publikovaný ako R 111/98. Podľa právneho názoru dovolacieho súdu je
názor zaujatý v uvedenom judikáte plne opodstatnený aj v prejednávanej veci. Právna
kvalifikácia nepreskúmateľnosti súdneho rozhodnutia súdu nižšieho stupňa ako dôvodu
zakladajúceho (len) tzv. inú vadu konania pritom vyplýva aj z ďalších rozhodnutí Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky (viď napríklad rozhodnutia sp. zn. 1 Cdo 140/2009,
2 M Cdo 18/2008, 3 Cdo 249/2008, 3 Cdo 9/2009, 3 Cdo 290/2009, 3 Cdo 338/2009
a 5 Cdo 290/2009). Preto sama skutočnosť, že v konaní prípadne došlo k procesnej vade tejto
povahy (nepreskúmateľnosť rozhodnutia), nemôže v danom prípade založiť prípustnosť
dovolania žalobcu, lebo nejde o vadu v zmysle § 237 O.s.p.
Dovolací súd považuje za potrebné poznamenať, že v danom prípade odvolací súd
pri odôvodnení svojho rozsudku postupoval v súlade so zákonom, a to ustanovením § 219 ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorého je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv.
skráteného odôvodnenia rozhodnutia.
K tvrdeniu dovolateľa, že súdy pri rozhodovaní vychádzali z neúplných skutkových
zistení, dovolací súd uvádza, že ním tvrdená nesprávnosť (pokiaľ k nej vôbec došlo) by mohla
mať povahu nanajvýš tzv. inej vady konania majúcej za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci. Pokiaľ súd založí svoje rozhodnutie na neúplných alebo nesprávnych skutkových
zisteniach, môže ísť o vadu konania majúcu za následok nesprávne rozhodnutie vo veci;
takáto vada je prípustným dovolacím dôvodom (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), ktorý ale
úspešne možno uplatniť len v procesne prípustnom dovolaní – sama vada tejto povahy
prípustnosť dovolania v zmysle § 237 O.s.p. nezakladá.
Žalobca v dovolaní vyslovil aj nespokojnosť s právnym posúdením veci odvolacím
súdom (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej
zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový
stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce
aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Právnym posúdením veci, v rámci
ktorého súd na zistený skutkový stav aplikuje hmotnoprávny alebo procesný predpis, sa
nezakladá procesná vada konania v zmysle § 237 O.s.p. Nesprávne právne posúdenie veci
súdmi nižších stupňov je relevantný dovolací dôvod, ktorým možno odôvodniť procesne
prípustné dovolanie (viď § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), samo (prípadne) nesprávne právne
posúdenie veci súdmi nižších stupňov ale nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle § 237
O.s.p.
Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky
k záveru, že v prejednávanej veci je dovolanie žalobcu podľa Občianskeho súdneho poriadku
procesne neprípustné, preto Najvyšší súd Slovenskej republiky mimoriadny opravný
prostriedok žalobcu podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
odmietol.
V dovolacom konaní procesne úspešnému žalovanému vzniklo právo na náhradu trov
dovolacieho konania proti žalobcovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p., § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd nepriznal žalovanému náhradu trov dovolacieho
konania, lebo v dovolacom konaní nepodal návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy
dovolacieho konania (§ 151 ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 7. augusta 2012
JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Mgr. Patrícia Špacírová