Najvyšší súd Slovenskej republiky

3 Cdo 133/2011

 

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky O. Č., nar. X., bývajúcej v L., proti odporcovi Ing. P.   Č., bývajúcemu v P., zastúpeného Mgr. Š. Š.,

advokátom so sídlom vo S., o zvýšenie výživného, vedenej na Okresnom súde Levice pod

sp. zn. 15 P 17/2010, o dovolaní odporcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 31. marca

2011 sp. zn. 8 CoP 13/2011, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Navrhovateľke nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Návrhom z 8. februára 2010 sa matka v tom čase maloletej navrhovateľky  

domáhala zvýšenia výživného zo strany otca zo sumy 66,39 € na 300 € mesačne. Návrh

odôvodnila zvýšením nákladov na dcéru, ktorá v tom čase bola študentkou gymnázia.

Okresný súd Levice rozsudkom z 18. januára 2011 č.k. 15 P 17/2010-150 zaviazal

otca prispievať na výživu navrhovateľky zvýšeným výživným so sumy 66,39 € na sumu 200 €

mesačne, ktoré je povinný platiť vždy do 15-teho dňa toho-ktorého mesiaca vopred k jej

rukám, počnúc dňom 8. februára 2010. Zaostalé výživné za obdobie od 8. februára 2010  

do 18. januára 2011 vo výške 1 565,11 € otca zaviazal zaplatiť do 30. júna 2011 do rúk

navrhovateľky. Návrh otca na zníženie výživného zamietol. Týmto rozsudkom zmenil

rozsudok Okresného súdu Levice z 28. augusta 2003 č.k. 11 C 147/2002-84 v spojení

s rozsudkom Krajského súdu v Nitre z 12. mája 2004 sp. zn. 7 Co 291/2003 vo výroku o výživnom. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu

trov konania.

Krajský súd v Nitre na odvolanie odporcu rozsudkom z 31. marca 2011 sp. zn.  

8 CoP 13/2011 rozsudok súdu prvého stupňa v zamietajúcej časti potvrdil a v časti zvýšenia

vyživovacej povinnosti zmenil tak, že „meniac rozsudok Okresného súdu Levice  

č.k. 11 C 147/2002-84 zo dňa 28. augusta 2003 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Nitra  

č.k. 7 Co 291/2003-128 zo dňa 12. mája 2004 vo výroku o výživnom zvyšuje vyživovaciu

povinnosť odporcu voči navrhovateľke zo sumy 66,39 € (2 000 Sk) na sumu 135 € mesačne,

počnúc dňom 8. februára 2010, ktoré zvýšené výživné je odporca povinný platiť k rukám

navrhovateľky vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred a vo zvyšku návrh

navrhovateľky zamieta. V časti zaostalého výživného a výroku o náhrade trov konania

účastníkov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec v rozsahu

zrušenia vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Rozsudok odvolacieho súdu v zmeňujúcej časti napadol odporca dovolaním, v ktorom

uviedol, že rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci v zmysle § 241 ods. 2

písm. c/ O.s.p. Uviedol, že odvolací súd pri rozhodovaní o jeho návrhu na zníženie výživného

nevzal do úvahy skutočnosť, že jediným zdrojom jeho príjmu je dávka v hmotnej núdzi  

vo výške 118,30 € mesačne, z ktorej prednostne uhrádza výživné vo výške 66,39 €  

a na živobytie mu zostáva 51,91 €. Keďže nemá iný príjem, nemá možnosť uhradiť zvýšené

výživné. Hľadá si zamestnanie aj za pomoci úradu práce, avšak vzhľadom na svoj vek  

má problém nájsť si pracovné miesto. Počas podnikania nezískal žiaden podnikateľský

majetok, ako mylne predpokladal odvolací súd. Príjem z predaja obchodného podielu

v spoločnosti C. spol. s.r.o. vo výške 90 000 Sk bol aktuálny v roku 2008, do roku 2010 ho

použil na uhrádzanie životných potrieb, lebo bol nezamestnaný a mal aj zdravotné problémy.

Z uvedených dôvodov žiadal rozsudok krajského súdu v napadnutej časti zrušiť a vec mu

vrátiť na ďalšie konanie.

Navrhovateľka sa k dovolaniu odporcu písomne nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), ktorý je zastúpený advokátom  

(§ 241 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal,

či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným

prostriedkom.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ  

to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).

Občiansky súdny poriadok pripúšťa dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu,  

ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok (§ 238 ods. 1 O.s.p.), ďalej proti rozsudku

odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu

vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 O.s.p.), a napokon proti rozsudku, ktorým bol

potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vo výroku vyslovil, že je dovolanie

prípustné, pretože po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil

neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O.s.p. (§ 238 ods. 3 O.s.p.).

V ustanovení § 238 ods. 4 Občiansky súdny poriadok zakotvuje zásadu, že dovolanie

nie je prípustné vo veciach upravených Zákonom o rodine (výnimku z tejto zásady

predstavujú rozsudky o obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a povinností, o pozastavení ich výkonu, o priznaní rodičovských práv a povinností maloletému rodičovi

dieťaťa, o určení rodičovstva, o zapretí rodičovstva alebo o osvojení).

V preskúmavanej veci išlo o vyživovaciu povinnosť otca k dcére (§ 62 a nasl. Zákona

o rodine), teda o takú vec upravenú Zákonom o rodine, na ktorú sa nevzťahuje výnimka

v zmysle § 238 ods. 4 O.s.p. Vychádzajúc z toho je opodstatnený záver, že dovolanie smeruje

proti rozsudku odvolacieho súdu, v prípade ktorého je procesná prípustnosť dovolania

vylúčená ustanovením § 238 ods. 4 O.s.p.  

Vzhľadom na § 242 ods. 1 O.s.p. skúmal dovolací súd, či v konaní na súdoch nižších

stupňov nedošlo k procesnej vade konania v zmysle § 237 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia  

je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo  

vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník,

nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť

a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej

veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol

potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,  

g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát. Ak v konaní došlo k niektorej z uvedených vád, možno dovolaním

napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak tento opravný prostriedok neprípustný

(viď napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo 11/1998

uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 38/1998). Prípustnosť dovolania v zmysle § 237

O.s.p. nezakladá ale samo tvrdenie účastníka o existencii niektorej z uvedených procesných

vád; určujúcim je zistenie, že k vade tejto povahy skutočne došlo.

  Dovolateľ procesné vady konania v zmysle § 237 O.s.p. nenamietal a ich existencia

nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto z týchto ustanovení

nemožno vyvodiť.

Pokiaľ dovolateľ argumentoval tým, že rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva  

na neúplnom zistení skutkového stavu alebo nesprávnom vyhodnotení vykonaných dôkazov

(R 42/1993), vytýka nesprávnosti, ktoré i keby k nim prípadne došlo (dovolací súd vec z tohto

hľadiska nepreskúmaval), nemali by za následok procesnú vadu konania relevantnú v zmysle

§ 237 O.s.p., výlučne ktorá by v danom prípade mohla založiť prípustnosť jeho dovolania.

K námietke dovolateľa, že napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spočíva  

na nesprávnom právnom posúdení veci je potrebné uviesť, že právnym posúdením je činnosť

súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav

aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri

aplikácii práva na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie veci nie je procesnou vadou konania v zmysle § 237 O.s.p., výlučne ktorá by v danom prípade mohla založiť

prípustnosť jeho dovolania. Nesprávne právne posúdenie je relevantný dovolací dôvod, ktorý

možno úspešne uplatniť len v procesne prípustnom dovolaní (o tento prípad v preskúmavanej

veci nejde).

Z uvedených dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že v prejednávanej veci je dovolanie odporcu podľa Občianskeho súdneho poriadku procesne

neprípustné. So zreteľom na to jeho mimoriadny opravný prostriedok odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako smerujúci proti rozhodnutiu, proti

ktorému je dovolanie neprípustné. Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania,

sa nemohol zaoberať vecnou správnosťou napadnutého rozsudku odvolacieho súdu.

V dovolacom konaní nebol odporca úspešný. Dovolací súd úspešnej navrhovateľke

nepriznal náhradu trov dovolacieho konania, lebo nepodala návrh na uloženie povinnosti

nahradiť trovy dovolacieho konania (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.,  

§ 142 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom  

hlasov 3 : 0.  

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 11. apríla 2012

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková