3 Cdo 129/2011
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky B. B., bývajúcej v B., zastúpenej JUDr. P. J., advokátom so sídlom v B., proti odporcovi L., s.r.o. so sídlom v B.,
IČO: X., zastúpenému JUDr. P. K., advokátom so sídlom v Bratislave, Šancová č. 56,
o určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod
sp. zn. 11 C 135/2008, o dovolaní odporcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave
z 8. marca 2011 sp. zn. 14 Co 329/2009, takto
r o z h o d o l :
Dovolanie o d m i e t a .
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke do 3 dní náhradu trov dovolacieho konania
vo výške 74 € na účet advokáta JUDr. P. J. vedený v Č., a.s. pod č. X..
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava I rozsudkom z 29. júna 2009 č.k. 11 C 135/2008-54 určil, že je
neplatná výpoveď zo zmluvy o nájme bytu č. 8 na L. ulici č. X. (ďalej len „byt“), ktorá bola
30. júna 2008 doručená navrhovateľke. Rozhodol tiež o trovách konania. V odôvodnení
uviedol, že vykonané dokazovanie nepreukázalo, že odporca vo výpovedi opodstatnene
uplatnil výpovedný dôvod podľa § 711 ods. 1 písm. g/ Občianskeho zákonníka.
Navrhovateľka má v byte zriadené miesto výkonu živnostenskej činnosti, nikdy ju ale
nezačala vykonávať a nemá z nej žiadny príjem. Konštatoval, že samo formálne zriadenie
miesta výkonu živnostenskej činnosti bez jej reálneho vykonávania neznamená, že sa byt
využíva na iný účel ako na bývanie. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil podľa § 142
ods. 1 O.s.p.
Krajský súd v Bratislave na odvolanie odporcu rozsudkom z 8. marca 2011 sp. zn.
14 Co 329/2009 napadnutý rozsudok potvrdil. Rozhodol tiež o trovách odvolacieho konania. Zhodne so súdom prvého stupňa dospel k záveru, že odporca v konaní nepreukázal, že
navrhovateľka reálne využívala byt na prevádzkovanie svojej živnosti, a zopakoval, že samo
vydanie povolenia na vykonávanie živnostenskej činnosti v byte nie je ešte dôkazom
o vykonávaní tejto činnosti v byte. Stotožnil sa s právnym záverom súdu prvého stupňa, že
vo veci neboli splnené zákonné podmienky pre danie výpovede navrhovateľke z nájmu bytu
podľa § 711 ods. 1 písm. g/ O.s.p. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224
v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.
Tento rozsudok odvolacieho súdu napadol odporca dovolaním, v ktorom uviedol, že
v konaní došlo k procesnej vade uvedenej v § 237 písm. f/ O.s.p. a v § 241 ods. 2 písm. b/
O.s.p. a napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2
písm. c/ O.s.p.). Odvolaciemu súdu vytkol, že rozhodol bez nariadenia pojednávania a iba
na základe spisového materiálu. V dôsledku toho nemohol odvolací súd správne zistiť
skutkový stav a vec správne právne posúdiť. Dovolateľ trval na tom, že výpoveď z nájmu
bytu, ktorú dal navrhovateľke, je platná. Poukázal tiež na to, že súd prvého stupňa mu
nedoručil vyjadrenie navrhovateľky k jeho odvolaniu, hoci v ňom boli uvádzané aj nové
argumenty, ktoré dovtedy v konaní nepoužila; týmto postupom súdu prvého stupňa mu bola
odňatá možnosť konať pred súdom. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozsudku len odkázal
na odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa a svoje rozhodnutie nijako bližšie
neodôvodňoval. Nezaoberal sa s jeho odvolacími námietkami a stotožnil sa s rozsudkom súdu
prvého stupňa. Nevykonal ani ďalšie navrhované dokazovanie, ktoré bolo potrebné vykonať.
Dokazovanie súdov nemôže byť považované za dostačujúce, lebo sa neorientovalo na to, či
listy adresované daňovému úradu boli aj v skutočnosti doručené. Predloženie podacích lístkov
z pošty navrhovateľkou ešte bez ďalšieho neznamená, že v listovej zásielke bola obsiahnutá aj
listina, o ktorej to tvrdila navrhovateľka. Aj v prípade doručenia uvedených listín daňovému
úradu nie je vylúčené, že navrhovateľka v byte podniká a má príjmy, ktoré riadne nezdaňuje.
Z týchto dôvodov žiadal zrušiť tak napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ako aj ním
potvrdený rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Navrhovateľka vo vyjadrení k dovolaniu žiadala dovolanie odporcu zamietnuť
a priznať jej náhradu trov dovolacieho konania. Uviedla, že postupom súdu, ktorý odporcovi
nedoručil jej vyjadrenie k odvolaniu, nedošlo k odňatiu možnosti odporcu pred súdom konať,
lebo jej odvolacie vyjadrenie neobsahovalo žiadne nové argumenty, ktoré by mohli ovplyvniť
rozhodovanie odvolacieho súdu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený advokátom (§ 241
ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal, či
dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ
to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa
§ 238 ods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol
zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2 O.s.p. je
dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho
názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa § 238 ods. 3 O.s.p. je dovolanie
prípustné tiež vtedy, ak smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený
rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho
rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného
významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa
vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O.s.p.
Dovolaním odporcu nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu (§ 238
ods. 1 O.s.p.), ani rozsudok vydaný vo veci, v ktorej by už dovolací súd vyslovil právny
názor, ktorým by boli súdy viazané (§ 238 ods. 2 O.s.p.). Napadnutý rozsudok nie je ani
rozsudkom uvedeným v § 238 ods. 3 O.s.p. Prípustnosť dovolania odporcu preto z týchto
ustanovení nemožno vyvodiť.
So zreteľom na § 242 ods. 1 O.s.p. dovolací súd (ex offo) skúmal, či v konaní nedošlo
k procesnej vade v zmysle § 237 O.s.p. O vadu tejto povahy ide vtedy, ak a/ sa rozhodlo
vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník,
nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť
a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej
veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol
potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát.
Dovolateľ procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. nenamietal
a žiadna z týchto vád ani v dovolacom konaní nevyšla najavo. Prípustnosť dovolania odporcu
preto z týchto ustanovení nevyplýva.
S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti, ktorých sa mali
dopustiť súdy oboch nižších stupňov, sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou, či postupom
súdu nebola dovolateľovi odňatá možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.).
Odňatím možnosti konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. sa rozumie
procesne nesprávny postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie tých
procesných oprávnení účastníka konania, ktoré mu poskytuje Občiansky súdny poriadok.
Dovolací súd z obsahu spisu nezistil, že by konanie pred súdmi nižších stupňov bolo
postihnuté procesnou vadou, znemožňujúcou odporcovi realizáciu jeho procesných práv.
Dovolateľ namieta, že k odňatiu možnosti konať pred súdom došlo tým, že odvolací
súd vo veci nenariadil pojednávanie.
Podľa § 214 ods. 1 O.s.p. na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej
nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie, ak a/ je potrebné zopakovať alebo
doplniť dokazovanie, b/ súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia odvolacieho
pojednávania, c/ to vyžaduje dôležitý verejný záujem. Podľa § 214 ods. 2 O.s.p. ale
v ostatných prípadoch (než sú uvedené v § 214 ods. 1 O.s.p.) môže odvolací súd rozhodnúť aj
bez nariadenia pojednávania.
O tom, či v prípadoch, na ktoré sa nevzťahuje ustanovenie § 214 ods. 1 O.s.p., bude
odvolacie pojednávanie nariadené, rozhoduje odvolací súd. Z dovolaním napadnutého
rozsudku vyplýva, že a/ odvolací súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu
prvého stupňa a dospel k názoru, že vzhľadom na to nie je potrebné zopakovať alebo doplniť
dokazovanie, b/ súd prvého stupňa rozhodol po nariadení pojednávania, c/ so zreteľom
na povahu prejednávanej veci nič nenasvedčuje tomu, že by nariadenie odvolacieho
pojednávania vyžadoval dôležitý verejný záujem.
Zo zápisnice o vyhlásení rozsudku z 8. marca 2011 (č.l. 71 spisu) vyplýva, že odvolací
súd v tento deň vyhlásil rozsudok v predmetnej právnej veci bez nariadenia pojednávania.
V zmysle § 156 ods. 3 O.s.p. o veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia
ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli
súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Tento procesný postup bol v danom
prípade zachovaný – účastníci konania boli o čase a mieste verejného vyhlásenia rozsudku
upovedomení spôsobom zodpovedajúcim uvedenému ustanoveniu (viď „Oznámenie
o vyhlásení rozsudku v zmysle § 156 ods. 3 O.s.p. vo veci vedenej na Krajskom súde
v Bratislave pod sp. zn. 14 Co 329/2009 “ založené na č.l. 70 spisu). Procesný postup súdu,
ktorý sa nepriečil zákonu, nemohol mať za následok odňatie možnosti odporcu konať
pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.).
Podľa názoru dovolateľa mu odvolací súd odňal možnosť pred súdom konať tiež tým,
že mu nedoručil vyjadrenie navrhovateľky k jeho odvolaniu smerujúcemu proti rozsudku
súdu prvého stupňa. Dovolací súd považuje túto námietku za nedôvodnú.
Ústavný súd Slovenskej republiky vo viacerých prípadoch zdôraznil, že nedoručenie
vyjadrenia účastníka konania druhému účastníkovi konania vytvára stav nerovnosti
účastníkov v konaní pred súdom, čo je v rozpore s princípom kontradiktórnosti konania
a rovnosti zbraní ako súčasti práva na spravodlivý proces (viď napríklad I. ÚS 335/06).
Zároveň ale Ústavný súd Slovenskej republiky pripustil, že v niektorej veci môže byť
absencia stanoviska k vyjadreniu k opravnému prostriedku druhého účastníka konania právne
irelevantná. O taký prípad ide vtedy, keď súd rozhodujúci o opravnom prostriedku, nezaložil
svoje rozhodnutie na vyjadrení k opravnému prostriedku (teda vtedy, keď vyjadrenie
k opravnému prostriedku nemalo zásadný vplyv na rozhodnutie o opravnom prostriedku).
V uznesení z 20. decembra 2010 sp. zn. IV. ÚS 462/2010 Ústavný súd Slovenskej republiky
poukázal na to, že prvostupňový súd má zákonnú povinnosť doručiť odvolanie bezodkladne
ostatným účastníkom konania, a ak odvolanie smeruje proti rozhodnutiu vo veci samej, má
povinnosť vyzvať účastníkov konania, aby sa k odvolaniu vyjadrili; iná povinnosť mu ale
z Občianskeho súdneho poriadku (§ 209a ods. 1 O.s.p. a ani z iných jeho ustanovení)
nevyplýva. Z Občianskeho súdneho poriadku nevyplýva ani povinnosť odvolacieho súdu
predložiť druhému účastníkovi konania spätne na zaujatie stanoviska vyjadrenie druhého
účastníka konania k opravnému prostriedku.
Podľa právneho názoru dovolacieho súdu vyjadrenie účastníka konania k odvolaniu
druhého účastníka konania by malo byť poskytnuté na zaujatie stanoviska odvolateľovi vtedy,
pokiaľ vyjadrenie k odvolaniu má zásadný vplyv na rozhodnutie odvolacieho súdu. Iný
pohľad na realizáciu práva účastníka oboznámiť sa s vyjadrením procesnej protistrany by
mohol v praxi znamenať neustály (opakujúci sa a nikdy nekončiaci) proces vyjadrovania sa
jedného účastníka konania k vyjadreniu druhého účastníka konania. Podľa názoru
dovolacieho súdu by takýto pohľad mohol mať až znaky prílišného právneho formalizmu,
odporujúceho materiálnemu chápaniu princípu právneho štátu. Z týchto dôvodov dovolací súd
v ďalšom vychádzal z názoru, že odňatie možnosti pred súdom konať nezakladá sama
skutočnosť, že odvolateľovi nebolo predložené vyjadrenie druhej procesnej strany k jeho
odvolaniu.
Dovolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že v danom prípade skutočnosť, že
vyjadrenie navrhovateľky k odvolaniu odporcu nebolo doručené druhej procesnej strane, bolo
právne irelevantné, lebo predmetné vyjadrenie – ako vyplýva zo spisu (osobitne z obsahu
dovolaním napadnutého rozsudku) – nemalo zásadný vplyv na rozhodnutie odvolacieho súdu o opravnom prostriedku odporcu. Z odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu nevyplýva, že
by odvolací súd k prijatiu jeho záverov, na ktorých spočíva jeho potvrdzujúci rozsudok,
viedlo práve vyjadrenie navrhovateľky k odvolaniu odporcu.
Odporca v dovolaní ďalej namieta, že súdy mu odňali možnosť konať aj tým, že
nevykonali ním navrhované ďalšie dokazovanie. Dovolací súd k tomu pripomína, že
posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré dôkazy budú vykonané, je
vecou súdu (viď § 120 ods. 1 O.s.p.), a nie účastníka konania. Najvyšší súd Slovenskej
republiky to vyjadril už v rozhodnutí uverejnenom v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu
a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 37/1993, v ktorom zaujal názor, že prípadné
nevykonanie určitého dôkazu môže mať za následok len neúplnosť skutkových zistení, nie
však procesnú vadu v zmysle § 237 O.s.p. K rovnakému záveru dospel Najvyšší súd
Slovenskej republiky aj v rozhodnutí uverejnenom v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu
a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 125/1999, v ktorom uviedol, že ak súd
v priebehu konania nevykonal všetky navrhované dôkazy alebo vykonal iné dôkazy
na zistenie skutočného stavu, dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podľa § 237
písm. f/ O.s.p. nie je prípustné, lebo to nemožno považovať za odňatie možnosti konať
pred súdom.
Pokiaľ odporca namieta existenciu tzv. inej vady konania majúcej za následok
nesprávne rozhodnutie veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), konkrétne nedostatky týkajúce sa
odôvodnenia napadnutého rozsudku, dovolací súd uvádza, že nepreskúmateľnosť rozhodnutia
súdu je považovaná za vadu tejto povahy (R 111/1998). Takáto tzv. iná vada konania je síce
relevantný dovolací dôvod (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), nie je ale vadou konania
vymenovanou v § 237 O.s.p. a prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia nezakladá.
Uvedený dovolací dôvod možno úspešne uplatniť len vtedy, ak je dovolanie procesne
prípustné (o tento prípad ale v preskúmavanej veci nešlo).
Dovolacie námietky odporcu, v rámci ktorých tvrdí, že odvolací súd dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam a tieto po právnej stránke nesprávne posúdil, nesvedčia
o existencii procesnej vady konania v zmysle § 237 O.s.p. K námietke, že napadnutý
rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2
písm. c/ O.s.p.), dovolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej
zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na
zistený skutkový stav. Súd ale právnym posúdením veci nezakladá procesnú vadu konania v zmysle § 237 O.s.p. I keď je nesprávne právne posúdenie veci relevantný dovolací dôvod,
ktorým možno odôvodniť procesne prípustné dovolanie (viď § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.),
samo nesprávne právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov nezakladá prípustnosť
dovolania v zmysle § 237 O.s.p. (viď tiež rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 1 Cdo 62/2010, sp. zn. 2 Cdo 97/2010, sp. zn. 3 Cdo 53/2011, sp. zn. 4 Cdo 68/2011,
sp. zn. 5 Cdo 44/2011, sp. zn. 6 Cdo 41/2011 a sp. zn. 7 Cdo 26/2010).
Vzhľadom na to, že procesná prípustnosť dovolania odporcu z ustanovení § 238
a § 237 O.s.p. nevyplýva, Najvyšší súd Slovenskej republiky odmietol jeho dovolanie podľa
§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako smerujúce proti rozhodnutiu,
proti ktorému je dovolanie neprípustné. Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho
konania, nemohol sa zaoberať otázkou vecnej správnosti napadnutého rozsudku.
V dovolacom konaní procesne úspešnej navrhovateľke vzniklo právo na náhradu trov
konania proti odporcovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Navrhovateľka podala návrh na rozhodnutie o priznaní náhrady
trov dovolacieho konania (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p.) a trovy tohto konania vyčíslila. Dovolací súd jej priznal náhradu spočívajúcu v odmene advokáta (ktorý ju
zastupoval aj pred súdmi nižších stupňov) za 1 úkon právnej služby poskytnutej
vypracovaním vyjadrenia z 10. júna 2011 [§ 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len
„vyhláška“)]. Aplikujúc § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky určil celkovú výšku tejto náhrady
v sume 74 €.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom
hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 15. decembra 2011
JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková