Najvyšší súd Slovenskej republiky
3 Cdo 125/2013
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov: 1/ M. S., bývajúceho v Č.B.B., 2/ Ing. M. S., bývajúceho v T., 3/ RNDr. J. S., bývajúcej v T., 4/ Ing. I. R.,
bývajúceho v B., 5/ M. R., bývajúcej v B., 6/ M. L., bývajúceho v R., 7/ V. L., bývajúcej
v B., 8/ D. S., bývajúcej v Č.B., 9/ O. S., bývajúceho v K., 10/ Ing. J. S., bývajúceho v Č.B.,
11/ Ing. A. S., bývajúcej v Č.B., 12/ I. J., bývajúceho v B., 13/ P. M., bývajúceho v Č.B.,
14/ O. M., bývajúcej v Č.B., 15/ V. J., bývajúcej v B., 16/ Ing. I. M., bývajúcej v Č.B.,
17/ Ing. Z. K., bývajúcej v Č.B.B., 18/ K. C., bývajúcej v Č.B.B., 19/ Ing. M. D.,
bývajúceho v B., 20/ Ing. S. D., bývajúcej v B., proti žalovanej MUDr. M. S., bývajúcej
v Č.B.B., zastúpenej JUDr. I. F., advokátkou so sídlom v D., o určenie spoluvlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam, vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 17 C 113/2011, o dovolaní žalobcov 1/, 6/, 7/, 8/, 10/, 11/, 12/, 13/, 14/, 16/, 18/, 19/ a 20/,
zastúpených H., s.r.o., so sídlom v B., proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 30. novembra 2012 sp. zn. 3 Co 550/2012, takto
r o z h o d o l :
Dovolanie o d m i e t a.
Žalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Žalobou zo 6. júna 2011 sa žalobcovia 1/ až 20/ domáhali určenia spoluvlastníckych
podielov k pozemkom v Bratislave – m.č. R., k. ú. R., zapísaným na LV č. X. ako parc. č. X. a
X.. Svoje nároky založili na tom, že sú vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v bytovom
dome súp. č. X. na Č. ulici č. X. a zároveň spoluvlastníkmi pozemkov parc. č. X. a X., na ktorých je bytový dom postavený. Z týchto parciel odčlenením vznikli sporné parcely č. X. a
X., ktorých výlučnou vlastníčkou je žalovaná z dôvodu, že sú zastavané terasami patriacimi
k jej bytu. Žalobcovia, resp. ich právni predchodcovia však za parcely č. X. a X. zaplatili
zhotoviteľom stavby plnú kúpnu cenu ešte pred odčlenením sporných parciel č. X. a X., preto
je potrebné uviesť zápis v katastri nehnuteľností do súladu so skutočným stavom.
Okresný súd Bratislava II (ďalej len „súd prvého stupňa“) uznesením z 31. mája 2012,
č.k. 17 C 113/2011-175 konanie podľa § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „ zákon č. 71/1992 Zb.“)
vo vzťahu k žalobcom 2/ až 20/ zastavil. Rozhodnutie odôvodnil tým, že u žalobcov nejde
o nerozlučné procesné spoločenstvo podľa § 91 ods. 2 O.s.p., nakoľko rozhodnutie vo veci
sa nemusí týkať všetkých žalobcov s rovnakým výsledkom. Z tohto dôvodu sa poplatková
povinnosť vzťahuje na každého zo žalobcov samostatne. Keďže žalobcovia 2/ až 20/ si ani
na výzvu súdu túto povinnosť nesplnili, konanie vo vzťahu k nim zastavil. O trovách konania
rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
Krajský súd v Bratislave (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie žalobcov 6/, 7/, 8/, 10/, 11/, 12/, 13/, 14/, 16/, 18/, 19/ a 20/ uznesením z 30. novembra 2012, sp. zn.
3 Co 550/2012 uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správne (§ 219 ods. 1 O.s.p.). Tvrdenie odvolateľov, že vo veci ide o nerozlučné procesné spoločenstvo, neuznal.
Uviedol, že podľa žaloby sa každý zo žalobcov domáha určenia vlastníctva k pozemkom
v rozsahu zodpovedajúcom spoluvlastníckemu podielu na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach bytového domu. Tohto nároku sa každý zo žalobcov môže domáhať samostatne,
nakoľko ide o osobitné právo, ktoré možno oddeliť od ostatných. O trovách odvolacieho
konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.
Proti uzneseniu odvolacieho súdu podali žalobcovia 1/, 6/, 7/, 8/, 10/, 11/, 12/, 13/, 14/,
16/, 18/, 19/ a 20/ dovolanie, ktoré odôvodnili odňatím možnosti konať pred súdom (§ 237
písm. f/ O.s.p.) z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Vychádzajúc z všeobecne
prijímanej definície spoluvlastníckeho podielu, ktorý je chápaný ako ideálny (nie reálny)
podiel na veci, namietali, že určenie veľkosti jednotlivých spoluvlastníckych podielov
na sporných nehnuteľnostiach je od seba (zlomkovým vyjadrením) závislé, pretože zmena
zlomkového vyjadrenia spoluvlastníckeho podielu jedného z podielových spoluvlastníkov
má za následok zmenu zlomkového vyjadrenia spoluvlastníckych podielov ostatných podielových spoluvlastníkov. Ide teda o také spoločné práva a povinnosti, kedy sú úkony
jedného zo spoluvlastníkov právne záväzné i pre ostatných (§ 91 ods. 2 O.s.p.). Podaním
žalobného návrhu si žalobcovia uplatnili rovnaké právo, preto aj keď sú všetci poplatníkmi
v zmysle § 2 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb., poplatková povinnosť sa na nich má vzťahovať
spoločne. Nesprávnym právnym posúdením procesného postavenia žalobcov a z toho
vyplývajúcim nesprávnym vyrubením súdneho poplatku každému zo žalobcov osobitne súdy
odňali žalobcom možnosť pred nimi konať a porušili ich ústavné právo na súdnu ochranu.
Z uvedených dôvodov žiadali, aby dovolací súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ako
aj uznesenie súdu prvého stupňa zrušil, a súdom uložil povinnosť konať vo veci samej.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podali včas účastníci konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpení advokátom
(§ 241 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal
najskôr, či dovolanie podali osoby na to oprávnené.
Podľa § 240 ods. 1 O.s.p. môže podať dovolanie účastník konania. Toto právo však
treba vykladať s ohľadom na účel dovolania ako opravného prostriedku tak, že neprislúcha
každému účastníkovi, ale len tomu, v neprospech ktorého rozhodnutie odvolacieho súdu vyznelo, a ktorý bol týmto rozhodnutím dotknutý na svojich právach. Posúdenie otázky,
či dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu vyznelo v prospech alebo neprospech
účastníka konania, prislúcha dovolaciemu súdu (R 50/1999).
V danom prípade bolo rozhodnutím odvolacieho súdu potvrdené uznesenie súdu
prvého stupňa o zastavení konania vo vzťahu k žalobcom 2/ až 20/. Rozhodnutie odvolacieho
súdu sa teda nijakým spôsobom nedotklo práv žalobcu 1/, ktorý z tohto dôvodu nie je osobou
legitimovanou na podanie dovolania. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie
žalobcu 1/ v zmysle § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p. odmietol.
Následne dovolací súd skúmal, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno
týmto opravným prostriedkom napadnúť (§ 236 a nasl. O.s.p.).
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ
to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci je dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu. Podľa
§ 239 ods. 1 O.s.p. je dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu prípustné, ak odvolací súd
a/ zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu
dvoru Európskych spoločenstiev (§109 ods. 1 písm. c/) na zaujatie stanoviska. Podľa § 239
ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo
potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom
potvrdzujúcom uznesení, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej
stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na
podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho
rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej
republiky. V danom prípade je dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ktoré
nevykazuje žiaden zo znakov uznesenia podľa § 239 ods. 2 O.s.p. Dovolanie preto podľa
citovaných ustanovení prípustné nie je.
Vzhľadom na obsah dovolania i zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 O.s.p.) prihliadnuť
na existenciu procesných vád konania, ktoré zakladajú tzv. zmätočnosť rozhodnutia, skúmal
dovolací súd prípustnosť dovolania aj podľa § 237 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia
je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník,
nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť
a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej
veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol
potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát.
Treba uviesť, že z hľadiska § 237 O.s.p. sú právne významné len tie procesné
nedostatky, ktoré vykazujú znaky procesných vád taxatívne vymenovaných v písmenách
a/ až g/ tohto ustanovenia. Iné vady, i keby k nim v konaní došlo a prípadne aj mali
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia
nezakladajú. Z hľadiska posúdenia existencie niektorej z procesných vád v zmysle § 237
O.s.p. ako dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,
nie je pritom významný subjektívny názor účastníka, že v konaní došlo k takej vade, ale len jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce zistenie, že konanie je skutočne postihnuté
niektorou z vymenovaných vád.
Procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. dovolatelia netvrdili
a ich existencia nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť dovolania preto z týchto
ustanovení nevyplýva.
Podľa názoru dovolateľov je konanie postihnuté vadou v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
Odňatím možnosti konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. sa rozumie
nesprávny postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie procesných práv
účastníka občianskeho súdneho konania (napr. práva zúčastniť sa na pojednávaní, vyjadrovať
sa k veci, navrhovať dôkazy, podať opravný prostriedok alebo vyjadrenie, v stanovenej lehote
urobiť procesný úkon a pod). Z obsahu spisu nevyplýva, že by žalobcom bolo niektoré
z týchto práv odňaté.
Dovolatelia tvrdia, že súdy im odňali možnosť pred nimi konať tým, že nesprávne
právne posúdili otázku ich procesného postavenia. Ustanovenie § 237 písm. f/ O.s.p. však
dáva možnosť konať pred súdom do súvislosti s faktickou činnosťou súdu a nie s jeho
právnym hodnotením veci zaujatým v napadnutom rozhodnutí. Právnym posúdením súd
nemôže účastníkovi odňať možnosť konať pred súdom, lebo právnym posúdením sa mu
neznemožňuje realizácia jeho procesných práv. Nesprávne právne posúdenie veci je síce
relevantný dovolací dôvod v tom zmysle, že ho možno uplatniť v procesne prípustnom
dovolaní (viď § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), samo nesprávne právne posúdenie veci ale
prípustnosť dovolania nezakladá. Nejde totiž o vadu konania uvedenú v § 237 O.s.p., ani znak
(atribút, stránku) rozhodnutia, ktorý by bol uvedený v § 239 O.s.p. ako zakladajúci
prípustnosť dovolania.
Keďže v prejednávanej veci nemožno prípustnosť podaného dovolania vyvodiť
zo žiadneho ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, Najvyšší súd Slovenskej republiky
ho v zmysle § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. odmietol.
V dovolacom konaní úspešnej žalovanej vzniklo právo na náhradu trov konania voči
žalobcom 1/, 6/, 7/, 8/, 10/, 11/, 12/, 13/, 14/, 16/, 18/, 19/ a 20/, ktorí úspech nemali (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd však
žalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, lebo nepodala návrh na ich priznanie
(§ 151 ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom
hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 23. januára 2014
JUDr. Daniela S u č a n s k á, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková