3 Cdo 124/2012
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného S. T., a.s., so sídlom v B., IČO: X., proti povinnému M., s.r.o., so sídlom v K., IČO: X., o vymoženie 904,05 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Košice II pod sp. zn.
48 Er 1242/2006, o dovolaní súdneho exekútora JUDr. P. H., so sídlom v R., proti uzneseniu
Krajského súdu v Košiciach z 20. februára 2012 sp. zn. 11 CoE 50/2011, takto
r o z h o d o l :
Dovolanie o d m i e t a.
Účastníkom nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Súdnemu exekútorovi bol 26. apríla 2006 doručený návrh oprávneného na vykonanie
exekúcie na základe rozsudku Okresného súdu Košice II z 29. novembra 2005 č.k.
32 Cb 139/2005-37. Okresný súd Košice II poveril 11. mája 2008 súdneho exekútora
JUDr. P. H., aby na základe uvedeného exekučného titulu vykonal exekúciu na vymoženie
sumy 904,05 € s príslušenstvom.
Okresný súd Košice II uznesením z 23. septembra 2010 č.k. 48 Er 1242/2006-8:
1. vyhlásil exekúciu za neprípustnú, 2. exekúciu zastavil, 3. oprávnenému uložil povinnosť
zaplatiť súdnemu exekútorovi do 3 dní náhradu trov exekúcie vo výške 46,61 €.
Uvedené uznesenie vo výroku o trovách exekúcie (viď 3.) napadol súdny exekútor
odvolaním, podstata ktorého spočíva v námietke nesprávne určenej dane z pridanej hodnoty
nie aj z náhrady hotových výdavkov a náhrady za stratu času.
Krajský súd v Košiciach uznesením z 20. februára 2012 sp. zn. 11 CoE 50/2011
napadnuté uznesenie vo výroku o trovách exekúcie potvrdil (§ 219 O.s.p.) s odôvodnením,
že nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 31/04, na ktorý poukázal súdny
exekútor, sa nevzťahuje na zvyšovanie náhrady trov exekúcie o daň z pridanej hodnoty
po novelizácii ustanovenia § 196 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný
poriadok“), ku ktorej došlo s účinnosťou od 1. septembra 2005.
Uznesenie odvolacieho súdu napadol súdny exekútor dovolaním. Uviedol, že v konaní
mu postupom súdov bola odňatá možnosť konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Túto procesnú vadu
vyvodil z nesprávneho postupu súdov pri rozhodovaní o jeho odmene za výkon exekučnej
činnosti. I keď sa v ustanovení § 196 Exekučného poriadku spomína iba sama odmena
súdneho exekútora, mala byť jeho odmena v danom prípade zvýšená o sumu zodpovedajúcu
dani z pridanej hodnoty počítanej aj z paušálnej náhrady, náhrady hotových výdavkov
a náhrady za stratu času. Z uvedených dôvodov súdny exekútor žiadal uznesenia súdov oboch
nižších stupňov vo výroku o trovách exekúcie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie.
Oprávnený zaujal súhlasné stanovisko k dovolaniu súdneho exekútora. Povinný
sa k dovolaniu písomne nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p. a § 37 ods. 1 Exekučného
poriadku) s právnickým vzdelaním (§ 241 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu,
ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ
to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). V prejednávanej veci je dovolaním napadnuté
uznesenie odvolacieho súdu. Prípustnosť dovolania treba preto posúdiť podľa § 239 O.s.p.
V ustanoveniach § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. sa uvádzajú uznesenia odvolacieho súdu, proti
ktorým je prípustné dovolanie; v zmysle § 239 ods. 3 O.s.p. ale predchádzajúce odseky
neplatia, ak ide (medziiným) o uznesenie odvolacieho súdu o trovách konania.
Exekučné konanie je postup súdu, súdneho exekútora a účastníkov konania
pri nútenom výkone rozhodnutia. Ide o osobitný typ občianskeho súdneho konania. Exekučné
konanie je upravené Exekučným poriadkom a subsidiárne Občianskym súdnym poriadkom
(§ 251 ods. 4 O.s.p.). Neexistuje žiadne ustanovenie právneho predpisu, ktoré by osobitne
vyňalo trovy exekúcie spomedzi trov konania podľa § 137 O.s.p. V preskúmavanom prípade
nie je dôvod odchýliť sa od judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorá
konštantne považuje trovy exekúcie za trovy konania (pozri napríklad uznesenia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 108/2010, 3 Cdo 170/2009, 5 Cdo 104/2010,
6 Cdo 4/2011).
Súdny exekútor napadol dovolaním uznesenie odvolacieho súdu, ktorým bolo
rozhodnuté o trovách exekúcie; to znamená, že napadol uznesenie o trovách konania.
Procesná prípustnosť jeho dovolania je preto podľa § 239 ods. 3 O.s.p. vylúčená.
Vzhľadom na obsah dovolania a so zreteľom na ustanovenie § 242 ods. 1 druhá veta
O.s.p. skúmal dovolací súd, či v konaní na súdoch nižších stupňov nedošlo k procesnej vade
vymenovanej v § 237 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému
rozhodnutiu (rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá
nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť
byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne
zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv
začalo konanie, e/ nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a g/ rozhodoval
vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát.
Procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/ a písm. g/ O.s.p. neboli
v dovolaní namietané ani v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť dovolania súdneho
exekútora preto z týchto ustanovení nemožno vyvodiť.
S prihliadnutím na obsah dovolania sa dovolací súd osobitne zameral na posúdenie,
či konanie nie je zaťažené vadou v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Odňatím možnosti konať
pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožnil účastníkovi konania realizáciu jeho
procesných oprávnení priznaných mu za účelom ochrany jeho práv.
Dovolací súd zo spisu nezistil, že by v konaní došlo k odňatiu možnosti súdneho
exekútora pred súdom konať.
Pri posudzovaní dovolania z hľadiska jeho obsahu (viď tiež § 41 ods. 2 O.s.p.)
je zrejmé, že dovolateľ nenamieta nesprávnosť faktickej procesnej činnosti súdu (nesprávnosť
procedúry prejednania veci), ale že namieta nesprávnosť aplikácie § 196 Exekučného
poriadku súdmi nižších stupňov. Dovolateľ teda – z určujúceho (obsahového) hľadiska
namieta, že dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci.
Nesprávne právne posúdenie veci je síce v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.
relevantný dovolací dôvod, ktorý možno úspešne uplatniť v procesne prípustnom dovolaní,
avšak sama skutočnosť, že rozhodnutie súdu prípadne spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci, nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle § 237 O.s.p. Právny názor, v zmysle
ktorého nesprávne právne posúdenie veci nie je procesnou vadou v zmysle § 237 písm. f/
O.s.p., je zhodne zastávaný všetkými senátmi občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu
(viď napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 62/2010, sp. zn. 2 Cdo 97/2010,
sp. zn. 3 Cdo 53/2011, sp. zn. 4 Cdo 68/2011, sp. zn. 5 Cdo 44/2011, sp. zn. 6 Cdo 41/2011
a sp. zn. 7 Cdo 26/2010).
Z uvedených dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že
v prejednávanej veci je dovolanie súdneho exekútora procesne neprípustné. So zreteľom
na to odmietol jeho dovolanie podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/
O.s.p.
Dovolací súd nepriznal účastníkom dovolacieho konania náhradu trov tohto konania,
lebo dovolateľ nemal úspech a ostatní účastníci nepodali návrh na uloženie povinnosti
nahradiť trovy dovolacieho konania (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.
a § 151 ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom
hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 23. mája 2012
JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková