3 Cdo 124/2011
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa Mgr. A. B., bývajúceho v Ž., zastúpeného JUDr. C. S., advokátom so sídlom v Č., proti odporkyni S. B.,
bývajúcej v Ž., o zaplatenie 6 000 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Žilina
pod sp. zn. 2 C 217/2009, o dovolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Žiline
z 24. marca 2011 sp. zn. 10 Co 49/2011, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline z 24. marca 2011
sp. zn. 10 Co 49/2011 z r u š u j e a vec vracia tomuto súdu na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Žilina rozsudkom z 28. októbra 2010 č.k. 2 C 217/2009-85 uložil
odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi do 3 dní 6 000 € s 9 % úrokom z omeškania
z tejto sumy od 21. augusta 2009 do zaplatenia; rozhodol tiež o trovách konania. Vychádzal
z toho, že účastníci konania uzatvorili 6. júla 2009 zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, v ktorej
sa dohodli, že do 2 mesiacov uzatvoria kúpnu zmluvu o predaji nehnuteľností vo vlastníctve
odporkyne (malo ísť o nehnuteľnosti v katastrálnom území B., ktoré sú v katastri
nehnuteľností vedené na liste vlastníctva č. X. ako dom súpisné č. X. a pozemky – parcela č.
X. a č. X.) do vlastníctva navrhovateľa za kúpnu cenu 36 639 €. Na základe zmluvy o budúcej
kúpnej zmluve zaplatil navrhovateľ preddavok na kúpnu cenu vo výške 6 000 €, následne ale
zistil, že je nepravdivé vyhlásenie odporkyne v zmluve o budúcej kúpnej zmluve
o nezamlčaní podstatných skutočností zamýšľaného prevodu – na predmetné nehnuteľnosti
bola totiž vedená exekúcia. Navrhovateľ vzhľadom na to od zmluvy o budúcej kúpnej zmluve
odstúpil; tým mu vzniklo právo na vrátenie zaplateného preddavku. Podľa právneho názoru
súdu prvého stupňa bol ten právny vzťah, ktorý bol pre posúdenie veci určujúci, založený
medzi navrhovateľom a odporkyňou. Sama skutočnosť, že preddavok fakticky prevzala v neprítomnosti odporkyne sprostredkovateľka, nemení preto nič na tom, že pasívne vecne
legitimovanou (povinnou vrátiť preddavok) je odporkyňa, a nie táto sprostredkovateľka.
Povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie vo výške 6 000 € zaťažuje preto odporkyňu. Návrhu
z tohto dôvodu v plnom rozsahu vyhovel. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil podľa
§ 142 ods. 1 O.s.p.
Na odvolanie odporkyne Krajský súd v Žiline rozsudkom z 24. marca 2011 sp. zn.
10 Co 49/2011 napadnutý rozsudok zmenil tak, že návrh zamietol. V odôvodnení rozsudku
uviedol, že súd prvého stupňa nedôsledne vyhodnotil vykonané dokazovanie, dostatočne
skutkovo, ani právne si neozrejmil podstatu uplatňovaného nároku, v dôsledku čoho rozhodol
vecne nesprávne. Odvolací súd po doplnení dokazovania dospel k záveru, že suma 6 000 €
bola síce navrhovateľom zložená pri uzatvorení zmluvy o budúcej kúpnej zmluvy ako
preddavok kúpnej ceny, nedostala sa ale do dispozičnej sféry odporkyne, ktorá sa preto ani
bezdôvodne neobohatila. Odvolací súd vzhľadom na to prvostupňové rozhodnutie zmenil tak,
že návrh zamietol ako neopodstatnene smerujúci proti odporkyni. O trovách konania rozhodol
v zmysle ustanovení § 224 ods. 1, § 151 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p.
Uvedený rozsudok odvolacieho súdu napadol navrhovateľ dovolaním. Uviedol, že
v odvolacom konaní došlo k vade konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p., a to tým, že
odvolací súd prejednal odvolanie napriek tomu, že nemalo predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1
O.s.p.). Napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom skutkovom závere, že preddavok
na kúpnu cenu sa nedostal do dispozičnej sféry odporkyne, a tiež na nesprávnom právnom
závere, že odporkyňa sa na úkor navrhovateľa bezdôvodne neobohatila. Za rozhodujúce
označil, že zmluvou o budúcej kúpnej zmluve bol založený právny vzťah medzi
navrhovateľom (budúcim kupujúcim) a odporkyňou (budúcou predávajúcou) a že peňažné
plnenie 6 000 € poskytol v rámci tohto vzťahu. Bezdôvodne obohatenou je preto odporkyňa
bez ohľadu na to, či peniaze fakticky prevzala alebo neprevzala. Z týchto dôvodov žiadal
rozsudok odvolacieho súdu buď zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, alebo toto rozhodnutie
zmeniť a návrhu vyhovieť.
Odporkyňa vo vyjadrení k dovolaniu poprela opodstatnenosť mimoriadneho
opravného prostriedku navrhovateľa.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený advokátom proti
rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238 ods. 1 O.s.p.),
preskúmal napadnuté rozhodnutie a jemu predchádzajúce konanie bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že rozsudok odvolacieho súdu treba
zrušiť.
V zmysle § 241 ods. 2 O.s.p. môže byť dovolanie podané iba z dôvodov, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou,
ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní
uplatnenými dôvodmi.
1. Vzhľadom na § 242 ods. 1 druhá veta O.s.p. dovolací súd skúmal, či v konaní
nedošlo k procesným vadám konania vymenovaným v § 237 O.s.p. O vadu takejto povahy ide
vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní
vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania
nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie
konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala
možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,
ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Procesné vady tejto povahy neboli v dovolaní
namietané a ani v dovolacom konaní nevyšli najavo.
2. V zmysle § 242 ods. 1 O.s.p. dovolací súd ďalej skúmal, či v konaní nedošlo k inej
procesnej vade konania majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2
písm. b/ O.s.p.). Aj na vadu tejto povahy je totiž dovolací súd povinný prihliadnuť bez ohľadu
na to, či na ňu dovolateľ (ne)poukázal. Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel
v dovolacom konaní k záveru, že v konaní pred odvolacím súdom došlo k takejto vade
(viď ďalej 2.1. a 2.2.).
2.1. Odvolací súd je viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil súd prvého stupňa
s výnimkami ustanovenými v odsekoch 2 až 7 (§ 213 ods. 1 O.s.p.). Ak má odvolací súd za to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu opakuje sám (§ 213 ods. 3 O.s.p.).
Pokiaľ sa chcel odvolací súd odchýliť od skutkového zistenia súdu prvého stupňa,
ku ktorému dospel na základe pred ním bezprostredne vykonaného dokazovania výpoveďou
účastníka konania alebo svedka, mal v súlade so zákonom zopakovať sám taký dôkaz
spôsobom, ktorý určujú ustanovenia § 126 a § 131 ods. 1 O.s.p., a zadovážiť si tak
rovnocenný (plnohodnotný, t.j. s rovnakou výpovednou hodnotou) podklad pre jeho prípadné
odlišné hodnotenie. Je zásadne neprípustné, aby odvolací súd prehodnotil výsledky
dokazovania a z nich vyplývajúce skutkové zistenia bez toho, aby tieto dôkazy sám
zopakoval.
V prejednávanej veci zo zápisnice spísanej na odvolacom pojednávaní 24. marca 2011
(č.l. 111 spisu) vyplýva, že predseda senátu na ňom oboznámil priebeh doterajšieho konania
a účastníci sa vyjadrili k veci. Odvolací súd v priebehu pojednávania vykonal dokazovanie
listinnými dôkazmi – zmluvou o budúcej kúpnej zmluve, odstúpením od zmluvy o budúcej
kúpnej zmluvy a dokladmi o doručení tohto odstúpenia odporkyni; žiadne iné dôkazy neboli
na odvolacom pojednávaní vykonané. Za tohto stavu ale odvolací súd nemal dostatočný a rovnocenný (s rovnakou výpovednou hodnotou) skutkový podklad pre zmenu rozsudku
súdu prvého stupňa, ktorý na rozdiel od neho vykonal dokazovanie aj výpoveďami účastníkov
konania v zmysle § 131 O.s.p. (viď výpovede navrhovateľa a odporkyne na č.l. 62 spisu)
a výpoveďou svedkyne v zmysle § 126 O.s.p. (viď výpoveď sprostredkovateľky na č.l. 79
spisu). Tieto výpovede mali pri tom určujúci význam pre rozhodnutie súdu, lebo formulácie
obsiahnuté v zmluve o budúcej kúpnej zmluve potvrdzujú len samo zaplatenie preddavku
na kúpnu cenu, nie to, komu a s akými účinkami bolo plnené. Tento preddavok vyplatil
navrhovateľ v prítomnosti svedkyne (a ďalších osôb, ktoré v konaní neboli vypočuté)
a sporným nebol obsah uvedených listín, ale celý skutkový a právny rámec, v ktorom
navrhovateľ zaplatil preddavok na kúpnu cenu.
2.2. K procesnej vade tej istej povahy (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) došlo tiež
nedostatočným odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd bol povinný vysvetliť
v odôvodnení zmeňujúceho rozsudku úvahy, ktorými sa riadil, k akým záverom dospel
a z čoho pri tom vychádzal (§ 157 ods. 2 O.s.p.). Pokiaľ odôvodnenie jeho rozhodnutia také vysvetlenie neobsahuje, je dovolaním napadnutý rozsudok nepreskúmateľný
(viď R 111/1998).
V konaní nebolo sporné, že navrhovateľ preddavok na kúpnu cenu skutočne zaplatil.
Keďže mu po odstúpení od zmluvy o budúcej kúpnej zmluve nebola vrátená ním zaplatená
suma, zastával názor, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu, ktoré podľa neho
získala odporkyňa. K bezdôvodnému obohateniu sprostredkovateľky nemohlo dôjsť preto,
lebo nebola účastníčkou relevantného hmotnoprávneho vzťahu, ale iba „platobným miestom“
(viď č.l. 63 spisu), na ktorom bolo síce plnené, avšak v prospech odporkyne, a nie
sprostredkovateľky.
Napadnutý rozsudok akcentuje, že preddavok na kúpnu cenu, ktorý preukázateľne
prevzala sprostredkovateľka, sa nedostal do dispozičnej sféry odporkyne. Odvolací súd ale
v odôvodnení svojho rozhodnutia primerane nevysvetlil, na základe čoho dospel k tomuto
záveru, keď v konaní nebolo bližšie skúmané, o aký právny vzťah išlo medzi odporkyňou
a sprostredkovateľkou. Ak bol medzi nimi založený právny vzťah sprostredkovania
uzatvorenia zmluvy o prevode nehnuteľností, mal byť skúmaný jeho konkrétny obsah.
Zo spisu nevyplýva, čo (osobitne z hľadiska prevzatia preddavku) bolo medzi nimi dohodnuté a či a v akom rozsahu bola sprostredkovateľka oprávnená za odporkyňu konať (viď tiež § 777
veta druhá Občianskeho zákonníka). Bez bližšieho vysvetlenia zistení a odôvodnenia
skutkových okolností, z ktorých odvolací súd vyvodil, že poskytnutím predmetného
peňažného plnenia sprostredkovateľke nebolo plnené s právnymi účinkami pre odporkyňu,
nemožno považovať dovolaním napadnutý rozsudok za náležite odôvodnený.
2.3. Pokiaľ navrhovateľ namietal, že k vade konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/
O.s.p. došlo aj rozhodnutím o odvolaní odporkyne proti prvostupňovému rozsudku, ktoré
nemalo predpísané náležitosti v zmysle § 205 ods. 1 O.s.p., dovolací súd zastáva názor, že
z obsahu tohto opravného prostriedku vyhotoveného samotnou odporkyňou (predsa len) bolo
možné usúdiť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie považuje
za nesprávne a čoho sa odvolateľka domáha.
3. V dovolaní sa namieta, že napadnutý výrok rozsudku odvolacieho súdu spočíva na
nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej na zistený skutkový aplikuje príslušnú právnu normu a pri ktorej zo
svojich skutkových zistení vyvodzuje právne závery.
Dovolateľom napadnutý rozsudok nebolo možné v dovolacom konaní podrobiť
prieskumu z hľadiska správnosti zaujatých právnych záverov, lebo skutkové zistenia
odvolacieho súdu nemohli byť v dovolacom konaní (vzhľadom na už spomenuté tzv. iné vady
konania) pre toto posúdenie dostatočným podkladom.
4. Z dôvodov uvedených vyššie pod 2.1. a 2.2. Najvyšší súd Slovenskej republiky
rozsudok odvolacieho súdu zrušil (§ 243b ods. 1 O.s.p.) a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené,
koná ďalej o veci. Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o dovolaní, záväzný.
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho
konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 9. novembra 2011
JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková