3 Cdo 124/2011

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa Mgr. A. B., bývajúceho v Ž., zastúpeného JUDr. C. S., advokátom so sídlom v Č., proti odporkyni S. B.,

bývajúcej v Ž., o zaplatenie 6 000 € s príslušenstvom, vedenej   na Okresnom súde Žilina

pod sp. zn. 2 C 217/2009, o dovolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Žiline

z 24. marca 2011 sp. zn. 10 Co 49/2011, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline z 24. marca 2011

sp. zn. 10 Co 49/2011 z r u š u j e a vec vracia tomuto súdu na ďalšie konanie.  

O d ô v o d n e n i e  

Okresný súd Žilina rozsudkom z 28. októbra 2010 č.k. 2 C 217/2009-85 uložil

odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi do 3 dní 6 000 € s 9 % úrokom z omeškania

z tejto sumy od 21. augusta 2009 do zaplatenia; rozhodol tiež o trovách konania. Vychádzal

z toho, že účastníci konania uzatvorili 6. júla 2009 zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, v ktorej

sa dohodli, že do 2 mesiacov uzatvoria kúpnu zmluvu o predaji nehnuteľností vo vlastníctve

odporkyne (malo ísť o nehnuteľnosti v katastrálnom území B., ktoré sú v katastri

nehnuteľností vedené na liste vlastníctva č. X. ako dom súpisné č. X. a pozemky – parcela č.

X. a č. X.) do vlastníctva navrhovateľa za kúpnu cenu 36 639 €. Na základe zmluvy o budúcej

kúpnej zmluve zaplatil navrhovateľ preddavok na kúpnu cenu vo výške 6 000 €, následne ale

zistil, že je nepravdivé vyhlásenie odporkyne v zmluve o budúcej kúpnej zmluve

o nezamlčaní podstatných skutočností zamýšľaného prevodu – na predmetné nehnuteľnosti

bola totiž vedená exekúcia. Navrhovateľ vzhľadom na to od zmluvy o budúcej kúpnej zmluve

odstúpil; tým mu vzniklo právo na vrátenie zaplateného preddavku. Podľa právneho názoru

súdu prvého stupňa bol ten právny vzťah, ktorý bol pre posúdenie veci určujúci, založený

medzi navrhovateľom a odporkyňou. Sama skutočnosť, že preddavok fakticky prevzala v neprítomnosti odporkyne sprostredkovateľka, nemení preto nič na tom, že pasívne vecne

legitimovanou (povinnou vrátiť preddavok) je odporkyňa, a nie táto sprostredkovateľka.

Povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie vo výške 6 000 € zaťažuje preto odporkyňu. Návrhu

z tohto dôvodu v plnom rozsahu vyhovel. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil podľa  

§ 142 ods. 1 O.s.p.

Na odvolanie odporkyne Krajský súd v Žiline rozsudkom z 24. marca 2011 sp. zn.  

10 Co 49/2011 napadnutý rozsudok zmenil tak, že návrh zamietol. V odôvodnení rozsudku

uviedol, že súd prvého stupňa nedôsledne vyhodnotil vykonané dokazovanie, dostatočne

skutkovo, ani právne si neozrejmil podstatu uplatňovaného nároku, v dôsledku čoho rozhodol

vecne nesprávne. Odvolací súd po doplnení dokazovania dospel k záveru, že suma 6 000 €

bola síce navrhovateľom zložená pri uzatvorení zmluvy o budúcej kúpnej zmluvy ako

preddavok kúpnej ceny, nedostala sa ale do dispozičnej sféry odporkyne, ktorá sa preto ani

bezdôvodne neobohatila. Odvolací súd vzhľadom na to prvostupňové rozhodnutie zmenil tak,

že návrh zamietol ako neopodstatnene smerujúci proti odporkyni. O trovách konania rozhodol

v zmysle ustanovení § 224 ods. 1, § 151 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p.

Uvedený rozsudok odvolacieho súdu napadol navrhovateľ dovolaním. Uviedol, že

v odvolacom konaní došlo k vade konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p., a to tým, že

odvolací súd prejednal odvolanie napriek tomu, že nemalo predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1

O.s.p.). Napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom skutkovom závere, že preddavok  

na kúpnu cenu sa nedostal do dispozičnej sféry odporkyne, a tiež na nesprávnom právnom

závere, že odporkyňa sa na úkor navrhovateľa bezdôvodne neobohatila. Za rozhodujúce

označil, že zmluvou o budúcej kúpnej zmluve bol založený právny vzťah medzi

navrhovateľom (budúcim kupujúcim) a odporkyňou (budúcou predávajúcou) a že peňažné

plnenie 6 000 € poskytol v rámci tohto vzťahu. Bezdôvodne obohatenou je preto odporkyňa

bez ohľadu na to, či peniaze fakticky prevzala alebo neprevzala. Z týchto dôvodov žiadal

rozsudok odvolacieho súdu buď zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, alebo toto rozhodnutie

zmeniť a návrhu vyhovieť.

Odporkyňa vo vyjadrení k dovolaniu poprela opodstatnenosť mimoriadneho

opravného prostriedku navrhovateľa.  

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený advokátom proti

rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238 ods. 1 O.s.p.),

preskúmal napadnuté rozhodnutie a jemu predchádzajúce konanie bez nariadenia dovolacieho

pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že rozsudok odvolacieho súdu treba

zrušiť.

V zmysle § 241 ods. 2 O.s.p. môže byť dovolanie podané iba z dôvodov, že  

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní

uplatnenými dôvodmi.

1. Vzhľadom na § 242 ods. 1 druhá veta O.s.p. dovolací súd   skúmal, či v konaní

nedošlo k procesným vadám konania vymenovaným v § 237 O.s.p. O vadu takejto povahy ide

vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní

vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania

nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal   návrh na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala

možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,

ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Procesné vady tejto povahy neboli v dovolaní

namietané a ani v dovolacom konaní nevyšli najavo.

2. V zmysle § 242 ods. 1 O.s.p. dovolací súd ďalej skúmal, či v konaní nedošlo k inej

procesnej vade konania majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2

písm. b/ O.s.p.). Aj na vadu tejto povahy je totiž dovolací súd povinný prihliadnuť bez ohľadu  

na to, či na ňu dovolateľ (ne)poukázal. Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel

v dovolacom konaní k záveru, že v konaní pred odvolacím súdom došlo k takejto vade  

(viď ďalej 2.1. a 2.2.).

2.1. Odvolací súd je viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil súd prvého stupňa

s výnimkami ustanovenými v odsekoch 2 až 7 (§ 213 ods. 1 O.s.p.). Ak má odvolací súd   za to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu opakuje sám (§ 213 ods. 3 O.s.p.).

Pokiaľ sa chcel odvolací súd odchýliť od skutkového zistenia súdu prvého stupňa,  

ku ktorému dospel na základe pred ním bezprostredne vykonaného dokazovania výpoveďou

účastníka konania alebo svedka, mal v súlade so zákonom zopakovať sám taký dôkaz

spôsobom, ktorý určujú ustanovenia § 126 a § 131 ods. 1 O.s.p., a zadovážiť si tak

rovnocenný (plnohodnotný, t.j. s rovnakou výpovednou hodnotou) podklad pre jeho prípadné

odlišné hodnotenie. Je zásadne neprípustné, aby odvolací súd prehodnotil výsledky

dokazovania a z nich vyplývajúce skutkové zistenia bez toho, aby tieto dôkazy sám

zopakoval.

V prejednávanej veci zo zápisnice spísanej na odvolacom pojednávaní 24. marca 2011

(č.l. 111 spisu) vyplýva, že predseda senátu na ňom oboznámil priebeh doterajšieho konania

a účastníci sa vyjadrili k veci. Odvolací súd v priebehu pojednávania vykonal dokazovanie

listinnými dôkazmi – zmluvou o budúcej kúpnej zmluve, odstúpením od zmluvy o budúcej

kúpnej zmluvy a dokladmi o doručení tohto odstúpenia odporkyni; žiadne iné dôkazy neboli

na odvolacom pojednávaní vykonané. Za tohto stavu ale odvolací súd nemal dostatočný a rovnocenný (s rovnakou výpovednou hodnotou) skutkový podklad pre zmenu rozsudku

súdu prvého stupňa, ktorý na rozdiel od neho vykonal dokazovanie aj výpoveďami účastníkov

konania v zmysle § 131 O.s.p. (viď výpovede navrhovateľa a odporkyne na č.l. 62 spisu)

a výpoveďou svedkyne v zmysle § 126 O.s.p. (viď výpoveď sprostredkovateľky na č.l. 79

spisu). Tieto výpovede mali pri tom určujúci význam pre rozhodnutie súdu, lebo formulácie

obsiahnuté v zmluve o budúcej kúpnej zmluve potvrdzujú len samo zaplatenie preddavku  

na kúpnu cenu, nie to, komu a s akými účinkami bolo plnené. Tento preddavok vyplatil

navrhovateľ v prítomnosti svedkyne (a ďalších osôb, ktoré v konaní neboli vypočuté)

a sporným nebol obsah uvedených listín, ale celý skutkový a právny rámec, v ktorom

navrhovateľ zaplatil preddavok na kúpnu cenu.

2.2. K procesnej vade tej istej povahy (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) došlo tiež

nedostatočným odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd bol povinný vysvetliť

v odôvodnení zmeňujúceho rozsudku úvahy, ktorými sa riadil, k akým záverom dospel

a z čoho pri tom vychádzal (§ 157 ods. 2 O.s.p.). Pokiaľ odôvodnenie jeho rozhodnutia také vysvetlenie neobsahuje, je dovolaním napadnutý rozsudok nepreskúmateľný  

(viď R 111/1998).

V konaní nebolo sporné, že navrhovateľ preddavok na kúpnu cenu skutočne zaplatil.

Keďže mu po odstúpení od zmluvy o budúcej kúpnej zmluve nebola vrátená ním zaplatená

suma, zastával názor, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu, ktoré podľa neho

získala odporkyňa. K bezdôvodnému obohateniu sprostredkovateľky nemohlo dôjsť preto,

lebo nebola účastníčkou relevantného hmotnoprávneho vzťahu, ale iba „platobným miestom“

(viď č.l. 63 spisu), na ktorom bolo síce plnené, avšak v prospech odporkyne, a nie

sprostredkovateľky.

Napadnutý rozsudok akcentuje, že preddavok na kúpnu cenu, ktorý preukázateľne

prevzala sprostredkovateľka, sa nedostal do dispozičnej sféry odporkyne. Odvolací súd ale

v odôvodnení svojho rozhodnutia primerane nevysvetlil, na základe čoho dospel k tomuto

záveru, keď v konaní nebolo bližšie skúmané, o aký právny vzťah išlo medzi odporkyňou

a sprostredkovateľkou. Ak bol medzi nimi založený právny vzťah sprostredkovania

uzatvorenia zmluvy o prevode nehnuteľností, mal byť skúmaný jeho konkrétny obsah.  

Zo spisu nevyplýva, čo (osobitne z hľadiska prevzatia preddavku) bolo medzi nimi dohodnuté a či a v akom rozsahu bola sprostredkovateľka oprávnená za odporkyňu konať (viď tiež § 777

veta druhá Občianskeho zákonníka). Bez bližšieho vysvetlenia zistení a odôvodnenia

skutkových okolností, z ktorých odvolací súd vyvodil, že poskytnutím predmetného

peňažného plnenia sprostredkovateľke nebolo plnené s právnymi účinkami pre odporkyňu,

nemožno považovať dovolaním napadnutý rozsudok za náležite odôvodnený.

2.3. Pokiaľ navrhovateľ namietal, že k vade konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/

O.s.p. došlo aj rozhodnutím o odvolaní odporkyne proti prvostupňovému rozsudku, ktoré

nemalo predpísané náležitosti v zmysle § 205 ods. 1 O.s.p., dovolací súd zastáva názor, že

z obsahu tohto opravného prostriedku vyhotoveného samotnou odporkyňou (predsa len) bolo

možné usúdiť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie považuje  

za nesprávne a čoho sa odvolateľka domáha.  

3. V dovolaní sa namieta, že napadnutý výrok rozsudku odvolacieho súdu spočíva na

nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej na zistený skutkový aplikuje príslušnú právnu normu a pri ktorej zo

svojich skutkových zistení vyvodzuje právne závery.  

Dovolateľom napadnutý rozsudok nebolo možné v dovolacom konaní podrobiť

prieskumu z hľadiska správnosti zaujatých právnych záverov, lebo skutkové zistenia

odvolacieho súdu nemohli byť v dovolacom konaní (vzhľadom na už spomenuté tzv. iné vady

konania) pre toto posúdenie dostatočným podkladom.

4. Z dôvodov uvedených vyššie pod 2.1. a 2.2. Najvyšší súd Slovenskej republiky

rozsudok odvolacieho súdu zrušil (§ 243b ods. 1 O.s.p.) a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené,

koná ďalej o veci. Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o dovolaní, záväzný.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho

konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom   hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 9. novembra 2011

  JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková