Najvyšší súd  

3 Cdo 117/2013

  Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov   1/ MUDr. P. S., bývajúceho v K., 2/ MVDr. M. K., bývajúcej v R., 3/ M. S., bývajúcej v R., 4/ M. B.,

bývajúcej v B., zastúpených JUDr. D. B., advokátkou so sídlom v B., proti žalovanému J. P.,

bývajúcemu v G., zastúpenému B. – advokáti s.r.o., so sídlom vo Z., IČO: X., o nahradenie

prejavu vôle žalovaného uzavrieť kúpnu zmluvu, vedenej na Okresnom súde Rimavská

Sobota pod sp. zn. 14 C 110/2011, o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu

v Banskej Bystrici z 8. novembra 2012 sp. zn. 16 Co 299/2012, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovaný je povinný zaplatiť do troch dní náhradu trov dovolacieho konania

žalobcovi 1/ vo výške 14,29 €, žalobkyni 2/ vo výške 38,54 €, žalobkyni 3/ vo výške 60,29 €

a žalobkyni 4/ vo výške 60,29 € na účet JUDr. D. B., advokátky so sídlom v B., ktorý je

vedený v T., a.s., pod číslom X..

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Rimavská Sobota rozsudkom zo 4. júna 2012 č.k. 14 C 110/2011-71

nahradil prejav vôle žalovaného uzavrieť s nimi kúpnu zmluvu (v znení obsiahnutom

v prílohe rozsudku, ktorá tvorí jeho nedeliteľnú súčasť); žalovanému uložil povinnosť

nahradiť žalobcom 1/ až 4/ trovy konania. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na výsledky

vykonaného dokazovania, ktorými bolo preukázané, že žalovaný nadobudol spoluvlastnícke

podiely na nehnuteľnostiach v katastrálnom území Č., ktoré sú zapísané na listoch vlastníctva

č. X. a X., kúpnou zmluvou uzatvorenou X.. júla 2007 s predchádzajúcim spoluvlastníkom P.

M., ktorý ale predmet prevodu neponúkol najskôr spoluvlastníkom. Vzhľadom na to, že tým

bolo porušené predkupné právo žalobcov 1/ až 4/ (§ 140 Občianskeho zákonníka) a žalovaný ako nadobúdateľ podielov dobrovoľne nepreviedol na nich spoluvlastnícke práva k sporným

nehnuteľnostiam (§ 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka), súd prvého stupňa nahradil svojím

rozhodnutím vyhlásenie vôle žalovaného. Pokiaľ argumentoval, že jeho právny predchodca

rešpektoval predkupné práva spoluvlastníkov a ponúkol im na predaj svoje spoluvlastnícke

podiely, súd považoval jeho obranu za nepodloženú, lebo riadne doručenie takejto písomnej

ponuky žalobcom nebolo preukázané. Podľa právneho názoru súdu prvého stupňa žalovaný

neopodstatnene vzniesol námietku premlčania, lebo žalobcovia žalobou podanou 6. júla 2011

uplatnili svoje práva ešte počas plynutia premlčacej doby, ktorá začala plynúť zápisom zmeny

spoluvlastníckych práv v katastri nehnuteľností (od 7. júla 2008). O trovách konania rozhodol

podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. Tento rozsudok napadol žalovaný odvolaním.

Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 8. novembra 2012 sp. zn.  

16 Co 299/2012 napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny (§ 219 ods. 1 O.s.p.);

rozhodol tiež o trovách odvolacieho konania. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil

s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.) a na zdôraznenie jeho

správnosti poukázal na ďalšie dôvody. K argumentácii žalovaného, že súd prvého stupňa

nesprávne posúdil otázku a dôsledky ním vznesenej námietky premlčania, odvolací súd uviedol, že žalobcovia mali možnosť vykonať svoje právo po prvý raz 7. júla 2008, kedy

došlo k vkladu vlastníckeho práva k predmetným podielom v prospech žalovaného na základe

kúpnej zmluvy uzatvorenej s jeho právnym predchodcom. Od tohto dňa začala žalobcom

plynúť premlčacia dobe. Keďže návrh na súd podali 6. júla 2011, podali ho ešte počas

plynutia premlčacej doby. Námietka premlčania preto nebola vznesená účinne. Odvolací súd

poukázal aj na to, že žalovaný mal v priebehu konania možnosť uzatvoriť kúpnu zmluvu

so žalobcami 1/ až 4/, a tým dosiahnuť pre neho priaznivejšie rozhodnutie o náhrade trov

konania; žalovaný tak ale nepostupoval. Súd preto správne nahradil svojím rozhodnutím

vyhlásenie vôle žalovaného uzatvoriť so žalobcami kúpnu zmluvu a správne tiež rozhodol

o náhrade trov konania. Odvolací súd sa vyrovnal tiež s námietkou žalovaného  

o nedostatočnom zistení skutkového stavu; stotožnil sa pri tom s názorom súdu prvého stupňa

o nadbytočnosti dokazovania navrhovaného žalovaným. Zastával názor, že žalovaným

navrhovaný dôkaz (výsluch sekretárky) by nemal pre posúdenie veci žiadny význam, lebo ani

tento dôkaz nemohol nič zmeniť na tom, že žalovaný nepreukázal obsah jeho (údajných)

ponúk adresovaných spoluvlastníkom, ale ani doručenie týchto ponúk. Absencia rodného čísla

žalovaného v kúpnej zmluve tvoriacej súčasť rozsudku nahradzujúceho vyhlásenie jeho vôle

nie je podľa právneho názoru odvolacieho súdu takým nedostatkom, ktorý by spochybnil vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania

odôvodnil poukázaním na ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. a § 224 ods.1 O.s.p.

Rozsudok odvolacieho súdu napadol dovolaním žalovaný s tým, že v konaní došlo

k procesnej vade uvedenej v § 237 písm. f/ O.s.p. a tiež (bližšie nekonkretizovanej) vade

konania uvedenej v § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p. Podľa jeho názoru napadnuté rozhodnutie

spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. Uviedol,

že odvolací súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia nevyporiadal s jeho zásadnými

argumentmi, v dôsledku čoho je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné a odnímajúce  

mu možnosť pred súdom konať. Podľa názoru dovolateľa predstavovala súdom prvého stupňa

pripustená zmena žaloby „ novú “ žalobu, ktorá ale bola podaná až po uplynutí premlčacej

doby. Neobstoja ani závery súdov, ku ktorým dospeli pri posúdení právnych dôsledkov

absencie rodného čísla žalovaného v texte kúpnej zmluvy (obsahovej súčasti výroku rozsudku

súdu prvého stupňa). Zopakoval, že rozhodnutia súdov nie sú podložené dostatočnými

skutkovými zisteniami. Napriek tomu, že odvolaním napadol aj výrok o trovách konania,

odvolací súd vo svojom rozhodnutí konštatoval, že výrok o náhrade trov konania nebol

odvolaním napadnutý. Z uvedených dôvodov žalovaný žiadal napadnutý rozsudok

odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.  

Žalobcovia 1/ až 4/ vo vyjadrení k dovolaniu navrhli dovolanie odmietnuť ako

oneskorené alebo ako procesne neprípustné. K tvrdeniu žalovaného, podľa ktorého v konaní

nedošlo z ich strany k zmene pôvodnej žaloby, ale k podaniu úplne novej žaloby, uviedli, že

súdy dospeli k správnemu záveru, že išlo iba o úpravu pôvodnej žaloby. Za nedôvodnú

označili námietku nedostatočne zisteného skutkového stavu. Žalovaný v konaní pred súdom

prvého stupňa nenavrhoval vypočuť žalobcov 1/, 3/ a 4/ a požiadavku vypočuť ich vzniesol

až v odvolaní napriek tomu, že bol poučený v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p. Zároveň žiadali

priznať náhradu trov dovolacieho konania.  

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací [§ 10a

ods. 1 O.s.p. (poznámka dovolacieho súdu: v ďalšom texte sa uvádza Občiansky súdny

poriadok v znení pred 1. januárom 2015)] po zistení, že dovolanie podal včas účastník

konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený v súlade s § 241 ods. 1 O.s.p., skúmal bez nariadenia

dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.), či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu,

ktoré možno napadnúť týmto mimoriadnym opravným prostriedkom.

K námietke žalobcov, že dovolanie bolo podané po uplynutí dovolacej lehoty, najvyšší

súd poukazuje na § 240 ods. l veta prvá O.s.p., podľa ktorého účastník môže podať dovolanie

do jedného mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu na súde, ktorý

rozhodoval v prvom stupni. Podľa § 57 ods. 3 O.s.p. lehota je zachovaná, ak sa posledný deň

lehoty urobí na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť.

Žalovaný podal dovolanie na pošte v zákonom stanovenej lehote (č.l. 127 spisu), o čom

nasvedčuje pripojená obálka s prezentačnou pečiatkou pošty Zvolen z 19. decembra 2012;

lehota na podanie dovolania v zmysle citovaných ustanovení tak bola zachovaná a žalobcovia

nedôvodne namietajú, že dovolanie bolo podané oneskorene.

V ďalšom dovolací súd skúmal, či je dovolanie žalovaného procesne prípustné.

Dovolaním možno totiž napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, len ak to zákon

pripúšťa (viď § 236 ods. 1 O.s.p.).

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa  

§ 238 ods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2 O.s.p.  

je dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho

názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa § 238 ods. 3 O.s.p. je dovolanie

prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého

stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie

prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide

o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil

neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O.s.p.

Dovolaním žalovaného nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu  

(§ 238 ods. 1 O.s.p.), najvyšší súd v tejto veci dosiaľ nerozhodoval, preto ani nevyslovil

záväzný právny názor (§ 238 ods. 2 O.s.p.) a dovolanie smeruje proti takému potvrdzujúcemu

rozsudku odvolacieho súdu, ktorý nemá znaky uvedené v § 238 ods. 3 O.s.p. Predmetné

dovolanie preto podľa § 238 ods. 1 a 3 O.s.p. prípustné nie je.

Podané dovolanie by vzhľadom na vyššie uvedené bolo procesne prípustné, len  

ak v konaní, v ktorom bol vydaný napadnutý rozsudok, došlo k procesnej vade uvedenej v ustanovení § 237 O.s.p. Povinnosť skúmať, či konanie nie je zaťažené niektorou z nich,

vyplýva pre dovolací súd z § 242 ods. 1 O.s.p. Dovolací súd sa z tohto dôvodu neobmedzil len

na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 238 O.s.p., ale sa zaoberal tiež otázkou,  

či v konaní nedošlo k procesnej vade v zmysle § 237 O.s.p. Toto ustanovenie pripúšťa

dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá

nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť

byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne

zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv

začalo konanie, e/ nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,  

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval

senát. Treba zdôrazniť, že z hľadiska § 237 O.s.p. nie je relevantné tvrdenie dovolateľa

o existencii vady uvedenej v tomto ustanovení, ale len zistenie (záver) dovolacieho súdu, že

k tejto vade skutočne došlo.

Dovolateľ procesné vady konania uvedené v § 237 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. netvrdil a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto

z týchto ustanovení nevyplýva.

Žalovaný v dovolaní namieta, že v konaní pred odvolacím súdom došlo k procesnej

vade v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. tým, že odvolací súd nedostatočne odôvodnil svoje

rozhodnutie, nevyporiadal sa s jeho právnou argumentáciou a vydal rozhodnutie nekonkrétne,

ktoré je v dôsledku týchto nedostatkov nepreskúmateľné.

Odňatím možnosti konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.) sa rozumie taký procesne

nesprávny postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie procesných oprávnení

účastníka konania, ktoré mu poskytuje Občiansky súdny poriadok.

1. Pokiaľ žalovaný namieta, že napadnuté rozhodnutie nie je dostatočne odôvodnené,

a preto nepreskúmateľné, dovolací súd uvádza, že nepreskúmateľnosť rozhodnutia  

je judikatúrou najvyššieho súdu (viď R 111/1998) považovaná za tzv. inú vadu konania  

(§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), teda nie za procesnú vadu konania uvedenú v § 237 písm. f/

O.s.p. Podľa záveru dovolacieho súdu je názor zaujatý v uvedenom judikáte plne

opodstatnený aj v prejednávanej veci a nie je dôvod odkloniť sa od tohto judikátu. Takáto právna kvalifikácia nepreskúmateľnosti vyplýva aj z ďalších rozhodnutí najvyššieho súdu

(porovnaj napríklad sp. zn. 1 Cdo 140/2009, 1 Cdo 181/2010, 2 MCdo 18/2008,  

2 Cdo 83/2010, 4 Cdo 310/2009, 5 Cdo 290/2008, 5 Cdo 216/2010, 6 Cdo X./2012,  

7 Cdo 52/2011, 7 Cdo 109/2011, resp. 1 ECdo 10/2014).

Správnosť tohto nazerania na problematiku nepreskúmateľnosti súdneho rozhodnutia

a jej dôsledkov potvrdzujú tiež rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len

„ústavný súd“) o sťažnostiach proti tým rozhodnutiam najvyššieho súdu, ktoré zotrvali  

na právnych záveroch súladných s R 111/1998 (viď rozhodnutia ústavného súdu  

sp. zn. I. ÚS 184/2010, III. ÚS 184/2011, I. ÚS 264/2011, I. ÚS 141/2011, IV. ÚS 481/2011,

III. ÚS 148/2012, IV. ÚS 481/2011, IV. ÚS 208/2012, IV. ÚS 90/2013).

Dovolací súd osobitne poukazuje na to, že ústavný súd v náleze z 30. januára 2013  

sp. zn. III. ÚS 551/2012 konštatoval, že „sa väčšinovým názorom svojich senátov priklonil

k tej judikatúre najvyššieho súdu, ktorá prijala záver, že nedostatok riadneho odôvodnenia

rozsudku nezakladá vadu konania podľa § 237 písm. f/ O.s.p., ale len tzv. inú vadu konania

podľa § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.“. V uznesení z 27. marca 2014 sp. zn. IV. ÚS 196/2014  

ústavný súd konštatoval, že prípadný nedostatok riadneho odôvodnenia dovolaním

napadnutého rozhodnutia, nedostatočne zistený skutkový stav alebo nesprávne právne

posúdenie veci nezakladá vadu konania podľa § 237 písm. f/ O.s.p.; obdobne argumentoval  

aj v uzneseniach zo 14. januára 2015 sp. zn. III. ÚS 1/2015 a z 26. augusta 2015  

sp. zn. I. ÚS 364/2015.  

Dovolací súd preto uzatvára, že i keby dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho

súdu bolo prípadne nepreskúmateľné (dovolací súd sa touto otázkou nezaoberal), nemohlo  

by to založiť prípustnosť dovolania žalovaného.

2. Žalovaný v dovolaní uplatnil aj dovolací dôvod uvedený v ustanovení § 241 ods. 2

písm. b/ O.s.p., bližšie ale nevysvetlil, v čom podľa jeho názoru spočíva tzv. iná vada konania

majúca za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Pre prípad, že pod vadu tejto povahy podriaďuje ním tvrdené nedostatky, ku ktorým

(údajne) došlo v procese zisťovania rozhodujúcich skutkových okolností, vykonávania

dokazovania a hodnotenia dôkazov, dovolací súd uvádza, že v prípade neúplnosti alebo nesprávnosti skutkových zistení a skutkových záverov nejde o nedostatok, ktorý by bol

v rozhodovacej praxi najvyššieho súdu považovaný za dôvod zakladajúci procesnú vadu

konania v zmysle ustanovenia § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. (viď tiež R 42/1993, R 37/1993,  

R 125/1999, R 6/2000 a napríklad tiež sp. zn. 2 Cdo 130/2011, 3 Cdo 248/2011,  

5 Cdo 244/2011, 6 Cdo 185/2011 a 7 Cdo 38/2012). Ak k tejto nesprávnosti v niektorom

prípade dôjde, nezakladá to prípustnosť dovolania.  

Súd nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je povinný

vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania

a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu  

(viď § 120 ods. 1 O.s.p.), a nie účastníkov konania. Postup súdu, ktorý v priebehu konania

nevykonal všetky účastníkom navrhované dôkazy alebo vykonal iné dôkazy na zistenie

skutkového stavu, nezakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podľa

§ 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p., lebo týmto postupom súd neodňal účastníkovi možnosť pred

súdom konať (porovnaj R 37/1993 a R 125/1999).

Ani (prípadné) nesprávne vyhodnotenie dôkazov nie je vadou konania v zmysle § 237  

ods. 1 O.s.p. Pokiaľ súd nesprávne vyhodnotí niektorý z vykonaných dôkazov, môže byť jeho

rozhodnutie z tohto dôvodu nesprávne, táto skutočnosť ale sama osebe nezakladá prípustnosť

dovolania v zmysle § 237 ods. 1 O.s.p. (obdobne viď aj ďalšie uznesenia najvyššieho súdu,

napríklad sp. zn. 1 Cdo 85/2010 a 2 Cdo 29/2011).

3. Žalovaný v dovolaní namieta, že napadnuté uznesenie odvolacieho súdu spočíva  

na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.).

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu

aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce

aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych

skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantný dovolací dôvod v tom zmysle, že

ho možno uplatniť v procesne prípustnom dovolaní (viď § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), samo

nesprávne právne posúdenie veci ale prípustnosť dovolania nezakladá (viď tiež R 54/2012 a viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp. zn. 1 Cdo 62/2010, 2 Cdo 97/2010,  

3 Cdo 53/2011, 4 Cdo 68/2011, 5 Cdo 44/2011, 6 Cdo 41/2011 a 7 Cdo 26/2010). Nejde totiž

o vadu konania uvedenú v § 237 ods. 1 O.s.p., ani znak (atribút, stránku) rozhodnutia, ktorý

by bol uvedený v § 238 O.s.p. ako zakladajúci prípustnosť dovolania.

4. Nedôvodná je aj námietka žalovaného, že odvolací súd nepreskúmal výrok

o trovách konania, ktorý tiež napadol odvolaním. Na jednej strane je síce pravda, že odvolací

súd v závere odôvodnenia svojho rozhodnutia v rozpore so skutočnosťou konštatoval, že

výrok o trovách konania nebol napadnutý, na druhej strane z rozhodnutia odvolacieho súdu

vyplýva, že odvolací súd predmetný výrok predsa len preskúmal a rozhodol o ňom – tento

výrok totiž potvrdil ako súvisiaci s výrokom vo veci samej.

5. Keďže dovolanie žalovaného nie je podľa § 238 O.s.p. prípustné, nepotvrdila  

sa existencia žalovaným tvrdenej procesnej vady (§ 237 písm. f/ O.s.p.) a v konaní nevyšli

najavo ani iné procesné vady uvedené v § 237 O.s.p., najvyšší súd odmietol dovolanie

žalovaného ako procesne neprípustné (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1  

písm. c/ O.s.p.). ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.

Vzhľadom na dôvody odmietnutia dovolania sa dovolací súd nezaoberal napadnutým

rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska vecnej správnosti v ňom zaujatých právnych

záverov.

V dovolacom konaní procesne úspešným žalobcom 1/ až 4/ vzniklo právo na náhradu

trov konania proti žalovanému, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224

ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Žalobcovia podali návrh na rozhodnutie o náhrade trov

dovolacieho konania (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p.) a trovy tohto

konania vyčíslili. Dovolací súd priznal žalobcom 1/ až 4/ náhradu trov konania spočívajúcu

v odmene ich spoločnej advokátky (ktorá ich zastupovala aj v konaní pred súdmi nižších

stupňov) za 1 úkon právnej služby poskytnutej spoločne žalobcom vypracovaním  

ich vyjadrenia k dovolaniu žalovaného z 20. februára 2013 [§ 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky  

č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej

len „vyhláška“)]. Základnú sadzbu tarifnej odmeny za tento úkon právnej služby určil podľa  

§ 10 ods. 1 vyhlášky, vychádzajúc z hodnoty (kúpnej ceny) uvedenej v kúpnej zmluve

osobitne u každého zo žalobcov, zníženú o 50 % (§ 13 ods. 2 vyhlášky), t.j. žalobcovi 1/  

vo výške 9,96 €, žalobkyni 2/ vo výške 30,71 €, žalobkyni 3/ vo výške 50,63 € a žalobkyni 4/ vo výške 50,63 €. S náhradou výdavkov za miestne telekomunikačné výdavky a miestne

prepravné vo výške jednej stotiny výpočtového základu [§ 16 ods. 3 vyhlášky (t.j. 7,81 €)],

a 20% DPH z odmeny a náhrady výdavkov (§ 18 ods. 3 vyhlášky), predstavuje náhradu trov

dovolacieho konania v prípade žalobcu 1/ vo výške 14,29 € (9,96 € + 1,95 € + 2,38 €),

v prípade žalobkyne 2/ vo výške 38,54 € (30,17 € + 1,95 € + 6,42 €), v prípade žalobkyne 3/

vo výške 60,29 € (50,63 € + 1,95 € + 7,70 €), a v prípade žalobkyne 4/ vo výške 60,29 €

(50,63 € + 1,95 € + 7,70 €).

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 26. októbra 2015

  JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková