UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., Bratislava, Bajkalská 30, IČO: 31335004, zastúpenej advokátskou kanceláriou Advokátska kancelária JUDr. Marián Kurhajec, s. r. o., Bratislava, Bajkalská 13, IČO: 36860662, proti žalovaným 1/ A.. Z. K., narodenému V., 2/ M. K., narodenému V., oboch zastúpených advokátskou kanceláriou Advokátska kancelária BÁNOS & KOŠÚTOVÁ s. r. o., Galanta, Hlavná 979/23, IČO: 47551372, o určenie záložného práva, vedenom na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 35Csp/55/2023, o dovolaní žalovaných 1/ a 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 21. mája 2025 sp. zn. 24CoCsp/28/2024, o návrhu na odklad právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky do právoplatnosti rozhodnutia o dovolaní žalovaných 1/ a 2/ o d k l a d á p r á v o p l a t n o s ť rozsudku Krajského súdu v Trnave z 21. mája 2025 sp. zn. 24CoCsp/28/2024 v spojení s potvrdeným rozsudkom Okresného súdu Galanta z 28. februára 2024 č. k. 35Csp/55/2023-173.
Odôvodnenie
1. Okresný súd Galanta (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom z 28. februára 2024 č. k. 35Csp/55/2023-173 vo výroku I. určil existenciu záložného práva na nehnuteľný majetok medzi záložným veriteľom (žalobkyňou) a záložcami (bližšie špecifikované vo výrokovej časti rozhodnutia); vo výroku II. vyslovil, že žalovaní 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Krajský súd v Trnave (ďalej len „odvolací súd“) rozsudkom z 21. mája 2025 sp. zn. 24CoCsp/28/2024 vo výroku I. potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie. Vo výroku II. vyslovil, že žalobkyňa má voči žalovaným 1/ a 2/ ako spoločne a nerozdielne zaviazaným nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
3. Žalovaní 1/ a 2/ v konaní o dovolaní proti rozsudku odvolacieho súdu podali návrh na odklad právoplatnosti napadnutého rozsudku. Tento návrh odôvodnili tým, že možno očakávať výkon záložného práva v procese núteného uspokojenia zabezpečenej pohľadávky predajom na dražbe, vdôsledku čoho by žalovaní stratili vlastnícke právo k nehnuteľnosti, čo by viedlo k nenapraviteľnej majetkovej ujme. Odklad právoplatnosti nebude mať priamy dopad na postavenie žalobkyne. V prejednávanej veci ide o dôsledok administratívnej chyby pri výmaze záložného práva, ktorú žalovaní nijak nezapríčinili, a ktorú nemohli predvídať. Žalovaní konali dobromyseľne, v plnej dôvere v zákonnosť a správnosť postupu štátnych orgánov a verejných registrov. Po predaji by mohlo prísť k ďalším prevodom a nebolo by možné vrátiť pôvodný stav.
4. Žalobkyňa považovala návrh žalovaných na odklad právoplatnosti za nedôvodný, majúc za to, že nemá svoju pohľadávku aj napriek právoplatného určenia záložného práva zabezpečenú a jej postavenie je stále neisté a ohrozené. Žalobkyňa poprela, že by vykonávala akékoľvek kroky smerujúce k výkonu záložného práva a žalovaní uvedené ani nepreukázali.
5. Podľa § 444 ods. 2 a 3 Civilného sporového poriadku ak nejde o rozhodnutie, ktoré ukladá povinnosť plniť, dovolací súd môže na návrh odložiť jeho právoplatnosť, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa; ustanovenie § 230 tým nie je dotknuté. Právne vzťahy niekoho iného než strany nie sú odložením právoplatnosti podľa odseku 2 dotknuté.
6. Účelom odkladu vykonateľnosti rozhodnutia je zabrániť výkonu exekúcie počas dovolacieho konania, v dôsledku ktorého by na strane sporu, ktorá dovolanie iniciovala, v prípade jej úspechu v tomto konaní vznikla škoda (I. ÚS 357/2012). Odložením vykonateľnosti sa predíde následnej reparácii už vykonaj exekúcie (R 90/2000).
7. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) dospel k názoru, že návrh žalovaných 1/ a 2/ na odklad právoplatnosti napadnutého rozhodnutia je dôvodný, pretože v prejednávanej veci existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
8. Najvyšší súd so zreteľom na uvedené preto odložil právoplatnosť rozhodnutia odvolacieho súdu v spojení s potvrdeným rozhodnutím súdu prvej inštancie, a to až do právoplatnosti rozhodnutia o dovolaní žalovaných 1/ a 2/.
9. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.



