UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci starostlivosti súdu o maloleté S. S., narodenú XX. X. XXXX, a Q. S., narodenú XX. R. XXXX, bývajúce u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, pracovisko Senec, Krátka č. 1, deti matky Mgr. U. S., PhD., bývajúcej v J., zastúpenej JUDr. Evou Kubaskou, advokátkou so sídlom v Bratislave, Miletičova č. 3/A, a otca Doc. Ing. P. S., PhD., bývajúceho v O., zastúpeného spoločnosťou Priecel & Partners, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Pribišova č. 8, IČO: 50840878, za účasti Okresnej prokuratúry Bratislava III, so sídlom v Bratislave, Vajnorská č. 47, o nariadenie neodkladného opatrenia, vedenej na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 37 P 533/2014, o dovolaní otca proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 3. apríla 2017 sp. zn. 11 CoP 123/2017, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov dovolacieho konania.
Odôvodnenie
1. Okresný súd Bratislava III (ďalej aj len „súd prvej inštancie“) uznesením z 10. januára 2017 sp. zn. 37 P 533/2014-797 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým na čas do skončenia konania vo veci samej (t.j. vo veci zmeny úpravy práv a povinností k maloletým deťom) zveril maloleté deti S. S. a Q. S. do osobnej starostlivosti matky a upravil styk otca s maloletými.
2. Na odvolanie otca Krajský súd v Bratislave (ďalej len „odvolací súd“) uznesením z 3. apríla 2017 sp. zn. 11 CoP 123/2017 uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne podľa § 387 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).
3. Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal otec dovolanie, prípustnosť ktorého vyvodzoval z ustanovenia § 420 písm. f/ CSP tvrdiac, že bolo porušené jeho právo na spravodlivý súdny proces tým, že napadnuté rozhodnutie je nedostatočne odôvodnené, v konaní došlo k nesprávnostiam v procese dokazovania, neboli mu doručené významné podania a bol porušený princíp právnej istoty a nestrannosti súdu. Podľa jeho názoru je ním podané dovolanie prípustné tiež podľa § 421 ods. 1 CSP. Odvolaciemusúdu v tejto súvislosti vytkol, že jasne nezadefinoval „najlepší záujem detí“ a tento pojem neprípustne stotožnil s názorom detí, ktorý je podstatným spôsobom formovaný pôsobením matky. Navyše, názor detí nemal odvolací súd náležite preukázaný, ale iba sprostredkovaný obsahom znaleckých posudkov a správ úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Žiadal uznesenie odvolacieho súdu zmeniť (a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť) alebo zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.
4. Matka navrhla dovolanie zamietnuť. Iné vyjadrenia k dovolaniu neboli podané.
5. Dovolanie je v danom prípade podané vo veci starostlivosti súdu o maloletých. Konanie v tejto veci je upravené v Civilnom mimosporovom poriadku (ďalej len „CMP“). Vzájomný vzťah medzi CMP a CSP je vymedzený v § 2 ods. 1 CMP, podľa ktorého sa na konania podľa tohto zákona použijú ustanovenia CSP, ak tento zákon neustanovuje inak. Vzhľadom na to, že ustanovenia § 76 a § 77 CMP, pokiaľ ide o prípustnosť dovolania vo veci starostlivosti súdu o maloletých, neustanovujú „inak“, prípustnosť dovolania otca bolo potrebné posudzovať podľa ustanovení CSP.
6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) skúmal bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP), či sú dané procesné predpoklady pre uskutočnenie meritórneho dovolacieho prieskumu; dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť. Na stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 veta prvá CSP) dovolací súd uvádza nasledovné:
7. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP.
8. Otec vyvodzuje prípustnosť dovolania z § 420 písm. f/ CSP. V zmysle tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 8.1. Už v rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo 236/2016 (publikovanom v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky ako judikát R 19/2017) najvyšší súd uviedol, že základným (a spoločným) znakom všetkých rozhodnutí odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné podľa § 420 CSP, je to, že ide buď o rozhodnutie vo veci samej, alebo o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. V prípade, že dovolateľ vyvodzuje prípustnosť svojho dovolania z § 420 CSP, dovolací súd skúma prednostne, či ide o rozhodnutie v ňom uvedené; k preskúmaniu opodstatnenosti argumentácie dovolateľa o existencii procesnej vady konania v zmysle § 420 CSP pristupuje dovolací súd len vtedy, ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu uvedenému v tomto ustanovení. Ak je dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré nie je rozhodnutím vo veci samej, ani rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, je z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 420 CSP irelevantné, či k dovolateľom namietanej procesnej vade došlo alebo nedošlo. 8.2. Najvyšší súd už opakovane konštatoval, že rozhodnutie odvolacieho súdu vydané v priebehu konania vo veci samej, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie súdu prvej inštancie o nariadení neodkladného opatrenia, nie je rozhodnutím vo veci samej ani rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, v dôsledku čoho voči takémuto rozhodnutiu nie je dovolanie podľa § 420 CSP prípustné (viď rozhodnutie sp. zn. 3 Cdo 157/2017, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky ako judikát R 21/2018, ako aj rozhodnutia sp. zn. 3 Cdo 167/2017, 5 Cdo 103/2017, 5 Cdo 73/2018, 8 Cdo 83/2017 a 8 Cdo 61/2018). 8.3. V danom prípade matka podala návrh (26. októbra 2014) na zmenu úpravy práv a povinností k maloletým. Neodkladné opatrenie nariadil súd neskôr, v priebehu už začatého konania, a to na návrh matky z 15. decembra 2016. Uznesenie nariaďujúce neodkladné opatrenie nie je v takom prípade rozhodnutím vo veci samej, ani rozhodnutím, ktorým sa konanie končí. Prípustnosť dovolania otca preto z § 420 písm. f/ CSP nemožno vyvodzovať.
9. Otec v dovolaní uviedol, že tento jeho mimoriadny opravný prostriedok je prípustný tiež v zmysle § 421 ods. 1 CSP. Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. 9.1. Podľa § 421 ods. 2 CSP, ktorý je vo vzťahu k § 421 ods. 1 CSP osobitným ustanovením (lex specialis), ale dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ CSP. V ustanovení § 357 písm. d/ CSP je uvedené uznesenie odvolacieho súdu o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia. 9.2. Prípustnosť dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvej inštancie nariaďujúce neodkladné opatrenie, je vzhľadom na uvedené vylúčená ustanovením § 421 ods. 2 CSP v spojení s § 357 písm. d/ CSP. K rovnakému záveru dospel najvyšší súd aj v ďalších rozhodnutiach (viď napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 117/2017, 2 Cdo 154/2017, 5 Cdo 127/2017, 8 Cdo 213/2016, 7 Cdo 103/2018, 3 Obdo 1/2017).
10. Najvyšší súd z uvedeného dôvodu procesne neprípustné dovolanie otca odmietol podľa ustanovenia § 447 písm. c/ CSP. Vzhľadom na dôvody, so zreteľom na ktoré bolo potrebné dovolanie odmietnuť, nemohol pristúpiť k posúdeniu, či v konaní došlo k procesnej vade zmätočnosti namietanej dovolateľom (§ 420 písm. f/ CSP). Z rovnakého dôvodu sa nemohol zaoberať otázkou, či rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, alebo ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/, b/ a c/ CSP).
11. Najvyšší súd rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania o dovolaní neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP).
12. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.