3Cdo/110/2019

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci starostlivosti súdu o maloletého W. B., narodeného X. mája XXXX, zastúpeného opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky, so sídlom v Malackách, Záhorácka č. 2942/60A, dieťa matky F. T. bývajúcej v M., zastúpenej JUDr. Ľubomírom Noskovičom, advokátom so sídlom v Bratislave, Líščie Nivy č. 7, a otca W. B., bývajúceho v Z., zastúpeného ADVOKÁT ZLÁMALOVÁ ZUZANA, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Trnavská č. 11, o úpravu výkonu rodičovských práv a o nariadenie neodkladného opatrenia, vedenej na Okresnom súde Malacky pod sp.zn. 8 P 127/2018, o dovolaní otca proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo 7. novembra 2018 sp.zn. 11 CoP 457/2018, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Malacky (ďalej aj len „súd prvej inštancie“) uznesením z 26. júla 2018 sp.zn. 8 P 127/2018-108: 1. zamietol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia na odovzdanie maloletého W. do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, 2. otcovi upravil styk s maloletým do právoplatného skončenia konania vo veci samej vedenom na Okresnom súde Malacky pod sp.zn. 8 P 127/2018 tak, že s maloletým je oprávnený sa stýkať každý párny týždeň od piatka od 14,00 hod. do nedele do 19,00 hod. s tým, že si maloletého v čase začiatku styku preberie v mieste aktuálneho bydliska matky a odovzdá matke v určený čas v mieste svojho bydliska. Matke zároveň uložil povinnosť v určený čas maloletého otcovi na stretnutie odovzdať spolu s jeho osobnými vecami a umožniť mu nerušený výkon práva styku.

2. Na odvolanie otca Krajský súd v Bratislave (ďalej len „odvolací súd“) uznesením zo 7. novembra 2018 sp.zn. 11 CoP 457/2018 uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne podľa § 387 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).

3. Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal otec dovolanie, prípustnosť ktorého vyvodzoval z ustanovenia § 420 písm. f/ CSP tvrdiac, že bolo porušené jeho právo na spravodlivý súdny proces tým, že napadnuté rozhodnutie je nedostatočne odôvodnené, v konaní bolo postupované nedôsledne, súd sa riadne neoboznámil so všetkými ním uvádzanými skutočnosťami, nepreskúmal a nepreštudoval jeho písomné podanie. Žiadal uznesenie odvolacieho súdu, prípade aj súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie.

4. Matka a kolízny opatrovník maloletého vo vyjadreniach k dovolaniu otca navrhli dovolanie ako nedôvodné zamietnuť.

5. Dovolanie je v danom prípade podané vo veci starostlivosti súdu o maloletých. Konanie v tejto veci je upravené v Civilnom mimosporovom poriadku (ďalej len „CMP“). Vzájomný vzťah medzi CMP a CSP je vymedzený v § 2 ods. 1 CMP, podľa ktorého sa na konania podľa tohto zákona použijú ustanovenia CSP, ak tento zákon neustanovuje inak. Vzhľadom na to, že ustanovenia § 76 a § 77 CMP, pokiaľ ide o prípustnosť dovolania vo veci starostlivosti súdu o maloletých, neustanovujú „inak“, prípustnosť dovolania otca bolo potrebné posudzovať podľa ustanovení CSP. 6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) skúmal bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP), či sú dané procesné predpoklady pre uskutočnenie meritórneho dovolacieho prieskumu; dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť. Na stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 veta prvá CSP) dovolací súd uvádza nasledovné:

7. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP.

8. Otec vyvodzuje prípustnosť dovolania z § 420 písm. f/ CSP. V zmysle tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 8.1. Už v rozhodnutí sp.zn. 3 Cdo 236/2016 (publikovanom v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky ako judikát R 19/2017) najvyšší súd uviedol, že základným (a spoločným) znakom všetkých rozhodnutí odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné podľa § 420 CSP, je to, že ide buď o rozhodnutie vo veci samej, alebo o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. V prípade, že dovolateľ vyvodzuje prípustnosť svojho dovolania z § 420 CSP, dovolací súd skúma prednostne, či ide o rozhodnutie v ňom uvedené; k preskúmaniu opodstatnenosti argumentácie dovolateľa o existencii procesnej vady konania v zmysle § 420 CSP pristupuje dovolací súd len vtedy, ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu uvedenému v tomto ustanovení. Ak je dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré nie je rozhodnutím vo veci samej, ani rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, je z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 420 CSP irelevantné, či k dovolateľom namietanej procesnej vade došlo alebo nedošlo. 8.2. Najvyšší súd už opakovane konštatoval, že rozhodnutie odvolacieho súdu vydané v priebehu konania vo veci samej, ktorým bolo potvrdené (prípadne zmenené) rozhodnutie súdu prvej inštancie o nariadení neodkladného opatrenia, nie je rozhodnutím vo veci samej ani rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, v dôsledku čoho voči takémuto rozhodnutiu nie je dovolanie podľa § 420 CSP prípustné (viď rozhodnutie sp.zn. 3 Cdo 157/2017, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky ako judikát R 21/2018, ako aj rozhodnutia sp.zn. 3 Cdo 167/2017, 5 Cdo 103/2017, 5 Cdo 73/2018, 8 Cdo 83/2017, 8 Cdo 61/2018, 8 Cdo 26/2019). 8.3. V danom prípade matka podala návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému W. B.. V priebehu tohto konania podal otec maloletého návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Pokiaľ súd prvej inštancie tomuto návrhu nevyhovel a odvolací súd jeho rozhodnutie potvrdil,rozhodnutie odvolacieho súdu nie je rozhodnutím vo veci samej, ani rozhodnutím, ktorým sa konanie končí. Prípustnosť dovolania otca preto z § 420 písm. f/ CSP nemožno vyvodzovať. 9. Najvyšší súd z uvedeného dôvodu procesne neprípustné dovolanie otca odmietol podľa ustanovenia § 447 písm. c/ CSP. Vzhľadom na dôvody, so zreteľom na ktoré bolo potrebné dovolanie odmietnuť, nemohol pristúpiť k posúdeniu, či v konaní došlo k procesnej vade zmätočnosti namietanej dovolateľom (§ 420 písm. f/ CSP).

10. Najvyšší súd rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania o dovolaní neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP).

11. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.