3Cdo/110/2016

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého I. F. O., narodeného XX. W. XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Partizánske, pracovisko Bánovce nad Bebravou, dieťa matky E. O., bývajúcej v Z., zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Martin Bartko -JUDr. Silvia Bartková, so sídlom v Trenčíne, Piaristická č. 6667, a otca F. O., bývajúceho v Z., zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Zuzana Čížová, s.r.o., so sídlom v Bánovciach nad Bebravou, J. Jesenského č. 69, o nariadenie predbežného opatrenia, vedenej na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou pod sp. zn. 3 P 12/2016, o dovolaní matky proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne zo 7. apríla 2016 sp. zn. 4 CoP 15/2016, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

Okresný súd Bánovce nad Bebravou uznesením z 11. februára 2016 č.k. 3 P 12/2016-50 nariadil predbežné opatrenie v znení: „Súd dočasne pozastavuje právo otca maloletého stýkať sa s mal. I. F. O. narodeným XX. W. XXXX, a to až do právoplatného skončenia konania o úpravu styku otca s maloletým I. F. O..“ Matku maloletého zaviazal k povinnosti podať návrh vo veci samej o úpravu styku otca s maloletým I. F. O. do 1 mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia. Súčasne týmto uznesením zmenil rozsudok Okresného súdu Bánovce nad Bebravou z 25. augusta 2015 č.k. 4 P 14/2015-153 v časti úpravy styku otca s maloletým dieťaťom. V odôvodnení uviedol, že na základe vykonaného dokazovania sú dané dôvody vyžadujúce si úpravu styku otca s maloletým dieťaťom predbežným opatrením, nakoľko v súčasnosti je zdravotný stav maloletého vážne zhoršený a vyžaduje kľudový režim a prítomnosť osoby, na ktorú je citovo naviazaný - matky. Preto je v záujme maloletého daná naliehavá potreba upraviť styk otca s maloletým, ktorý bol upravený rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou z 25. augusta 2015 č.k. 4 P 14/2015 a styk otca s maloletým dočasne pozastaviť, a to až do právoplatného skončenia konania o úprave styku otca s maloletým.

Krajský súd v Trenčíne na odvolanie otca uznesením zo 7. apríla 2016 sp. zn. 4 CoP 15/2016 uzneseniesúdu prvého stupňa v odvolaním napadnutej časti týkajúcej sa dočasného pozastavenia styku otca s maloletým, zmenil tak, že nariadil predbežné opatrenie, ktorým obmedzil styk otca s maloletým I. F., ktorý bol naposledy upravený rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou z 25. augusta 2015, č.k. 4 P 14/2015-153 tak, že „otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každý párny týždeň v sobotu v čase od 15:00 hod. do 17:00 hod. za prítomnosti matky. Matka je povinná maloletého v stanovenú dobu na stretnutie s otcom pripraviť a odovzdať dieťa pred bytom v Z.1 a otec je povinný v stanovenú dobu matke dieťa vrátiť na tom istom mieste.“ Zároveň uložil súdu prvého stupňa, aby v lehote do 30 dní začal konať bez návrhu podľa § 81 ods. 1 O.s.p. o úprave styku otca s maloletým I. F., a uložil obidvom rodičom maloletého povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske, pracovisko Bánovce nad Bebravou. Odvolací sú po preskúmaní veci dospel k záveru, že odvolanie otca je čiastočne dôvodné. Na rozdiel od súdu prvého stupňa bol toho názoru, že vzhľadom na súčasný zdravotný stav maloletého, styk otca s maloletým v obmedzenom rozsahu neohrozuje zdravie maloletého v takej miere, že by bolo nevyhnutné v jeho záujme dočasne pozastaviť styk s otcom. Úplné pozastavenie styku otca s maloletým by mohlo deformovať vzťah otca s dieťaťom, čo by v dôsledku odcudzenia v neskoršej dobe bolo len ťažko napraviteľné. Keďže rodičia maloletého nedokážu spolu komunikovať a dochádza medzi nimi k nezhodám a závažným rozporom ohľadne styku otca s maloletým, odvolací súd s prihliadnutím na potrebu zvýšenej starostlivosti o maloletého, obmedzil styk otca s maloletým na čas uvedený vo výroku rozhodnutia a jeho realizáciu stanovil za prítomnosti matky, majúc na zreteli, že otec nie je dostatočne zručný v starostlivosti o maloletého. Nakoľko predbežné opatrenie je len dočasným opatrením, uložil súdu prvého stupňa povinnosť začať konanie bez návrhu podľa § 81 ods. 1 O.s.p. o úprave styku otca s maloletým. Zároveň súd z dôvodov pretrvávajúcich sústavných nezhôd uložil rodičom výchovné opatrenie podľa § 37 ods. 2 písm. d/ Zákona o rodine.

Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podala dovolanie matka s tým, že jej bola odňatá možnosť konať pred súdom (§ 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.). K odňatiu jej možnosti konať došlo tým, že odvolací súd rozhodoval aj o veci, ktorá vôbec nebola predmetom konania, keď rozhodol aj o nariadení výchovných opatrení podľa § 37 ods. 2 písm. d/ Zákona o rodine a uložil obidvom rodičom povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske, pracovisko Bánovce nad Bebravou a tiež tým, že jej neboli nedoručené prílohy otca k jeho odvolaniu, a to fotografie a DVD nahrávky, ktoré boli súdu prvého stupňa doručené dňa 29. februára 2016 a na podklade ktorých odvolací súd rozhodol. Ďalej uviedla, že uznesenie odvolacieho súdu je protiústavné, nezákonné a arbitrárne, a preto z uvedených dôvodov žiadala uznesenie odvolacieho súdu zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.

Otec vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že napadnuté uznesenie odvolacieho súdu je vecne správne, preto navrhol dovolanie ako neprípustné odmietnuť.

Kolízny opatrovník maloletého sa k podanému dovolaniu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a ods.1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpená advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.), či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).

V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti uzneseniu. Uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. Podľa § 239 ods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.) na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu naprerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. Podľa § 239 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o priznaní (nepriznaní) účinkov cudziemu rozhodnutiu na území Slovenskej republiky.

Podľa ustanovenia § 239 ods. 3 O.s.p., ustanovenia ods. 1 a 2 neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbežnom opatrení, súdnych poplatkoch, oslobodení od súdnych poplatkov, prerušení alebo neprerušení konania, poriadkovej pokute, o znalečnom, tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením. Prípustnosť dovolania matky proti napadnutému uzneseniu preto z § 239 ods. 1, 2 O.s.p. nevyplýva.

Dovolanie matky by vzhľadom na vyššie uvedené bolo procesne prípustné, len ak v konaní na súdoch nižších stupňov došlo k niektorej z procesných vád uvedených v § 237 ods. 1 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (aj uzneseniu), ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet konania významný; ak v konaní došlo k niektorej z vád vymenovaných v § 237 O.s.p., možno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie neprípustné (viď napríklad R 117/1999, R 34/1995 a tiež rozhodnutia najvyššieho súdu uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 38/1998 a č. 23/1998).

Matka procesné vady konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. a/, až e/ a g/ O.s.p. nenamietala; existencia vád tejto povahy ani nevyšla najavo. Prípustnosť jej dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.

Matka namieta, že v konaní jej bola postupom súdov odňatá možnosť pred súdom konať (§ 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.). Dovolateľka za odňatie možnosti konať pred súdom považuje to, že odvolací súd rozhodoval aj o veci, ktorá vôbec nebola predmetom konania, a to o nariadení výchovného opatrenia podľa § 37 ods. 2 písm. d/ Zákona o rodine, ako i že jej neboli doručené prílohy otca k jeho odvolaniu, a to fotografie a DVD nahrávky.

Odňatím možnosti konať pred súdom (§ 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.) sa rozumie taký procesne nesprávny a zákonu sa priečiaci postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie tých procesných oprávnení účastníka konania, ktoré mu poskytuje Občiansky súdny poriadok. O procesnú vadu v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a svojím postupom pri vedení konania odňal účastníkovi konania jeho procesné práva [v zmysle § 18 O.s.p. majú účastníci v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv - viď napríklad právo účastníka vykonávať procesné úkony vo formách stanovených zákonom (§ 41 O.s.p.), nazerať do spisu a robiť si z neho výpisy (§ 44 O.s.p.), vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým vykonaným dôkazom (§ 123 O.s.p.), byť predvolaný na súdne pojednávanie (§ 115 O.s.p.), na to, aby mu bol rozsudok doručený do vlastných rúk (§ 158 ods. 2 O.s.p.)].

Pokiaľ ide o námietku dovolateľky, že jej neboli doručené prílohy otca k jeho odvolaniu (fotografie a DVD), nedoručením príloh odvolania nedošlo k vade konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. Najvyšší súd vo svojich rozhodnutiach už opakovane konštatoval (viď tiež R 2/2016 a viaceré rozhodnutia, napríklad sp. zn. 3 Cdo 238/2011, 3 Cdo 525/2014, 5 ECdo 74/2013, 7 ECdo 90/2013), že nie každá procesná nesprávnosť, ku ktorej dôjde v priebehu občianskeho súdneho konania, je relevantná(až alebo aj) z hľadiska procesnej prípustnosti dovolania. Naviac ako vyplýva z odôvodnenia uznesenia odvolacieho súdu, tieto prílohy nijakým spôsobom nemali vplyv na rozhodnutie odvolacieho súdu, to isté platí aj pre prílohy - CD nosič, predložený dovolateľkou spolu s vyjadrením k odvolaniu otca.

K námietke matky, že odvolací súd rozhodoval aj o veci, ktorá vôbec nebola predmetom konania, a to o nariadení výchovného opatrenia rodičom podľa § 37 ods. 2 písm. d/ Zákona o rodine, dovolací súd uvádza, že v zmysle uvedeného ustanovenia súd môže rozhodnúť o uložení výchovných opatrení, ak je to potrebné v záujme dieťaťa. Nakoľko v takomto prípade nejde o návrhové konanie, postupom odvolacieho súdu, ktorý využil právo, ktoré mu zákon umožňuje, nebola dovolateľke odňatá možnosť konať v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.

Pokiaľ dovolateľka v dovolaní uvádza, že „sa s uvedeným uznesením odvolacieho súdu nestotožňujem, toto považujem za protiústavné, protizákonné a arbitrárne“, z týchto formulácii možno vyvodiť, že namieta nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov je relevantný dovolací dôvod, ktorým možno odôvodniť procesne prípustné dovolanie (viď § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), samo (prípadne) nesprávne právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov ale nezakladá prípustnosť dovolania (viď tiež R 54/2012 a viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp. zn. 1 Cdo 62/2010, 2 Cdo 97/2010, 3 Cdo 53/2011, 4 Cdo 68/2011, 5 Cdo 44/2011, 6 Cdo 41/2011, 7 Cdo 26/2010 a 8 ECdo 170/2014). Nejde totiž o vadu konania uvedenú v § 237 O.s.p., ani znak (atribút, stránku) rozhodnutia, ktorý by bol uvedený v § 239 O.s.p. ako zakladajúci prípustnosť dovolania.

Vzhľadom na to, že prípustnosť dovolania matky maloletého v danej veci nevyplýva z ustanovenia § 239 O.s.p., nepreukázala sa opodstatnenosť dovolateľkou namietanej vady konania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. a v dovolacom konaní nevyšli najavo ani ďalšie vady vymenované v § 237 ods. 1 O.s.p., najvyšší súd odmietol dovolanie matky podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.

O trovách dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.