Najvyšší súd Slovenskej republiky

3 Cdo 11/2011

 

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne D. B., podnikajúcej pod obchodným menom J. B. – F. C. S. – pokračovateľ D. B., s miestom podnikania v T.,

zastúpenej JUDr. J. B., advokátom so sídlom v T., proti žalovanému J. G., podnikajúcemu

pod obchodným menom J. G. – D., s miestom podnikania v T., o zaplatenie 16 596,96 € s

príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 5 C 880/1997, o dovolaní

žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 13. októbra 2010, sp. zn. 5 Co

60/2010, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Trenčín rozsudkom z 25. novembra 2009, č.k. 5 C 880/1997-379 uložil

žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 14 578,75 € s úrokom z omeškania 17,6 %

ročne z tejto sumy od 8. decembra 1997 do zaplatenia. V zostávajúcej časti žalobu zamietol.

Žalovaného zaviazal nahradiť žalobcovi trovy konania (§ 142 ods. 2 O.s.p.).

Krajský súd v Trenčíne na odvolanie oboch účastníkov konania rozsudkom  

z 13. októbra 2010, sp. zn. 5 Co 60/2010 zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že

žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 16 569,96 € s úrokom z omeškania

17,6 % ročne z tejto sumy od 8. decembra 1997 do zaplatenia. Náhradu trov odvolacieho

konania nepriznal žiadnemu z účastníkov (§ 142 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1, 2

O.s.p.).

Proti rozsudku odvolacieho súdu podala v časti trov konania žalobkyňa dovolanie,

ktoré odôvodnila nesprávnym právnym posúdením veci (§ 241 ods. 1 písm. c/ O.s.p.).

Nesúhlasila s názorom odvolacieho súdu, podľa ktorého boli v konaní čiastočne úspešní obaja

účastníci – žalobkyňa do istiny a žalovaný do zmluvnej pokuty – nakoľko zmluvná pokuta

nebola samostatným predmetom konania. Poukázala tiež na skutočnosť, že v priebehu

konania znášala aj trovy žalovaného, keď zaň z dôvodu urýchlenia konania zaplatila

preddavok na trovy znaleckého dokazovania. Z týchto dôvodov žiadala rozsudok odvolacieho

súdu v dovolaním napadnutej časti zrušiť a vec mu v rozsahu zrušenia vrátiť na ďalšie

konanie.

Žalovaný sa k dovolaniu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že

dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpená advokátom (§ 241

ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal najskôr,

či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno týmto opravným prostriedkom napadnúť

(§ 236 a nasl. O.s.p.).

Žalobkyňa dovolaním napadla výrok rozsudku odvolacieho súdu o trovách konania.

Dovolanie tak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré je síce súčasťou rozsudku odvolacieho súdu,

ale má charakter uznesenia a tento nestráca, i keď s meritórnym rozhodnutím vo veci súvisí  

a je do neho pojaté (§ 167 ods. 1 O.s.p.). Vzhľadom na túto povahu rozhodnutia odvolacieho

súdu o trovách konania treba prípustnosť dovolania proti nemu smerujúceho posudzovať

podľa ustanovení, ktoré vymedzujú, kedy je prípustné dovolanie proti uzneseniu (§ 239

O.s.p.).

Podľa § 239 ods. 1 O.s.p. je dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu prípustné, ak

a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci

postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/) na

zaujatie stanoviska. Podľa § 239 ods. 2 O.s.p. dovolanie je prípustné tiež proti uzneseniu

odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd

vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že dovolanie je prípustné, pretože ide

o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie

o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné

(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. Ako je ale výslovne uvedené v § 239 ods. 3

O.s.p., ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide (medziiným) o uznesenie o trovách

konania. Ustanovenie § 239 ods. 3 O.s.p. teda vylučuje prípustnosť dovolania žalobkyne proti

výroku rozsudku odvolacieho súdu o trovách konania.

Vzhľadom k zákonnej povinnosti (§ 242 ods. 1 O.s.p.) prihliadnuť na existenciu

procesných vád konania, ktoré zakladajú tzv. zmätočnosť rozhodnutia, skúmal dovolací súd

prípustnosť dovolania aj podľa § 237 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné

proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do

právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť

účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne

zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv

začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval

senát. Uvedené vady konania neboli v dovolaní namietané a v dovolacom konaní nevyšli

najavo. Dovolanie preto ani podľa § 237 O.s.p. prípustné nie je.

Dovolanie je odôvodnené výhradne nesprávnym právnym posúdení veci (§ 241 ods. 1

písm. c/ O.s.p.). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení

vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.

Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácií práva na zistený skutkový

stav. Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantný dovolací dôvod, ktorý možno

uplatniť v procesne prípustnom dovolaní, samo osebe (i keby k nemu skutočne došlo) ale

prípustnosť dovolania nezakladá.

Vzhľadom k uvedenému dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že

dovolanie je v prejednávanej veci procesne neprípustné, preto ho v zmysle § 243b ods. 5

O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. odmietol. Riadiac sa právnou úpravou

dovolacieho konania, otázkou vecnej správnosti napadnutého výroku rozsudku odvolacieho

súdu sa nezaoberal.

V dovolacom konaní úspešnému žalovanému vzniklo právo na náhradu trov konania

voči žalobkyni, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.

a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd mu však náhradu trov dovolacieho konania nepriznal,

lebo nepodal návrh na ich priznanie (§ 151 ods. 1 O.s.p.).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 3. marca 2011

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková