Najvyšší súd Slovenskej republiky
3 Cdo 11/2008
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu J B, bývajúceho v Š, zastúpeného JUDr. M K, advokátom so sídlom v N, proti žalovanému S O, spol. s r.o., so sídlom v N, zastúpenému JUDr. L P, advokátom so sídlom v B, o určenie neplatnosti výpovede, vedenej na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. 5 C 156/2003, o dovolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 27. júla 2007 sp. zn. 6 Co 112/2007, takto
r o z h o d o l :
Dovolanie o d m i e t a.
Žalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Nové Zámky rozsudkom zo 6. marca 2007 č.k. 5 C 156/2003-201 zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia neplatnosti výpovedí z pracovného pomeru. O trovách konania rozhodol tak, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanému do 3 dní trovy konania v sume 0 Sk do rúk JUDr. L P. Rozhodnutie v časti náhrady trov konania odôvodnil tým, že právny zástupca žalovaného si nevyčíslil trovy konania do troch pracovných dní od vyhlásenia rozsudku (do 9. marca 2007), a preto mu náhradu trov konania nepriznal (§ 149 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.).
Na odvolanie žalovaného proti výroku rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým bolo rozhodnuté o náhrade trov konania, Krajský súd v Nitre uznesením z 27. júla 2007 sp. zn. 6 Co 112/2007 napadnutý výrok zmenil tak, že žalobcu zaviazal nahradiť do 3 dní žalovanému trovy konania v sume 19 008 Sk do rúk jeho právneho zástupcu JUDr. L P. Žalobcovi nepriznal náhradu trov odvolacieho konania.
Zmeňujúci výrok uvedeného uznesenia odvolacieho súdu napadol dovolaním žalobca. Vyslovil v ňom názor, že tento výrok spočíva na nesprávnom právnom posúdení. Žiadal, aby ho dovolací súd zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.
Žalovaný vo vyjadrení k dovolaniu žalobcu navrhol napadnuté uznesenie odvolacieho súdu v plnom rozsahu potvrdiť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
Dovolateľ v prejednávanej veci napadol dovolaním výrok uznesenia odvolacieho súdu o trovách konania. Dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu je prípustné, ak je napadnuté zmeňujúce uznesenie (§ 239 ods. 1 O.s.p.) alebo potvrdzujúce uznesenie, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239 ods. 2 O.s.p.). Ako je ale výslovne uvedené v § 239 ods. 3 O.s.p., ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbežnom opatrení, poriadkovej pokute, o znalcovskom, tlmočnom a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením. Dovolateľ v prejednávanej veci napadol dovolaním výrok o trovách konania. Ustanovenie § 239 ods. 3 O.s.p. v takomto prípade vylučuje prípustnosť dovolania.
So zreteľom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 druhá veta O.s.p.) skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom vadou uvedenou v § 237 O.s.p., neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 239 O.s.p., ale sa zaoberal aj otázkou, či konanie nie je postihnuté vadou v zmysle § 237 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (rozsudku a uzneseniu) odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Treba zdôrazniť, že § 237 O.s.p. nemá žiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým predmetom dovolania. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa tohto ustanovenia nie je predmet konania významný, a ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p., možno ním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska § 239 O.s.p. vylúčené.
Dovolateľ v dovolaní netvrdí, že by konanie bolo postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p. a vada tejto povahy ani nevyšla v dovolacom konaní najavo.
Z vyššie uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že prípustnosť dovolania v prejednávanej veci nemožno vyvodiť z § 239 O.s.p. ani z § 237 O.s.p.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dovolanie odmietol podľa § 243b ods. 4 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. Vzhľadom na to, že dovolanie odmietol ako procesne neprípustné, nezaoberal sa vecnou správnosťou napadnutého uznesenia.
Dovolateľ nebol v dovolacom konaní úspešný. Právo na náhradu trov konania vzniklo žalovanému (§ 243b ods. 4 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd nepriznal žalovanému náhradu trov dovolacieho konania, lebo nepodal návrh na uloženie povinnosti nahradiť mu trovy dovolacieho konania (§ 243b ods. 4 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 14. marca 2008
JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: