UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov 1/ P. W. a 2/ M. W., bývajúcich v G., F., zastúpených Mgr. Martinom Čabákom, advokátom so sídlom v Bratislave, Jesenského č. 2, proti žalovaným 1/ Všeobecnej úverovej banke, a. s., so sídlom v Bratislave, Mlynské nivy č. 1, IČO: 31 320 155 a 2/ + ULTRA asset & debt recovery, s. r. o. so sídlom v Bratislave, Grösslingová č. 56, IČO: 35 800 054, zastúpenej spoločnosťou +ULTRA Legal s. r. o., advokátní kancelář, organizačná zložka, so sídlom v Bratislave, Grösslingová č. 56, IČO: 47 255 480, o určenie neplatnosti právneho úkonu, vedenej na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 5 C 162/2008, o dovolaní žalovanej 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 10. novembra 2015 sp. zn. 14 Co 573/2013, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a.
Žalobcovia majú nárok na náhradu trov dovolacieho konania.
Odôvodnenie
1. Žalobcovia sa v konaní domáhali určenia neplatnosti zmluvy z 23. marca 1996, ktorou bolo v prospech žalovanej 1/ zriadené záložné právo (ďalej len „záložná zmluva“) k nehnuteľnostiam v katastrálnom území C., ktoré sú vedené na liste vlastníctva č. XXXX ako parcela č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX m2, parcela č. XXX/XXX - záhrady vo výmere XXX m2, parcela č. XXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX m2 a rodinný dom so súpisným č. XXX na parcele č. XXX/X (ďalej len „sporné nehnuteľnosti“). Neplatnosť záložnej zmluvy vyvodzovali z toho, že v čase jej uzatvorenia boli maloletí a v ich mene ju 20. marca 1996 podpísala súdom ustanovená opatrovníčka N. S., ktorá ale pri tom prekročila rozsah svojich oprávnení - súd totiž rozhodol, že je oprávnená v mene maloletých (len) podať žiadosť o odstránenie stavby a o vydanie stavebného povolenia, resp. podpísať zmluvu o predaji sporných nehnuteľností. Záložné právo bolo zriadené na zabezpečenie úveru vo výške 8 000 000 Sk podľa úverovej zmluvy č. 1/96 z 20. marca 1996, ktorý bol poskytnutý spoločnosti BOROTEX, s. r. o. (patriacej rodičom žalobcov 1/ a 2/). Žalovaná 1/ zmluvou zo 7. januára 2004 postúpila na žalovanú 2/ svoje práva voči spoločnosti BOROTEX, s. r. o. nielen z úverovej zmluvy, ale aj zo záložnej zmluvy na obchodnú spoločnosť GFR, s. r. o., ktorá neskôr zmenila svoje obchodné meno na RYMA, s. r. o. [poznámka: v priebehu dovolacieho konania bola oznámenázmena obchodného mena tejto spoločnosti (jej súčasné obchodné meno je + ULTRA asset & debt recovery, s. r. o.)]. Podľa názoru žalobcov je záložná zmluva absolútne neplatný právny úkon, lebo N. S. konala nad rozsah zmocnenia daného jej súdom ako opatrovníčke. Naliehavý právny záujem vyvodzovali žalobcovia z toho, že bez určenia neplatnosti záložnej zmluvy nemožno dosiahnuť výmaz záložného práva na príslušnom liste vlastníctva.
2. Okresný súd Pezinok (ďalej aj len „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 30. júna 2010 č. k. 5 C 162/2008-225 určil, že záložná zmluva je neplatná.
3. Na odvolanie žalovaných 1/ a 2/ Krajský súd v Bratislave (ďalej aj len „odvolací súd“) uznesením z 13. novembra 2012 sp. zn. 7 Co 408/2010 napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
4. Okresný súd Pezinok potom rozsudkom z 3. júla 2013 č. k. 5 C 162/2008-330: I. určil, že záložná zmluva je neplatná, II. určil, že neplatné sú aj dodatky k záložnej zmluve, III. žalobu voči žalovanej 1/ zamietol, IV. rozhodol o povinnosti žalovanej 2/ zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ náhradu trov konania, V. žalovaných 1/ a 2/ zaviazal zaplatiť žalovanej 1/ náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, že žalobcovia preukázali naliehavý právny záujem na požadovanom určení v zmysle § 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), lebo ním možno dosiahnuť výmaz záložného práva na liste vlastníctva. Súd prvej inštancie vzal na zreteľ, že žalovaná 1/ postúpila svoju pohľadávku na žalovanú 2/, preto žalovaná 1/ prestala byť v danom prípade pasívne vecne legitimovaná (žalobu proti nej z tohto dôvodu zamietol). Na základe výsledkov vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že sporné nehnuteľnosti sú vo vlastníctve žalobcov 1/ a 2/. Ich rodičia (ako spoločníci spoločnosti BOROTEX, s. r. o.) požiadali žalovanú 1/ o poskytnutie úveru v sume 8 000 000 Sk, ktorú táto spoločnosť potrebovala na úhradu výdavkov spojených s plánovanými investíciami. V záujme zabezpečenia poskytovaného úveru bolo v prospech žalovanej 1/ zriadené záložné právo zaťažujúce sporné nehnuteľnosti. V čase uzatvorenia záložnej zmluvy boli žalobcovia 1/ a 2/ maloletí, nemali spôsobilosť na uzavretie záložnej zmluvy a museli byť zastúpení zákonným zástupcom. Záložnú zmluvu preto podpísala v ich mene súdom ustanovená opatrovníčka N. S., ktorú ale súd poveril len na vykonávanie iných úkonov, nie na uzavretie záložnej zmluvy. K otázke dobromyseľnosti záložného veriteľa v zmysle § 151d ods. 1 Občianskeho zákonníka súd prvej inštancie poukázal na to, že žalovaná 1/ je právnická osoba, ktorá je vybavená odborne zdatným právnickým útvarom, preto ak pri uzatváraní záložnej zmluvy pochybila, nemôže sa odvolávať na svoju dobromyseľnosť. Nedôvodná je aj námietka o rozpore konania žalobcov s dobrými mravmi. O zaťažení ich nehnuteľností záložným právom rozhodli ich rodičia, žalobcovia neovplyvňovali ich konanie, nepodieľali sa na neplnení zmluvných povinností a sami nie sú dlžníkmi. Z týchto dôvodov dospel súd prvej inštancie k záveru, že záložná zmluva bola uzatvorená v rozpore s § 38 ods. 1 Občianskeho zákonníka a je preto absolútne neplatná. Vzhľadom na to žalobe vo vzťahu k žalovanej 2/ vyhovel.
5. Uvedený rozsudok súdu prvej inštancie napadli odvolaním žalobcovia 1/ a 2/ (vo výrokoch III., IV. a V.) a žalovaná 2/ (vo všetkých výrokoch). Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 10. novembra 2015 sp. zn. 14 Co 573/2013 rozsudok súdu prvej inštancie: a/ vo výrokoch I. a II. potvrdil, b/ vo výroku III. zmenil tak, že žalobu voči žalovanej 2/ zamietol, c/ odlišne od výrokov IV. a V. rozsudku súdu prvej inštancie rozhodol o trovách konania. 5.1. V odôvodnení uviedol, že pre vznik záložného práva nebola - z dôvodov uvedených už súdom prvej inštancie - splnená zákonná podmienka, a to dobromyseľnosť záložného veriteľa v otázke, že záložca je oprávnený vec založiť. Už samotná skutočnosť, že pre niektoré úkony týkajúce sa sporných nehnuteľností bol maloletým deťom (žalobcom 1/ a 2/) ustanovený opatrovník, mala byť pre žalovanú 1/ silným signálom pre zvýšenú opatrnosť danú existenciou kolízie záujmov maloletých detí a ich rodičov (spoločníkov spoločnosti žiadajúcej o úver). Rozhodnutie súdu o ustanovení opatrovníčky bolo pritom formulované úplne jasne a nedávalo žiadny priestor pre výklad, že sa vzťahuje aj na uzatvorenie záložnej zmluvy. Súdom ustanovená opatrovníčka maloletých žalobcov 1/ a 2/ uzatvorením záložnej zmluvy zreteľne prekročila rámec jej vymedzených oprávnení. Súd prvej inštancie preto dospel k správnemu záveru, že záložná zmluva je neplatná v zmysle § 38 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka. I kebyrodičia žalobcov pri kontakte so žalovanou 1/ prípadne konali v rozpore s dobrými mravmi, nemôže to byť na ťarchu žalobcov 1/ a 2/. Z uvedených dôvodov odvolací súd prvé dva výroky napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie potvrdil podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správne. 5.2. Odvolací súd nepovažoval za dôvodnú námietku žalovanej 2/, podľa ktorej je nevykonateľný výrok I. rozsudku súdu prvej inštancie. Podľa presvedčenia odvolacieho súdu formulácia tohto výroku zodpovedá požiadavkám katastra a môže byť náležitým podkladom pre výmaz záložného práva v katastri nehnuteľností. 5.3. K námietke žalovanej 2/, že nebol daný naliehavý právny záujem na určení neplatnosti aj dodatkov č. 1 až 3 k záložnej zmluve, odvolací súd uviedol, že tieto dodatky sú súčasťou zmluvy, preto bolo potrebné o neplatnosti zmluvy rozhodnúť ako o celku. 5.4. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom prvoinštančného súdu, podľa ktorého žalovaná 1/ nie je v danom prípade pasívne vecne legitimovaná. Zdôraznil, že v preskúmavanej veci ide o určenie neplatnosti záložnej zmluvy, ktorá môže byť posúdená len za účasti všetkých účastníkov tejto zmluvy (R 69/1996). Žalovaná 1/ (a nie žalovaná 2/) bola účastníčkou záložnej zmluvy, preto je v danom prípade pasívne vecne legitimovaná. 5.5. Vzhľadom na potvrdenie prvých dvoch výrokov rozsudku súdu prvej inštancie (o neplatnosti záložnej zmluvy a jej dodatkov) odvolací súd považoval za dôvodnú námietku žalovanej 2/ o nedostatku jej vecnej pasívnej legitimácie v spore. Za danej situácie totiž nemohlo byť zo žalovanej 1/ na žalovanú 2/ platne prevedené (neexistujúce) právo. Z týchto dôvodov odvolací súd III. výrok rozsudku súdu prvej inštancie zmenil (§ 220 O. s. p.) tak, že žalobu voči žalovanej 2/ zamietol. 5.6. Vzhľadom na potvrdenie výrokov rozsudku súdu prvej inštancie v bodoch I. a II. a na zmenu III. výroku rozsudku, t. j. zamietnutie žaloby voči žalovanej 2/, odvolací súd zmenil aj všetky súvisiace výroky prvoinštančného rozsudku o trovách konania.
6. Proti potvrdzujúcemu výroku tohto rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie žalovaná 2/ s tým, že v konaní jej bola odňatá možnosť pred súdom konať v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. a došlo v ňom tiež k tzv. inej procesnej vade majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p.); navyše, napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.). K procesnej vade zmätočnosti v zmysle ustanovenia § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. došlo podľa názoru dovolateľky tým, že súdy nevykonali dokazovanie listinnými dôkazmi spôsobom uvedeným v § 129 ods. 1 O. s. p. Skutkové „zistenia“ súdov, ktoré boli získané na základe takéhoto (vadného alebo neúplného) dokazovania nemohli tvoriť základ pre rozhodnutie súdov. K rovnakej vade odnímajúcej žalovanej 2/ možnosť pred súdom konať (§ 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p.) došlo aj v dôsledku nedostatkov odôvodnenia napadnutého rozsudku, ktoré nemá náležitosti v zmysle ustanovenia § 157 ods. 2 O. s. p. (nedáva odpoveď na všetky otázky významné z hľadiska posúdenia dobromyseľnosti záložného veriteľa pri uzatváraní záložnej zmluvy) a je nepreskúmateľné a arbitrárne. Opodstatnenosť dovolacieho dôvodu v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p. vyvodzovala dovolateľka z nesprávnosti právnych záverov odvolacieho súdu v otázke vzniku záložného práva podľa § 151d ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia záložnej zmluvy. Nesprávne sú predovšetkým závery odvolacieho súdu, ktoré sa týkajú (ne)dobromyseľnosti žalovanej 1/ pri uzatváraní tejto zmluvy. Podľa presvedčenia žalovanej 2/ mali súdy pri riešení dobromyseľnosti (relevantnej z hľadiska spomenutého ustanovenia) vziať na zreteľ tiež okolnosti na strane rodičov žalobcov 1/ a 2/, ako aj okolnosť, že na základe záložnej zmluvy bol povolený vklad do katastra. Záložný veriteľ bol v tomto prípade jednoznačne dobromyseľný a záložné právo vzniklo „odovzdaním“ sporných nehnuteľností (rozhodnutím katastra o vklade). Napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci aj v otázke ochrany záložného veriteľa v zmysle § 265 Obchodného zákonníka. Odvolací súd v danom prípade nezohľadnil, že je v rozpore s elementárnymi zásadami poctivého obchodného styku, pokiaľ niekto požiada o poskytnutie úveru, úver vyčerpá a nevráti a potom sa domáha určenia neplatnosti úkonu zabezpečujúceho návratnosť úveru. Žalovaná 2/ z týchto dôvodov žiadala rozsudok odvolacieho súdu v napadnutom výroku zrušiť a vec v rozsahu zrušenia vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.
7. Žalobcovia vo vyjadrení k dovolaniu uviedli, že neobstojí tvrdenie dovolateľky o tom, že jej v konaní bola odňatá možnosť pred súdom konať (§ 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p., resp. § 241 ods. 2 písm. a/ O. s. p.). Poukázali na to, že žalovanou 2/ namietaná tzv. iná vada konania (§ 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p.)a nesprávnosť právneho posúdenia veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.) nezakladajú prípustnosť dovolania. Nesprávnosť vykonania dokazovania nezakladá vadu zmätočnosti a prípustnosť dovolania v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. Ani dovolateľkou namietaná nepreskúmateľnosť rozhodnutia nezakladá prípustnosť ňou podaného dovolania. Navyše, podľa presvedčenia žalobcov 1/ a 2/ napadnutý rozsudok nie je nepreskúmateľný, má zákonom stanovené náležitosti (§ 157 ods. 2 O. s. p.) a dovolacie námietky s tým spojené sú len všeobecného charakteru. Žalobcovia 1/ a 2/ sa stotožnili so všetkými právnymi závermi, na ktorých spočíva dovolaním napadnutý výrok rozsudku odvolacieho súdu a popreli, že by spočíval na nesprávnom právnom posúdení veci. Z týchto dôvodov žiadali dovolanie ako procesne neprípustné odmietnuť alebo (ak by dovolací súd dospel k záveru, že dovolanie žalovanej 2/ je prípustné) zamietnuť a priznať im náhradu trov dovolacieho konania.
8. Dovolanie bolo podané pred 1. júlom 2016. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť v uvedený deň, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
9. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpené v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie žalovanej 2/ treba odmietnuť. Na stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 veta prvá CSP) dovolací súd uvádza nasledovné:
10. Dovolanie je procesný úkon strany adresovaný súdu. Dovolateľ ním prejavuje vôľu vyvolať účinok spočívajúci v prelomení právoplatnosti napadnutého rozhodnutia a v možnosti uskutočniť meritórny dovolací prieskum. 10.1. Dovolania podané do 30. júna 2016, v prípade ktorých podľa vtedy účinnej právnej úpravy nebol daný dôvod ani pre zastavenie konania [napríklad vzhľadom na nesplnenie osobitnej podmienky dovolacieho konania (§ 241 ods. 1 veta druhá O. s. p.)] ani pre odmietnutie dovolania [z niektorého dôvodu vyplývajúceho z ustanovenia § 243c O. s. p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. a/ až d/ O. s. p. (napríklad preto, lebo dovolanie bolo podané proti rozhodnutiu, proti ktorému nebol tento opravný prostriedok prípustný)], vyvolali procesný účinok umožňujúci a zároveň prikazujúci dovolaciemu súdu uskutočniť meritórny dovolací prieskum. 10.2. Tie dovolania podané do 30. júna 2016, v prípade ktorých bol podľa vtedy účinnej právnej úpravy daný dôvod na zastavenie dovolacieho konania alebo odmietnutie dovolania, tento procesný účinok nemali (porovnaj tiež I. ÚS 4/2011 a II. ÚS 172/03).
11. Zohľadňujúc vzájomnú koreláciu ustanovení § 470 ods. 1 CSP a § 470 ods. 2 CSP dovolací súd konštatuje, že nová právna úprava vychádza síce z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem (viď § 470 ods. 1 CSP), rešpektuje ale procesný účinok tých dovolaní uvedených v bode 10.1., ktorý zostal zachovaný aj po 30. júni 2016 (viď § 470 ods. 2 CSP). V dôsledku toho platí, že ustanovenia novej, od 1. júla 2016 účinnej, právnej úpravy o dovolaní a dovolacom konaní sa v prípade týchto dovolaní nemôže uplatniť v plnom rozsahu hneď od uvedeného dňa, v celej šírke a so všetkými dôsledkami. Úplná aplikabilita týchto ustanovení novej právnej úpravy sa uplatní až pri dovolaniach podaných od uvedeného dňa. Opačný záver by bol porušením právnej istoty a legitímnych očakávaní strán, lebo ten, kto konal na základe dôvery v platný a účinný zákon, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný [viď tiež závery vyjadrené v rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) sp. zn. PL. ÚS 36/1995].
12. Najvyšší súd už v rozhodnutiach vydaných do 30. júna 2016 (viď napríklad sp. zn. 1 Cdo 6/2014, 3 Cdo 209/2015, 3 Cdo 308/2016, 5 Cdo 255/2014) uviedol, že právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je bezpochyby tiež právo domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšej inštancie, sa v civilnom konaní zaručuje len vtedy, ak súsplnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých civilný súd môže konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania pred civilným súdom, vrátane dovolacieho konania (I. ÚS 4/2011). 12.1. Do uvedeného dňa bolo dovolaním možné napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu iba vtedy, pokiaľ to zákon výslovne pripúšťal (viď § 236 ods. 1 O. s. p.). 12.2. Dovolanie bolo prípustné proti každému rozhodnutiu, ak v konaní došlo k najzávažnejším procesným vadám uvedeným v § 237 ods. 1 O. s. p. Prípustnosť dovolania proti rozsudku upravoval § 238 O. s. p. a proti uzneseniu § 239 O. s. p.
13. Už za predchádzajúcej právnej úpravy najvyšší súd vo viacerých rozhodnutiach poukázal na to, že prípustnosť dovolania má vo všeobecnosti stránku objektívnu a subjektívnu (viď napríklad rozhodnutia sp. zn. 1 Cdo 231/2014, 2 Cdo 107/2013, 3 Cdo 139/2015, 4 Cdo 190/2013, 5 Cdo 441/2014, 6 Cdo 250/2011). 13.1. Objektívna stránka sa nevzťahuje na osobu konkrétneho dovolateľa a zohľadňuje (len) vecný aspekt tohto opravného prostriedku - či smeruje proti rozhodnutiu vykazujúcemu zákonné znaky rozhodnutia, proti ktorému je dovolanie prípustné. Objektívnu prípustnosť dovolania vymedzovali pred 1. júlom 2016 ustanovenia § 236 až § 239 O. s. p. 13.2. Subjektívna stránka prípustnosti dovolania sa naopak viaže (a aj podľa O. s. p. sa viazala) na osobu konkrétneho dovolateľa a zohľadňuje osobný aspekt toho, kto podáva dovolanie - či je u neho daný dôvod, ktorý ho oprávňuje podať dovolanie. Pri skúmaní subjektívnej stránky prípustnosti dovolania treba vziať na zreteľ, či dovolateľ bol negatívne dotknutý napadnutým rozhodnutím (viď tiež R 50/1999). Posúdenie subjektívnej prípustnosti dovolania pritom predchádza posúdeniu objektívnej prípustnosti dovolania; pokiaľ dovolací súd dospeje k záveru, že dovolanie podáva ten, kto naň nie je oprávnený, neskúma už, či je dovolanie prípustné po objektívnej stránke.
14. Subjektívny aspekt prípustnosti dovolania reflektuje stav procesnej ujmy dovolateľa, ktorý sa prejavuje v porovnaní (1) pre neho najpriaznivejšieho výsledku, ktorý mohol byť nastolený rozhodnutím odvolacieho súdu, a (2) reálneho výsledku daného rozhodnutím odvolacieho súdu. Oprávnenie podať dovolanie má len strana (účastník konania), v neprospech ktorej bolo rozhodnuté.
15. Zamietnutie žaloby predstavuje vo všeobecnosti procesný úspech toho žalovaného, voči ktorému bola žaloba zamietnutá. V danom prípade súd prvej inštancie svojím rozsudkom zamietol žalobu v časti smerujúcej proti žalovanej 1/ (tento výrok vyznel v prospech žalovanej 1/ a v neprospech žalovanej 2/). Odvolací súd to ale zmenil tak, že na rozdiel od súdu prvej inštancie zamietol žalobu smerujúcu proti žalovanej 2/. Dovolaním napadnuté rozhodnutie zamietajúce žalobu voči žalovanej 2/ teda z procesného hľadiska znamenalo jej procesný úspech - nezasiahlo negatívne do jej právneho postavenia. To znamená, že v danom prípade je dovolanie podané tým, kto nebol subjektívne oprávnený podať dovolanie.
16. Najvyšší súd po prijatí záveru, že žalovanou 2/ (neoprávneným subjektom) podané dovolanie nevyvolalo účinok, ktorý by po 1. júli 2016 umožnil uskutočniť meritórny prieskum napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu, odmietol jej dovolanie podľa § 447 písm. b/ CSP bez toho, aby sa zaoberal otázkami súvisiacimi s objektívnou prípustnosťou ňou podaného dovolania [neskúmal opodstatnenosť dovolacej argumentácie žalovanej 2/ týkajúcej sa procesnej vady konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p., resp. vady konania v zmysle § 421 ods. 2 písm. b/ O. s. p. a tvrdenej nesprávnosti právneho posúdenia veci odvolacím súdom (§ 421 ods. 1 písm. c/ O. s. p.)].
17. Najvyšší súd rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania o dovolaní neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP).
18. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.