3 Cdo 106/2011

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa L. F., bývajúceho v B., zastúpeného J. Č.., advokátom so sídlom v B., proti odporcovi M., so sídlom v B., o určenie vlastníctva, vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 45 C 305/2005, o dovolaní navrhovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 22. júla 2010 sp. zn.   4 Co 215/2010, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava II uznesením z 1. októbra 2008 č.k. 45 C 305/2005-69 zastavil konanie s odôvodnením, že odporca nemá spôsobilosť byť účastníkom občianskeho súdneho konania (§ 104 ods. 1 O.s.p.). Navrhovateľovi nepriznal náhradu trov konania a rozhodol o vrátení zaplateného súdneho poplatku za návrh na začatie konania. Proti tomuto uzneseniu podal navrhovateľ odvolanie.

Krajský súd v Bratislave uznesením z 22. júla 2010 sp. zn. 4 Co 215/2010 odvolanie navrhovateľa odmietol a rozhodol, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Vychádzal z toho, že odvolaním napadnuté uznesenie bolo doručené právnemu zástupcovi navrhovateľa 14. októbra 2008. Lehota na podanie odvolania začala navrhovateľovi plynúť 15. októbra 2008 a jej posledným dňom bol 29. október 2008 (streda). Navrhovateľ v tejto lehote odvolanie nepodal; podaním daným na poštovú prepravu 27. októbra 2008 (len) požiadal o predĺženie lehoty na podanie odvolania do 20. novembra 2008 s odôvodnením, že má zdravotné problémy a nemôže podať odvolanie v zákonom stanovenej odvolacej lehote. Odvolanie podal až 13. novembra 2008, teda po uplynutí odvolacej lehoty; návrh na odpustenie zmeškania lehoty na odvolanie nepodal. Vzhľadom na to odvolací súd jeho oneskorene podané odvolanie odmietol podľa § 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p. Výrok o náhrade trov odvolacieho konania odôvodnil poukázaním na § 224 ods. 1 a § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. s tým, že výsledok konania bol analogický ako pri zastavení konania.

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal navrhovateľ dovolanie, v ktorom uviedol, že postupom odvolacieho súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Zdôraznil, že ešte počas plynutia zákonom určenej odvolacej lehoty požiadal súd z vážnych dôvodov o jej predĺženie do 20. novembra 2008. Súd na túto žiadosť nereagoval, preto vychádzal z toho, že bola súdom akceptovaná. Odvolanie podal   13. novembra 2008. Vzhľadom na to, že ho podal pred uplynutím lehoty uvedenej v jeho žiadosti o predĺženie odvolacej lehoty, nešlo o oneskorene podané odvolanie. V žiadnom prípade nepodal žiadosť o odpustenie zmeškania lehoty na odvolanie, ktorú odvolací súd spomína v odôvodnení napadnutého uznesenia. Keďže neboli dané predpoklady pre odmietnutie jeho odvolania, žiadal napadnuté uzneseniu odvolacieho súdu zrušiť a vec   vrátiť tomuto súdu na ďalšie konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený advokátom (§ 241   ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.  

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).

Dovolanie v danom prípade smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu. Uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. Uznesenie odvolacieho súdu o odmietnutí odvolania medzi nimi nie je. Prípustnosť dovolania navrhovateľa preto z § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. nevyplýva.

Vzhľadom na § 242 ods. 1 druhá veta O.s.p. a tiež obsah dovolania skúmal dovolací súd, či v konaní nedošlo k procesnej vade uvedenej v § 237 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, pokiaľ a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. dovolateľ nenamietal a v dovolacom konaní ani nevyšli najavo. Z týchto ustanovení preto prípustnosť dovolania navrhovateľa nemožno vyvodiť.

Dovolací súd sa osobitne zaoberal otázkou, či v konaní nedošlo k procesnej vade v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.. Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia je procesne nesprávny (chybný) postup súdu v občianskom súdnom konaní odnímajúci účastníkovi možnosť pred ním konať a uplatňovať procesné oprávnenia účastníka občianskeho súdneho konania. O takúto nesprávnosť ide aj vtedy, ak odvolací súd odmietne odvolanie ako oneskorene podané (§ 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p.), hoci podmienky pre tento postup neboli splnené (viď aj R 23/1994). Navrhovateľ v dovolaní tvrdí, že v jeho prípade došlo k tejto procesnej vade postupom odvolacieho súdu, ktorý ako oneskorené odmietol jeho včas podané odvolanie.

V dovolaní sa nespochybňuje, že odvolaním napadnuté uznesenie bolo doručené právnemu zástupcovi navrhovateľa 14. októbra 2008, ani to, že lehota na podanie odvolania mu začala plynúť 15. októbra 2008 a jej posledným dňom bol 29. október 2008 (streda). Navrhovateľ ale poukazuje na to, že ešte pred uplynutím tejto lehoty požiadal zo závažných dôvodov o jej predĺženie do 20. novembra 2008. Keďže súd na túto žiadosť nereagoval, odvolateľ vychádzal z predpokladu, že bola súdom akceptovaná. Vzhľadom na to, že odvolanie podal 13. novembra 2008, nebol dôvod považovať tento opravný prostriedok za oneskorene podaný a v dôsledku toho ho odmietnuť.

Pre účely preskúmavanej veci je potrebné uviesť, že odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1 veta prvá O.s.p.). V zmysle § 55 O.s.p. platí, že ak tento zákon neustanovuje lehotu na urobenie úkonu, určí ju, ak je to potrebné, predseda senátu, samosudca alebo nimi poverený zamestnanec súdu. Lehotu, ktorú určil, môže predseda senátu alebo samosudca tiež predĺžiť.

Ustanovenie § 55 O.s.p. sa obsahovo vzťahuje na procesné lehoty zákonné a sudcovské:

1. Zákonná lehota je stanovená všeobecne záväzným právnym predpisom; súd ju nemôže z vlastnej iniciatívy alebo na návrh účastníka konania predĺžiť (viď čiastočnú výnimku v § 106 ods. 1 O.s.p.). Pre účastníka konania má zákonná lehota prekluzívny (prepadný) charakter.

Aj lehota na odvolanie je zákonná lehota, v dôsledku čoho súd nemá oprávnenie predĺžiť ju. Zmeškanie odvolania v zákonom stanovenej lehote 15 dní má pre účastníka konania za následok preklúziu procesného oprávnenia podať odvolanie.

Pokiaľ sa účastník konania zo závažného dôvodu (zdravotnej, sociálnej a podobnej povahy) nachádza v situácii, ktorá mu neumožňuje podať odvolanie v rámci odvolacej lehoty, zákonom predpokladaným prostriedkom na odstránenie negatívnych procesných dôsledkov zmeškania uvedenej lehoty (a prípadnej tvrdosti zákona) nie je návrh na predĺženie lehoty na odvolanie podaný ešte pred uplynutím odvolacej lehoty, ale návrh na odpustenie zmeškania lehoty na odvolanie podaný po jej uplynutí za podmienok uvedených v § 58 O.s.p.  

2. Sudcovské lehoty určuje súd v prípadoch, v ktorých mu to zákon dovoľuje, ukladá alebo v prípadoch, v ktorých to uzná za potrebné, a zákon lehotu neurčuje. Iba sudcovské lehoty môže súd predĺžiť.  

Obsah spisu potvrdzuje, že navrhovateľ podaním z 27. októbra 2008 (viď č.l. 70 spisu), ktoré bolo v ten istý deň odovzdané pošte na doručenie súdu prvého stupňa, nepodal návrh na odpustenie zmeškania lehoty na odvolanie (§ 204 ods. 3 O.s.p.), ale návrh na predĺženie zákonom určenej odvolacej lehoty 15 dní (§ 204 ods. 1 O.s.p.). Tomuto návrhu nemohol ale súd v žiadnom prípade vyhovieť, lebo ustanovenie § 55 O.s.p. ho na to neoprávňuje. Podanie uvedeného návrhu nemalo za následok predĺženie zákonom určenej odvolacej lehoty (ako sa nesprávne domnieva dovolateľ). Absencia reakcie súdu na daný návrh je z uvedeného hľadiska právne irelevantná a nemôže byť považovaná za akceptáciu tohto návrhu.

V nadväznosti na vyššie uvedené dovolací súd uzatvára, že pokiaľ posledným dňom na podanie odvolania bol 29. október 2008 (streda) a navrhovateľ podal odvolanie   (až) 13. novembra 2008, išlo o odvolanie oneskorene podané. Keďže navrhovateľ nepodal návrh na odpustenie zmeškania lehoty na odvolanie, postupoval odvolací súd v súlade so zákonom, pokiaľ jeho odvolanie bez ďalšieho odmietol v zmysle § 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p.

Postupom odvolacieho súdu, ktorý bol v súlade so zákonom, nemohla byť navrhovateľovi odňatá možnosť pred súdom konať. Z tohto dôvodu dospel dovolací súd k záveru, že prípustnosť dovolania navrhovateľa nevyplýva ani z § 237 písm. f/ O.s.p.  

Keďže dovolanie navrhovateľa nie je prípustné ani podľa § 239 ods. 1 a 2 O.s.p., ani podľa § 237 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky odmietol tento opravný prostriedok navrhovateľa podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako smerujúci proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. O trovách dovolacieho konania rozhodol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., § 151 O.s.p. a § 142   ods. 1 O.s.p.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom   hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 14. júla 2011

  JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková