3 Cdo 102/2010
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 3 Cdo 103/2010
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu MUDr. D. B., bývajúceho v B., proti žalovanej Slovenskej republike - Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v B., o náhradu škody, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp.
zn. 19 C 180/2005, na dovolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo
14. októbra 2008 sp. zn. 5 Co 134/2007, 5 Co 135/2007 a uzneseniu Krajského súdu
v Bratislave z 29. januára 2010 sp. zn. 15 Co 236/2009, takto
r o z h o d o l :
1. Dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 29. januára 2010 sp. zn. 15 Co 236/2009 o d m i e t a.
2. Konanie o dovolaní proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo 14. októbra
2008 sp. zn. 5 Co 134/2007, 5 Co 135/2007 z a s t a v u j e.
Žalovanej nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava I rozsudkom z 11. decembra 2006 č.k. 19 C 180/2005-87
zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal na žalovanej zaplatenia náhrady škody podľa
zákona č. 514/2003 Z.z. spôsobenej mu nečinnosťou Okresného súdu Bratislava I v období
rokov 2002-2003 v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 73/2000. Žalobcu zaviazal k povinnosti
v lehote 3 dní nahradiť trovy konania štátu v sume 1 140 Sk a žalovanej nepriznal náhradu
trov konania. Okresný súd uznesením z 26. februára 2007 č.k. 19 C 180/2005-93 uložil
žalobcovi poriadkovú pokutu vo výške 20 000 Sk. Na odvolania žalobcu proti vyššie 3 Cdo 103/2010
uvedeným rozhodnutiam Okresného súdu Bratislava I Krajský súd v Bratislave rozsudkom
zo14. októbra 2008 sp. zn. 5 Co 134/2007, 5 Co 135/2007 rozsudok ako i uznesenie súdu
prvého stupňa potvrdil a žalovanej nepriznal náhradu trov odvolacieho konania.
Uvedený rozsudok odvolacieho súdu napadol žalobca (prvým) dovolaním, v ktorom
zároveň žiadal, aby mu pre dovolacie konanie bol ustanovený zástupca z radov advokátov.
Okresný súd Bratislava I uznesením z 22. apríla 2009 č.k. 19 C 180/2005-139 zamietol
žiadosť žalobcu o ustanovenie zástupcu pre dovolacie konanie z radov advokátov, lebo v danom prípade neboli splnené podmienky v zmysle § 30 O.s.p., keďže u žalobcu neboli
zistené predpoklady na oslobodenie od súdneho poplatku podľa § 138 ods. l O.s.p.; tieto
predpoklady žalobca napriek výzve súdu nepreukázal. Na odvolanie žalobcu Krajský súd
v Bratislave uznesením z 29. januára 2010 sp. zn. 15 Co 236/2009 uznesenie súdu prvého
stupňa o zamietnutí žiadosti o ustanovenie zástupcu pre dovolacie konanie z radov advokátov
potvrdil s poukazom na správnosť záveru súdu prvého stupňa, že v prípade žalobcu nie sú
dané predpoklady pre jeho oslobodenie od súdnych poplatkov. Aj toto potvrdzujúce uznesenie
odvolacieho súdu napadol žalobca (druhým) dovolaním, v ktorom opätovne poukázal na svoje
nepriaznivé majetkové pomery a ťaživú sociálnu situáciu.
Žalovaná sa k dovolaniam nevyjadrila.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolania podal účastník konania, skúmal, či sú splnené procesné predpoklady pre to, aby
bolo možné preskúmať napadnuté rozhodnutia z hľadiska ich vecnej správnosti.
1. So zreteľom na potrebu vyriešiť najprv otázku splnenia osobitnej podmienky
dovolacieho konania (povinného zastúpenia dovolateľa bez právnického vzdelania v zmysle
§ 241 ods. 1 O.s.p.), skúmal dovolací súd najskôr, či je procesne prípustné druhé dovolanie
žalobcu.
Podľa § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia
odvolacieho súdu, (len) pokiaľ to zákon pripúšťa. V prejednávanej veci smeruje dovolanie
proti uzneseniu. Dovolanie proti uzneseniu je prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce 3 Cdo 103/2010
uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/ O.s.p.) alebo ak odvolací súd rozhodoval
vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska
(§ 239 ods. 1 písm. b/ veta prvá O.s.p.). Podľa § 239 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež
proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa,
ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné,
pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu
na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné
(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. Keďže napadnutým je také uznesenie
odvolacieho súdu, ktoré nevykazuje znaky uznesení uvedených v § 239 ods. 1 a 2 O.s.p.,
nemožno prípustnosť proti nemu smerujúceho dovolania vyvodiť z týchto ustanovení.
S prihliadnutím na zákonnú povinnosť vyplývajúcu z § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.
a tiež so zreteľom na námietku dovolateľa dovolací súd skúmal, či v konaní nedošlo
k niektorej z procesných vád, ktoré sú taxatívne vymenované v § 237 O.s.p. Podľa tohto
ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (aj
uzneseniu), pokiaľ a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto
v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník
konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv
právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na
začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne
obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska posúdenia existencie
niektorej z uvedených procesných vád ako dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti
rozhodnutiu odvolacieho súdu, nie je významné tvrdenie účastníka o tom, že v konaní došlo
k vade v zmysle § 237 O.s.p., ale len zistenie, že konanie je skutočne postihnuté takouto
vadou.
Žalobca netvrdil, že by konanie v danej veci bolo postihnuté vadou konania uvedenou v ustanovení § 237 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p.; existencia takej vady v dovolacom konaní ani
nevyšla najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto z týchto ustanovení nemožno vyvodiť.
Pokiaľ dovolateľ tvrdí, že odvolací súd dospel k nesprávnemu právnemu záveru o nesplnení
podmienok pre oslobodenie od súdnych poplatkov a neustanovenie zástupcu z radov 3 Cdo 103/2010
advokátov pre dovolacie konanie, dovolací súd poznamenáva, že rozhodnutím o neustanovení
zástupcu z radov advokátov žalobcovi v dovolacom konaní nebola žalobcovi odňatá možnosť
pred súdom konať. Tento záver vyplýva z toho, že Občiansky súdny poriadok dáva odňatie
možnosti pred súdom konať výslovne do súvislosti s faktickým procesným postupom súdu,
nie s jeho právnym posúdením určitej otázky (vrátane otázky splnenia podmienok pre
oslobodenie od súdneho poplatku a podmienok pre ustanovenie zástupcu účastníka konania
súdom). Pokiaľ by sa aj prípadne súd pri rozhodovaní (posudzovaní tejto otázky) dopustil omylu v aplikácii práva, mal by jeho postup za následok nesprávne rozhodnutie, nie však
procesnú vadu konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
Vzhľadom na vyššie uvedené a tiež s prihliadnutím na skutočnosť, že zo spisu
nevyplýva, že by súdy dovolateľovi neustanovili zástupcu pre dovolacie konanie z radov
advokátov, hoci by pre to boli dané procesné predpoklady, dospel dovolací súd k záveru, že
postup súdov bol v súlade so zákonom a nemal za následok znemožnenie realizácie
procesných práv žalobcu. Keďže procesná prípustnosť (v poradí druhého) dovolania žalobcu
nevyplýva z § 239 O.s.p. ani z § 237 O.s.p., dovolací súd odmietol tento jeho opravný
prostriedok ako smerujúci proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné (§ 243b
ods. 5 O.s.p. a § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.).
2. Pokiaľ ide o prvé dovolanie žalobcu, dovolací súd poukazuje na to, že v zmysle
§ 241 ods. 1 O.s.p. musí byť dovolateľ zastúpený advokátom, pokiaľ nemá právnické
vzdelanie buď sám, alebo jeho zamestnanec (člen), ktorý za neho koná. Toto ustanovenie
zakotvuje osobitnú podmienku dovolacieho konania, ktorej nedostatok je odstrániteľný, avšak
len za súčinnosti dovolateľa.
Žalobca v dovolacom konaní nepreukázal, že má právnické vzdelanie (a že teda v dovolacom konaní nemusí byť zastúpený advokátom). Bol oboznámený s rozhodnutiami
súdov oboch nižších stupňov o tom, že sa mu neustanovuje zástupca z radov advokátov, a bol
tiež dostatočne poučený o právnych následkoch nevyhovenia výzve, aby do spisu založil
plnomocenstvo udelené advokátovi na jeho zastupovanie v dovolacom konaní. Napriek tomu
ale výzvu súdu nerešpektoval a do spisu nezaložil advokátovi udelenú plnú moc. V dôsledku
toho zostal nedostatok osobitnej podmienky dovolacieho konania neodstránený.
3 Cdo 103/2010
Z vyššie uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky (§ 10a ods. 1 O.s.p.)
konanie o (prvom) dovolaní žalobcu zastavil (§ 243c O.s.p., § 241 ods. 1 O.s.p. a § 104 ods. 2
O.s.p.).
Žalobca z procesného hľadiska zavinil, že sa jeho (druhé) dovolanie muselo odmietnuť
a konanie o jeho (prvom) dovolaní zastaviť, a preto mu vznikla povinnosť nahradiť trovy
dovolacieho konania (§ 243b ods. 5 O.s.p., § 224 ods. 1 O.s.p., § 142 ods. l O.s.p. a § 146
ods. 2 O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky nepriznal žalovanej náhradu trov dovolacieho konania, lebo v dovolacom konaní nebol podaný návrh na uloženie povinnosti
nahradiť trovy dovolacieho konania (§ 151 ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 21. októbra 2010
JUDr. Daniela S u č a n s k á, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková