UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne V. H., trvale bytom v H., proti žalovanej Rapid life životná poisťovňa, a. s., so sídlom v Košiciach, Garbiarska 2, o určenie poistného vzťahu a iné, vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 24C/23/2010, o dovolaní žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 12. novembra 2014 sp. zn. 1Co/581/2013, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a.
Žalobkyňa má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.
Odôvodnenie
1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 9. septembra 2013 č. k. 24C/23/2010-326 určil, že poistný vzťah vzniknutý medzi účastníkmi (s prihliadnutím k ženskému pohlaviu žalobkyne a právnej forme žalovanej ako akciovej spoločnosti správne „účastníčkami“) konania (od 1. júla 2016 stranami) na základe zmluvy o poistení osôb č. 5021300135 z 24. apríla 1997 trvá a účastníci (i tu rozumej „účastníčky“) sú takouto zmluvou viazaní (-é); okrem toho tiež žalobkyni priznal proti žalovanej právo na náhradu trov konania vo výške 617,98 € s povinnosťou žalovanej náhradu v takejto výške zaplatiť k rukám vtedajšej advokátky žalobkyne JUDr. Martiny Gombosovej do 3 dní.
2. Krajský súd v Košiciach (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie žalovanej rozsudkom z 12. novembra 2014 sp. zn. 1Co/581/2013 rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny s poukazom na ustanovenia § 219 ods. 1 aj 2 Občianskeho súdneho poriadku (zákona č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení, účinného do 30. júna 2016 vrátane, ďalej len „O. s. p.“) potvrdil, zamietol návrh žalovanej na prerušenie konania a žalovanej uložil povinnosť na náhradu trov odvolacieho konania žalobkyne v sume 81,46 € platbou už vyššie spomenutej advokátke žalobkyne, i v tomto prípade do 3 dní.
3. Proti takémuto rozsudku odvolacieho súdu podala žalovaná 9. marca 2015 dovolanie obsahujúce poznámku o jej zastúpení v takomto konaní JUDr. M. S. a na výzvu súdu prvej inštancie, pojatú do jeho uznesenia z 9. apríla 2015 č. k. 24C/23/2010-369 tomuto zaslala písomné poverenie udelené JUDr. M.S. spolu s fotokópiami dokladov o jeho vzdelaní a kvalifikácii, ako aj pracovnú zmluvu dojednanú s takouto osobou a uzavretú na dobu určitú do 30. septembra 2007.
4. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z. z., ďalej len „C. s. p.“), ktorý inak zrušil O. s. p. a spolu s ďalšími zákonmi (Civilným mimosporovým poriadkom č. 161/2015 Z. z. a Správnym súdnym poriadkom č. 162/2015 Z. z.) taký zákon nahradil. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“), ktorému bola vec na rozhodnutie o dovolaní riadne predložená až v januári 2018 a ktorý tak i možnosť pristúpiť k rozhodovaniu v tejto veci získal až po 1. júli 2016, postupoval na základe úpravy z prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 C. s. p. (podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa tohto zákona. V tejto súvislosti sa inak javí vhodné podotknúť, že nová procesná úprava, o ktorej v ďalšom bude reč, oproti tej platnej a účinnej v čase začatia dovolacieho konania v prejednávanej veci nedoznala podstatných zmien až na jednu výnimku, práve tá (zavedenie nutnosti aj spísania dovolania a ďalších podaní dovolateľa advokátom podľa § 429 ods. 1 vety druhej C. s. p.) však pre začatie dovolacieho konania v tejto veci ešte za účinnosti O. s. p. a zachovanie právnych účinkov úkonov urobených pred 1. júlom 2016 aj v neskoršom čase podľa § 470 ods. 2 vety prvej C. s. p. významnou nebola.
5. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 C. s. p.) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 C. s. p.) strana, v ktorej neprospech bolo napádané rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.), bez nariadenia pojednávania (§ 443, časť vety pred bodkočiarkou C. s. p.) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.
6. Na stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 veta prvá C. s. p.) pritom dovolací súd uvádza, že dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (§ 429 ods. 1 veta prvá C. s. p.). To v prípade dovolateľky - právnickej osoby neplatí iba vtedy, ak za ňu koná jej zamestnanec alebo člen, ktorý má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 písm. b/ C. s. p.), pričom prakticky totožné ustanovenie bolo do 30. júna 2016 vrátane súčasťou § 241 ods. 1 O. s. p.
7. V prejednávanej veci žalovaná poverila JUDr. M. S., aby za ňu konal ako jej zamestnanec s právnickým vzdelaním, príloha tohto poverenia (pracovná zmluva) ale preukazovala zamestnanecký vzťah menovaného len do 30. septembra 2007 (viď č. l. 375 - 375 p. v. spisu), teda s ukončením takéhoto vzťahu viac než 7 (slovom „sedem“) rokov pred začatím dovolacieho konania v tejto konkrétnej veci. Vzhľadom k tomu, že žiaden zo žalovanou predložených dokladov nepreukazoval, že v prejednávanej veci je splnená podmienka dovolacieho konania vyplývajúca z ustanovenia § 241 ods. 1 O. s. p., teda oprávnenie JUDr. M. S. konať za žalovanú v dovolacom konaní, Okresný súd Košice I po vydaní už vyššie zmieneného uznesenia a reagovaní naň žalovanou taktiež len vyššie opísaným spôsobom vyzval na preukázanie príslušnej podmienky uskutočnenia dovolacieho konania opätovne žalovanú aj jej nútenú správkyňu (tu por. prípisy súdu prvej inštancie z 19. apríla 2017 č. k. 24C 23/2010-383 a zo 7. júla 2017 č. k. 24C 23/2010-385 a doručenky na č. l. 384 p. v. a 393 p. v.), a to i s poučením o možnom následku neodstránenia vady v podobe odmietnutia dovolania, tieto jeho ďalšie výzvy sa však celkom minuli účinkom (keďže ich obe vyzývané osoby úplne ignorovali).
8. Nedostatok povinného právneho zastúpenia dovolateľky advokátom podľa § 429 ods. 1 C. s. p., resp. jej reprezentácie v dovolacom konaní zamestnancom alebo členom, ktorý za ňu koná a má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa podľa § 429 ods. 2 písm. b/ C. s. p., je odstrániteľným nedostatkom podmienky konania. Pokiaľ však dovolateľka napriek poučeniu o povinnom právnom zastúpení v dovolacom konaní a výzve podľa § 436 ods. 1 C. s. p. (§ 241 ods. 1 a 4 O. s. p.) uvedený procesný nedostatok neodstránila (nepreukázala existenciu pracovného pomeru s povereným zamestnancom v čase dovolacieho konania), sama svojím procesným postupom spôsobila, že v dovolacom konaní pre takýto nedostatok nie je možné pokračovať a dovolanie postihnuté takýmto nedostatkom bolo nutné podľa § 447 písm. e/ C. s. p. odmietnuť.
9. Najvyšší súd preto konštatuje, že v dôsledku procesnej pasivity žalovanej nebola splnená osobitnápodmienka dovolacieho konania podľa § 429 ods. 1 a § 429 ods. 2 písm. b/ C. s. p. a nenastali také právne účinky, v dôsledku ktorých by či už právna úprava účinná v čase podania dovolania, tak aj tá platná a účinná v súčasnosti umožňovali uskutočniť meritórny dovolací prieskum. Medzi zastavovaním dovolacích konaní z tu uvádzaného dôvodu do 30. júna 2016 a dnešným odmietaním dovolaní pritom nie je žiadny významový rozdiel, keďže oba takéto postupy predstavujú právom aprobovanú sankciu dovolateľa za nesplnenie (nepreukázanie) jednej z podmienok dovolacieho konania v podobe odmietnutia dovolacieho súdu zaoberať sa v takýchto prípadoch dovolaniami vecne.
10. Preto bolo rozhodnuté spôsobom uvedeným v prvej vete výroku tohto uznesenia.
11. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá C. s. p.).
12. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0, v časti trov konania pomerom 2 : 1.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.