UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný v právnej veci sťažovateľky (pôvodne žalobkyne): PhDr. B. P., nar. XX.XX.XXXX, V., právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou MCL, s.r.o., IČO: 50 074 369, Mostová č. 2, 811 02 Bratislava, proti žalovanému: Okresný súd Žilina, P. O. Hviezdoslava 28, Žilina, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. k. 43PPok/2/2018-391 zo dňa 30.08.2019, v konaní o kasačnej sťažnosti sťažovateľky proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline č. k. 30S/148/2019- 119 zo dňa 05.12.2019, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť sťažovateľa (pôvodne žalobcu) proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline č. k. 30S/148/2019-119 zo dňa 05.12.2019 z a m i e t a.
Účastníkom právo na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.
Odôvodnenie
1. Napadnutým uznesením Krajský súd v Žiline podľa § 98 ods. 1 písm. g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (,,SSP“) odmietol žalobu žalobkyne o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. k. 43PPok/2/2018-391 zo dňa 30.08.2019, ktorým žalovaný podľa § 13 zák. č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov (,,ZRPVS“) uložil o. i. aj žalobkyni ako členke predstavenstva partnera verejného sektora pokutu vo výške 10 000,- euro, za ktorej zaplatenie ručí oprávnená osoba Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o., IČO: 36 731 544, Miletičova 5B, Bratislava, pričom plnením jedného z účastníkov zaniká v rozsahu poskytnutého plnenia povinnosť druhého z účastníkov.
2. Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že dané rozhodnutie nebolo vydané orgánom verejnej správy podľa § 4 SSP a je podľa § 7 písm. d) SSP vylúčené zo súdneho prieskumu, čo predstavuje neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky. Okrem toho úradnou činnosťou krajského súdu bolo zistené, že voči napadnutému uzneseniu bolo na Okresnom súde Žilina riadne podané odvolanie v zmysle poučenia podľa civilného procesného predpisu.
3. Proti tomuto uzneseniu podala sťažovateľka zastúpená advokátom včas kasačnú sťažnosť a navrhla, aby najvyšší súd napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
4. Sťažovateľka tvrdila, že okresný súd je v súvislosti s vydaním napadnutého rozhodnutia možné považovať za orgán verejnej správy, resp. jeho činnosť na základe ZRPVS vykazuje materiálne znaky rozhodovania o právach a povinnostiach v oblasti verejnej správy. Podľa § 2 ods. 1 písm. d) zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch by mohlo podľa sťažovateľa ísť o tzv. inú činnosť súdu vo veciach stanovených zákonom. Príslušnosť Krajského súdu v Žiline bola preto založená podľa § 10 a § 13 ods. 1 SSP a napadnuté uznesenie o pokute nespadá pod rozhodnutia vylúčené z prieskumu správnym súdom podľa § 7 SSP.
5. Sťažovateľka namietala, že krajský súd sa dostatočne nevysporiadal s relevantnými a zásadnými žalobnými námietkami. Absenciu práva sťažovateľky žiadať súdny prieskum napadnutého rozhodnutia považovala za obmedzenie práva na prístup k súdu.
6. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti poukázal na § 16 ods. 5 ZRPVS a to, že v prípade ukladania pokút podľa ZRPVS vystupuje jednoznačne ako nezávislý súd, čo je zrejmé zo skutočnosti, že ZRPVS vo vzťahu k procesnému postupu odkazuje priamo na civilný procesný predpis.
7. Najvyšší súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti v zmysle § 440 SSP, kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) a podľa § 461 SSP kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol.
8. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
9. Podľa § 7 písm. d/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok správne súdy nepreskúmavajú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, v ktorých je daná právomoc súdu v civilnom procese.
10. Podľa § 16 ods. 5 zák. č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov na konanie o námietkach, na konanie podľa § 12 a na konanie o pokute sa primerane použijú ustanovenia Civilného mimosporového poriadku; ustanovenia čl. 6, § 35 a 36 Civilného mimosporového poriadku sa nepoužijú.
11. Preskúmaním veci kasačný súd zistil, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané Okresným súdom v Žiline v súdnom konaní podľa § 13 ZRPVS. Krajský súd sa s danou vecou dostatočne vysporiadal, racionálne odôvodnil svoje úvahy a vyvodil správne skutkové závery, a preto sa kasačný súd v plnej miere stotožňuje s odôvodnením krajského súdu a poukazuje na bod 9 napadnutého uznesenia, kde krajský súd správne konštatoval, že v danom prípade sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia, ktoré nebolo vydané orgánom verejnej správy (§ 4 SSP), t. j. rozhodnutia, ktoré je zo súdneho prieskumu vylúčené (§ 7 písm. d) SSP). Ide o rozhodnutie vo veci, v ktorej je daná právomoc súdu ako orgánu súdnej moci v civilnom procese. 12. Kasačný súd poukazuje na svoje uznesenie sp. zn. 3Asan/3/2020 zo dňa 11.03.2020, kedy išlo, s výnimkou účastníka v postavení žalobcu, o totožný prípad. Z uvedeného je zrejmé, že rozhodnutia vydané v konaniach podľa zákona č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora sú výsledkom súdneho konania (civilného mimosporového procesu) a nie administratívneho konania. Nejde o prenesený výkon štátnej správy.
13. Vzhľadom na to, že nešlo o spôsobilý predmet preskúmania zákonnosti a súčasne napadnutérozhodnutie nevydal orgán verejnej správy, najvyšší súd kasačnú sťažnosť zamietol.
14. O trovách kasačného konania najvyšší súd rozhodol podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP a contrario tak, že sťažovateľke nepriznal náhradu trov kasačného konania z dôvodu neúspechu v kasačnom konaní a žalovanému právo na náhradu trov konania zo zákona nevyplýva.
15. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.