3Asan/21/2019

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumanu (spravodajca) a sudcov Mgr. Viliama Pohančeníka a JUDr. Anny Peťovskej, PhD., v právnej veci sťažovateľa (pôvodne žalobcu): BOBOSTYLING, s.r.o., IČO: 44 289 936, P.O. Hviezdoslava 2332/64, Topoľčany, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou Petruška & partners, s.r.o., IČO: 47 254 882, Kupecká 18, Nitra, za ktorú koná konateľ JUDr. Svorad Petruška, proti žalovanému: Slovenská obchodná inšpekcia, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave, Prievozská 32, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SK/0138/99/2017 zo dňa 12.09.2017, v konaní o kasačnej sťažnosti sťažovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/165/2017-110 zo dňa 28.11.2018, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť sťažovateľa (pôvodne žalobcu) proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/165/2017-110 zo dňa 28.11.2018 z a m i e t a.

Účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Nitre podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj len,,SSP“) zamietol žalobu žalobcu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SK/0138/99/2017 zo dňa 12.09.2017, ktorým žalovaný podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. Zákona o správnom konaní (správny poriadok) (ďalej aj len,,správny poriadok“) zamietol odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie v Nitre pre Nitriansky kraj č. I/0339/04/16 zo dňa 30.01.2017 a toto rozhodnutie potvrdil.

2. Rozhodnutím Slovenskej obchodnej inšpekcie, Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie v Nitre č.: I/0339/04/16 zo dňa 30.01.2017 bola podľa § 108e ods. 2 zákona č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len,,zákon č. 725/2004 Z. z.“) uložená pokuta vo výške 5.500,-eur pre porušenie zákazu podľa § 23b ods. 3 zákona č. 725/2004 Z. z. s tým, že v čase kontroly dňa 10.10.2016 bolo v priestoroch Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie v Nitre pri prešetrení podnetu č. 372/2016 zo strany inšpektorov SOI v Nitre zistené, že žalobca podľa sprostredkovateľskej zmluvy zo dňa 13.06.2016 o sprostredkovaní predaja vozidla, ponúkal na trhu Slovenskej republiky na predaj motorové vozidlo značky Volkswagen EOS 1,4 TSI 160k, 118 kW, M6, 2d. s VIN číslom WVWZZZ1FZCV005729, kde v predmetnej zmluve bol uvedený stav najazdených kilometrov 141 500, pričom podľa údaju z histórie opráv vozidla zistenom v autorizovanom servise stredisku inšpektormi SOI dňa 09.09.2016 malo vyššie uvedené vozidlo pri poslednom zázname o oprave zo dňa 27.10.2015 najazdený stav kilometrov 152 948.

3. Krajský súd zistil, že k porušeniu § 23b ods. 3 zákona č. 725/2004 Z. z. došlo tým, že žalobca ponúkal na trhu Slovenskej republiky motorové vozidlo značky Volkswagen Eos 1,4 TSI 160k, 118 kW, M6, 2d s VIN č. WVWZZZ1FZCV005729, na ktorom došlo k neoprávnenej manipulácii s počítadlom prejdenej vzdialenosti, spočívajúcej v tom, že podľa inzerátu žalobcu na stránke www.autobazar.autovia.sk, aktualizovaného dňa 25. 05. 2016 bol počet najazdených 139.000 km, podľa sprostredkovateľskej zmluvy zo dňa 13. 06. 2016 malo vozidlo najazdených 141.500 km a podľa údajov z histórie opráv vozidla zistených v autorizovanom servisnom stredisku dňa 09. 09. 2016 malo motorové vozidlo pri poslednom zázname o oprave zo dňa 27. 10. 2015 najazdených 152.948 km, pričom tento nesúlad medzi časovými údajmi a počtom kilometrov žalobca nevedel žiadnym spôsobom vysvetliť. Správny orgán prvého stupňa v danom prípade disponoval dôkazným materiálom, a to predovšetkým listinnými dôkazmi, ktoré si zadovážil sám a ktoré predložil i žalobca, z ktorých jednoznačne vyplýva, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu § 23b ods. 3 vyššie citovaného zákona, pričom sa jedná o objektívnu zodpovednosť žalobcu.

4. Ďalej krajský súd uviedol, že znenie § 23b ods. 3 zákona č. 725/2004 Z. z. je koncipované celkom jednoznačne, a to tak, že „právnickým osobám a fyzickým osobám - podnikateľom sa zakazuje uvádzať, sprístupňovať na trhu alebo ponúkať na trhu Slovenskej republiky cestné motorové vozidlá, na ktorých došlo k neoprávnenej manipulácii s počítadlom prejdenej vzdialenosti“. Tento zákaz platí pre všetky tam uvedené subjekty bez ohľadu na to, či sú vlastníkmi, držiteľmi, obstarávateľmi predaja, príp. sprostredkovateľmi predaja, teda platí bez ohľadu na to, aký majú tieto subjekty vzťah k vozidlu, u ktorého došlo k neoprávnenej manipulácii s počítadlom prejdenej vzdialenosti (odometer). Pre naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu uvedeného v § 23b ods. 3 zákona č. 725/2004 Z. z. sa vyžaduje, aby tieto subjekty vykonávali tam uvedenú činnosť, ktorá je zakázaná, teda uvádzali, sprístupňovali na trhu alebo ponúkali na trhu Slovenskej republiky cestné motorové vozidlá, na ktorých došlo k neoprávnenej manipulácii s počítadlom prejdenej vzdialenosti. Krajský súd nemal pochybnosť o tom, že to bol žalobca, ktorý predmetné motorové vozidlo ponúkal na trhu ako predávajúci, pričom je nepodstatný jeho vzťah k ponúkanému vozidlu.

5. Krajský súd dospel k záveru, že správne orgány vydali svoje rozhodnutia na základe dostatočne a spoľahlivo zisteného skutkového stavu, pričom tieto i riadne zdôvodnili a zaoberali sa i s námietkami, ktoré žalobca predložil.

6. Proti tomuto rozsudku podal sťažovateľ v zastúpení advokátom včas kasačnú sťažnosť. Navrhol, aby kasačný súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že zruší napadnuté rozhodnutia a vec vráti prvostupňovému orgánu na nové konanie a rozhodnutie.

7. Sťažovateľ uviedol v kasačnej sťažnosti totožné námietky ako v podanej správnej žalobe. Rozhodnutie žalovaného, správneho orgánu prvého stupňa a napadnutý rozsudok krajského súdu považuje za nezákonné, vecne nesprávne, neopodstatnené a vychádzajúce z nesprávneho posúdenia veci.

8. Sťažovateľ opakovane poukázal na nesprávnu interpretáciu § 23b ods. 3 zákona č. 725/2004 Z. z. a ďalej zastával názor, že vo vzťahu k danému ustanoveniu, vlastníctvo cestného motorového vozidla je právne relevantnou skutočnosťou. Mal za to, že svojím konaním nemohol porušiť § 23b ods. 3 zákona č. 725/2004 Z. z., ktorého podstatou je zákaz uvádzať, sprístupňovať na trhu, alebo ponúkať na trhuSlovenskej republiky cestné motorové vozidlá, na ktorých došlo k neoprávnenej manipulácii s počítadlom prejdenej vzdialenosti, keďže nebol vlastníkom vozidla. S majiteľkou vozidla mal uzatvorenú sprostredkovateľskú zmluvu podľa Občianskeho zákonníka, pričom bol len sprostredkovateľom. Predaj vozidla mala záujem uskutočniť vlastníčka vozidla, ktorá bola predávajúcou. Povinnosťou sťažovateľa bolo len zabezpečiť obstaranie príležitosti na uzavretie kúpnej zmluvy v mene a na účet záujemcu, tak ako to vyplýva z § 774 a nasl. Občianskeho zákonníka. V ostatných tvrdeniach sa rovnako pridržiaval argumentov už použitých v ním podanej správnej žalobe.

9. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril podaním zo dňa 25.04.2019, v ktorom navrhol, aby súd kasačnú sťažnosť zamietol. Žalovaný poukázal na svoje predošlé vyjadrenia a stanoviská a aj naďalej v plnom rozsahu trval na tom, že námietky sťažovateľa nie sú právne relevantné a neobstoja, pričom žalovaný si nie je vedomý žiadneho porušenia zákona ani nesprávneho právneho posúdenia. Napadnuté rozhodnutie považoval za správne a stotožnil sa aj s argumentáciou krajského súdu v napadnutom rozsudku. Žalovaný vo vyjadrení zopakoval svoje tvrdenia a zdôraznil, že sťažovateľ sa účelovo mienenými námietkami len snaží spochybniť spoľahlivo zistený skutkový stav, pričom porušenie zákona č. 725/2004 Z. z. bolo jednoznačne zistené.

10. Najvyšší súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti v zmysle § 440 SSP, kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 137 ods. 2 a 3 SSP) a podľa § 461 SSP kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol.

11. Preskúmaním veci kasačný súd zistil, že sťažovateľ uviedol v kasačnej sťažnosti námietky, ktoré už boli uplatnené pred krajským súdom, s ktorými sa krajský súd v napadnutom rozsudku zaoberal, dostatočne vysporiadal, racionálne odôvodnil svoje úvahy a vyvodil správne skutkové závery, a preto sa kasačný súd v plnej miere stotožnil s dôvodmi uvedenými v tomto rozsudku krajského súdu.

12. Podľa § 23b ods. 3 zákona č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu 10.10.2016, právnickým osobám a fyzickým osobám - podnikateľom sa zakazuje uvádzať, sprístupňovať na trhu alebo ponúkať na trhu Slovenskej republiky cestné motorové vozidlá, na ktorých došlo k neoprávnenej manipulácii s počítadlom prejdenej vzdialenosti.

13. Kasačný súd konštatuje, že v prípade porušenia § 23b ods. 3 zákona č. 725/2004 Z. z. je vlastníctvo k motorovému vozidlu irelevantné. Zákaz uvádzať, sprístupňovať na trhu alebo ponúkať na trhu Slovenskej republiky cestné motorové vozidlá, na ktorých došlo k neoprávnenej manipulácii s počítadlom prejdenej vzdialenosti (odometrom) platil pre právnické osoby a fyzické osoby - podnikateľov bez ohľadu na to, či sú vlastníkmi, držiteľmi, obstarávateľmi predaja, prípadne sprostredkovateľmi predaja, teda bez ohľadu na to, aký majú tieto subjekt právny vzťah k vozidlu, u ktorého došlo k neoprávnenej manipulácii s odometrom. Vlastníctvo cestného motorového vozidla, alebo zmluva uzavretá s majiteľom predmetného vozidla nie sú právne relevantné skutočnosti k naplneniu skutkovej podstaty správneho deliktu. Uvedené skutočnosti uvádzané sťažovateľom preto nepredstavujú okolnosti, na základe ktorých by sa sťažovateľ mohol zbaviť svojej zodpovednosti za protiprávne konanie vzniknuté porušením daného ustanovenia. V danom prípade ide o objektívnu zodpovednosť podnikateľa, ktorý musí postupovať s odbornou starostlivosťou v odbore svojej činnosti a zabezpečiť ochranu spotrebiteľa, ktorý dôveruje v odborné schopnosti sprostredkovateľa nákupu vozidla.

14. O trovách kasačného konania najvyšší súd rozhodol podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP a contrario tak, že sťažovateľovi nepriznal náhradu trov kasačného konania z dôvodu neúspechu v kasačnom konaní a žalovanému právo na náhradu trov konania zo zákona nevyplýva.

15. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd SR v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.