3Asan/13/2017

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): TESCO STORES SR, a.s., IČO: 31 321 828, Kamenné námestie 1/A, Bratislava, proti žalovanému: Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky, Botanická 17, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 3230/2014 zo dňa 24. októbra 2014, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/276/2014-54 zo dňa 25. januára 2017, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť o d m i e t a.

Sťažovateľovi nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

I.

1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 3230/2014 zo dňa 24.10.2014. Uvedeným rozhodnutím žalovaného bolo zmenené prvostupňové rozhodnutie Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Púchov č. 15/2014/ŽK, poštové číslo 1373/2014 zo dňa 05.09.2014 tak, že žalobca porušil zákaz umiestňovať na trh potraviny iné ako bezpečné podľa § 6 ods. 5 písm. a/ zákona č. 152/1995 Z.z. o potravinách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 152/1995 Z.z.“) a čl. 14 Nariadenia č. 178/2002, a to tým, že dňa 26.02.2014 v čase od 8:00 hod. do 13:00 hod. v prevádzkarni TESCO STORES SK, a.s., Hypermarket TESCO, Obchodná 1763/1, Dubnica nad Váhom umiestňoval na trh potraviny nevhodné na ľudské spotrebu: Kontrolou bol zistený:

- predaj plesnivých potravín: i. olomoucké tvarôžky, 19 ks, o celkovej hmotnosti 1,9 kg a celkovej cene 24,51 €, ii. mandarínky, 6 balení, o celkovej hmotnosti 6 kg a celkovej cene 7,74 €, iii. pomaranče červené, 3 balenia o celkovej hmotnosti 3kg a celkovej cene 2,37 €, iv. jahody, 1 balenie o celkovej hmotnosti 0,25 kg a celkovej cene 1,09 €, v. melón cukrový, 3 ks o celkovej hmotnosti 1,692 kg a celkovej cene 5,06 €,

- predaj nahnitých potravín: i. citróny, 1 balenie o celkovej hmotnosti 0,5 kg a celkovej cene 0,64 €. Za toto konanie žalobcovi uložil pokutu v sume 5.000,- € podľa § 28 ods. 4 písm. a/ zákona č. 152/1995 Z.z.

II.

2. Proti uzneseniu krajského súdu podal v zákonnej lehote žalobca kasačnú sťažnosť, v ktorej navrhol, aby kasačný súd zrušil napadnutý rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V dôvodoch namietal dve zásadné právne otázky. V prvom rade, či čerstvé ovocie (a čerstvú zeleninu) možno považovať za látku v zmysle § 2 písm. a/ zákona č. 152/1995 Z.z. alebo nie. Po druhé, či sa krajský súd vysporiadal so vznesenou námietkou miestnej nepríslušnosti v súlade so Správnym súdnym poriadkom (ďalej len „SSP“).

III.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti navrhol podanú kasačnú sťažnosť zamietnuť. Uviedol, že trvá na svojom právnom názore, že pri ukladaní pokuty postupoval v súlade so zákonom, napadnuté rozhodnutie obsahuje všetky predpísané náležitosti, vrátane náležitého odôvodnenia výšky pokuty.

IV.

4. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť bola podaná neoprávnenou osobou.

5. Podľa § 442 ods. 1 SSP kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2, ak bolo rozhodnuté v ich neprospech, a generálny prokurátor za podmienok ustanovených v § 47 ods. 2 (ďalej len „sťažovateľ“).

6. Podľa § 459 SSP kasačný súd uznesením odmietne kasačnú sťažnosť ako neprípustnú, ak a) bola podaná oneskorene, b) bola podaná neoprávnenou osobou, c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému kasačná sťažnosť nie je prípustná, d) neboli splnené podmienky podľa § 449, e) nemá náležitosti ustanovené týmto zákonom, bol dodržaný postup podľa § 450 ods. 1 a nejde o prípady podľa § 449 ods. 2 písm. b) a c).

7. Krajský súd napadnutým rozsudkom zrušil druhostupňové rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V podanej žalobe zo dňa 23.12.2014 žalobca správnemu súdu navrhol, aby napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. To znamená, že žalobca bol v konaní pred krajským súdom úspešný, krajský súd rozhodol v jeho prospech. V koho prospech bolo rozhodnuté sa neposudzuje abstraktne, ale konkrétne - vo vzťahu k návrhu vo veci samej, ktorý účastník predložil v podanej žalobe. Tento návrh bol základom rozhodnutia krajského súdu a iba z neho možno vychádzať pri posudzovaní, či je sťažovateľ oprávnený domáhať sa nápravy a nie zo subjektívneho presvedčenia účastníka konania o dôsledkoch, vyplývajúcich pre neho z rozhodnutia krajského súdu. Ak teda krajský súd sťažovateľovmu návrhu vyhovel v plnom rozsahu, nemôže sa tento cítiť rozhodnutím súdu poškodený a nie je preto ani oprávnený proti nemu podať kasačnú sťažnosť.

8. Mimoriadny charakter kasačnej sťažnosti sa prejavuje v tom, že prístup k nej bude mať len ten aktívne legitimovaný subjekt, v ktorého neprospech bolo krajským súdom rozhodnuté. Rozhodujúcim v tomto smere bude znenie výroku rozhodnutia krajského súdu, pretože namietanie len jeho dôvodom v rámci kasačnej sťažnosti je neprípustné v zmysle § 439 ods. 3 písm. c/ SSP. (Baricová, J., Fečík, M.,Števček, M. Filová, A. a kol.: Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava, C.H.Beck, 2018, s. 1635) Sťažnostnú legitimáciu, t.j. subjekty, ktoré sú oprávnené na podanie kasačnej sťažnosti, vymedzuje ustanovenie § 442. Len osoby uvedené v tomto ustanovení sú oprávnené iniciovať kasačné konanie. Subjektmi oprávnenými podať kasačnú sťažnosť sú účastník konania, t.j. žalobca, žalovaný a ďalší účastník konania pod podmienkou, že rozhodnutie bolo vydané v ich neprospech. (Baricová, J., Fečík, M., Števček, M. Filová, A. a kol.: Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava, C.H.Beck, 2018, s. 1710)

9. Ide o tzv. subjektívnu prípustnosť kasačnej sťažnosti. Pri jej posudzovaní sa berie do úvahy výrok rozhodnutia krajského súdu a nie subjektívne presvedčenie účastníka konania. Podstatná je len objektívna skutočnosť, že rozhodnutím súdu bola účastníkovi konania spôsobená určitá ujma, ktorú je možné odstrániť zrušením alebo zmenou napadnutého rozhodnutia. Oprávnenie podať kasačnú sťažnosť má len ten účastník konania (resp. osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP) v ktorého neprospech vyznieva porovnanie najpriaznivejšieho výsledku, ktorý krajský súd pre účastníka mohol založiť svojím rozhodnutím a výsledku, ktorý svojím rozhodnutím skutočne založil, ak je zároveň spôsobená ujma odstrániteľná tým, že kasačný súd napadnuté uznesenie zruší. V tomto prípade najpriaznivejší výsledok, ktorý mohol krajský súd pre účastníka založiť svojím rozhodnutím bolo zrušenie napadnutého administratívneho rozhodnutia, čo aj vykonal. Na základe tohto rozhodnutia krajského súdu sa vec vrátila do štádia správneho konania, povinnosťou žalovaného je vo veci znovu konať a rozhodnúť. Voči tomuto novému rozhodnutiu bude možné podať novú správnu žalobu. Z uvedeného vyplýva, že kasačný súd by svojím rozhodnutím nemohol rozhodnúť pre účastníka priaznivejšie, ako rozhodol krajský súd.

10. Kasačný súd z vyššie uvedených dôvodov odmietol podanú kasačnú sťažnosť ako neprípustnú podľa § 459 písm. b/ SSP, keďže bola podaná neoprávnenou osobou. Z tých istých dôvodov sa kasačný súd ani nemohol zaoberať meritom veci, preskúmať rozhodnutie krajského súdu z vecnej stránky, a preto sa k meritu veci nemohol vyjadriť.

11. O trovách kasačného konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 170 písm. a/ v spojení s § 467 ods. 1 SSP.

12. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd SR v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.