N a j v y š š í   s ú d

Slovenskej republiky   2 Obo 75/2008

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: C., J., IČO: X., zast. JUDr. P., advokátom, O., proti žalovanému: M., K., IČO: X., zast. JUDr. V., advokátom, Č., o zaplatenie 17 175 280 Sk s prísl. na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 30. januára 2008 č.k. 7 Cb 3/2004-445 takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolacie konanie z a s t a v u j e.

Účastníkom nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Prešove napadnutým rozsudkom zamietol návrh žalobcu na úhradu nákladov zo zaniknutej hospodárskej zmluvy č. 485/40/90 zo dňa 20.3.1990 sistáciou. V prevyšujúcej časti nárok žalobcu o náhradu škody zamietol a zaviazal žalobcu nahradiť žalovanému na účet jeho právneho zástupcu trovy konania vo výške 566 371 Sk. Podľa odôvodenia rozsudku žalobca sa podaným návrhom domáhal na žalovanom zaplatenia sumy vo výške 17 175 208 Sk s príslušenstvom z titulu náhrady škody. Na pojednávaní dňa 1.10.2007 žiadal pripustiť zmenu návrhu tak, že z celkovej uplatnenej istiny sumu vo výške 1 000 000 Sk žiadal od žalovaného z dôvodu nezaplatenia nákladov v súvislosti so zánikom hospodárskej zmluvy č. 485/40/90 zo dňa 20.3.1990 v znení jej dodatkov sistáciou podľa § 126 ods. 3a 4 Hospodárskeho zákonníka. Zvyšnú časť nároku vo výške 16 175 280 Sk špecifikoval ako škodu z titulu ušlého zisku, ktorá mu vznikla z dôvodu zániku hospodárskej zmluvy z dôvodu porušenia právnych povinností z nej vyplývajúcich žalovaným, pričom ide o minimálny zisk z nerealizovaného objemu dohodnutých stavebných prác. Súd procesným uznesením na pojednávaní dňa 30.1.2008 zmenu návrhu pripustil.

Súd napadnutým rozsudkom konal a rozhodol vo veci potom, čo mu odvolací súd uznesením zo dňa 3.5.2007 č.k. 2 Obo 3/2007-406 vrátil vec na ďalšie konanie s usmernením, 2 Obo 75/2008

2aby sa vysporiadal s otázkou aktívnej legitimácie žalobcu, ktorej nedostatok namietal žalovaný, ako aj s celým uplatneným nárokom, pretože súd l. stupňa v zrušujúcom rozhodnutí vylúčil časť nároku na samostatné konanie.

Súd sa predovšetkým zaoberal tým, či došlo medzi účastníkmi k zániku hospodárskej zmluvy č. 485/40/90 zo dňa 20.3.1990 sistáciou, akým spôsobom účastníci tejto hospodárskej zmluvy vyrovnali s nej súvisiacimi nákladmi a ďalej tým, či tzv. cesia medzi predchodcom žalobcu a žalobcom zo dňa 16.1.2001 je platná.

Čo do zániku hospodárskej zmluvy č. 485/40/90 sistáciou súd zistil, že listom zo dňa 29.6.1998 M. oznámil C., že v zmysle ustanovenia § 126 Hospodárskeho zákonníka dočasne zastavuje všetky činnosti súvisiace s plnením záväzku podľa hospodárskej zmluvy č. 485/40/90 zo dňa 20.3.1990 v znení dodatkov na uvedenej stavbe, a to z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov na ďalšie financovanie stavby. Keďže sistácia trvala dlhšie ako 12 mesiacov a uplynul aj pôvodný dohodnutý čas plnenia v zmysle hospodárskej zmluvy a počas tejto doby žalovaný nevykonal žiadne úkony v pokračovaní vo výstavbe, hospodárska zmluva v zmysle § 126 ods. 3 Hospodárskeho zákonníka zanikla.

Listom zo dňa 6.12.1999 C. ako dodávateľ potvrdil, že k zániku hospodárskej zmluvy došlo sistáciou podľa § 126 ods. 3 Hospodárskeho zákonníka. V tomto liste si zároveň uplatnil vo vzťahu k žalovanému škodu - ušlý zisk vo výške 8 % rozpočtového nákladu nerealizovanej stavby, čo predstavuje čiastku 17 175 280 Sk (istinu tvoriacu predmet sporu). Pokiaľ ide o platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky medzi právnym predchodcom žalobcu a žalobcom zo dňa 16.1.2001 súd konštatoval jej platnosť, pretože na spoločnosť C. bol vyhlásený konkurz až dňa 23.5.2002, čo značí, že dňa 16.1.2001 mohla postúpiť svoje právo voči žalovanému z titulu sistácie na terajšieho žalobcu.

Čo do spôsobu, akým sa účastníci hospodárskej zmluvy č. 485/40/90 vyrovnali s nákladmi súvisiacimi s jej zánikom sistáciou súd zistil, že dohode o postúpení práv (cesia) zo dňa 16.1.2001 predchádzala zápisnica o odovzdaní a prevzatí stavby „S.“ zo dňa 10.1.2001 uzavretá medzi C. a žalovaným. V tomto zápise jeho účastníci potvrdili, že k zániku hospodárskej zmluvy č. 485/40/90 zo dňa 20.3.1990 došlo zo zákona, a to sistáciou a preto strany majú záujem vysporiadať svoje vzájomné vzťahy. Ďalej v tomto zápise sa uvádza, že C. ešte pred sistáciou vykonal stavebné práce na základni bytových domov Bla až Bld, medzitým M. schválilo územný plán zóny S.   v H.. Nie všetky vykonané stavebné práce sú v súlade s územným plánom. Po odbornom posúdení vykonaných prác projektantom S. sa zúčastnené strany dohodli, že mesto zaplatí za tieto práce C. celkom sumu 350 000 Sk, 2 Obo 75/2008

3pričom túto sumu mesto uhradí najneskôr do 31.10.2001. Zúčastnené strany vyhlásili, že nemajú voči sebe žiadne iné práva ani povinnosti vyplývajúce zo svojho zmluvného vzťahu na tejto stavbe a že C., týmto zápisom odovzdáva M. stavbu „S.“ a mesto túto stavbu preberá v celom rozsahu do svojho výlučného vlastníctva. Zo dňa 31.10.2001 je dohoda o vzájomnom započítaní pohľadávok medzi C. a M., ktorou bola započítaná medzi jej účastníkmi faktúra č. 13201001 za práce na stavbe na tomto „ S.“ vo výške 350 000 Sk s tým, že právne účinky započítania podľa § 580 Občianskeho zákonníka nastávajú dňom stretnutia sa vzájomných pohľadávok.

Pretože žalobca počas celého konania namietal, že zápis zo dňa 10.1.2001 je antidatovaný, teda, že bol podpísaný až niekedy v júni 2001, čo nakoniec bolo aj predmetom trestného stíhania proti primátorovi mesta H. MUDr. V., Ing. M. a Ing. L. (oprávneným osobám za C.), ktorí zápis o odovzdania a prevzatia stavby zo dňa 10.1.2001 podpísali. Súd sa podrobne a dôkladne zaoberal touto otázkou najmä v súvislosti s vyjadrením Ing. M., ktorý ako predseda predstavenstva spoločnosti C., podpísal zápis o odovzdaní a prevzatí stavby zo dňa 10.1.2001 a ktorý podpísal za C. aj dohodu o postúpení práv zo dňa 16.1.2001 a popieral, že vlastnoručne dohodu o postúpení práv podpísal. Jeho tvrdenie bolo vyvrátené. V trestnom konaní znaleckým posudkom Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ Bratislava č. PPZ – 5016/KEU-BA-EXP-2004 v ktorom sa konštatuje, že sporný podpis vyhotovený   Ing. M. obsiahnutý v dohode o postúpení práv (césia zo dňa 16.1.2001), je jeho pravým podpisom.

I napriek konštatovaniu oboch prokuratúr o tom, že zápisnica z odovzdávaní a prevzatí stavby zo dňa 10.1.2001 nebola antidatovaná, súd vykonal dôkaz výsluchom primátora Mesta H. MUDr. V. a svedkov Ing. Milana M. a Ing. L., ktorí uvedenú zápisnicu podpísali za spoločnosť C.

MUDr. V., primátor Mesta H., na pojednávaní dňa 9.3.2005 uviedol, že podpis na zápise zo dňa 10.1.2001 je jeho a že tento zápis bol aj toho dňa spísaný. Pravosť svojho podpisu a skutočnosť, že zápis zo dňa 10.1.2001 bol podpísaný nimi tohto istého dňa, potvrdil na tomto pojednávaní aj svedok Ing. M. a svedok Ing. L. Keďže súd zistil, že čo do uplatnenej sumy vo výške 1 000 000 Sk z dôvodu úhrady nákladov titulom sistácie, táto suma sa znížila dohodou zo dňa 10.1.2001 na sumu 350 000 Sk tento záväzok žalovaného zanikol vzájomným započítaním pohľadávok, návrh žalobcu na úhradu nákladov zo zaniknutej hospodárskej zmluvy č. 485/40/90 zo dňa 20.3.1990 sistáciou ako nedôvodný zamietol.

2 Obo 75/2008

4 Čo do uplatneného nároku na zaplatenie škody z titulu ušlého zisku vo výške 16 175 280 Sk súd vychádzajúc z ust. § 145 ods. l a § 147 ods. l ako aj § 126 ods. 3 Hosp. zák. uzavrel, že ak právny predpis (v konkrétnom prípade Hospodársky zákonník) v ustanovení § 126 ods. 3 umožňuje takýto spôsob zániku záväzku, nemohlo dôjsť k vzniku škody na strane žalobcu porušením záväzku alebo inej právnej povinnosti tak, ako to predpokladá ustanovenie § 145 ods. l HZ zo strany žalovaného jeho konaním, ak aj zavdal dôvod na zrušenie hospodárskej zmluvy sistáciou.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ust. § 142 ods. l O.s.p.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca a navrhol ho zrušiť a vec vrátiť súdu l. stupňa na ďalšie konanie.

Namieta, že súd l. stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnemu skutkovým zisteniam a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.

Vytýka súdu l. stupňa, že uznal za platnú dohodu v zápise o odovzdaní a prevzatí stavby zo dňa 10.1.2001 hoci žalobca tvrdil antidatovanie tohto zápisu. Uvádza viaceré listinné dôkazy, ktoré podľa neho preukazujú, že zápis zo dňa 10.1.2001 bol antidatovaný. Vytýka súdu l. stupňa, že nevykonal ďalšie ktoré dôkazy na podporu pravdivosti svojho tvrdenia navrhol, ako aj výsluch svedkov, oboznámenie sa s celým obsahom trestného spisu ORPZ v H..

Čo do namietaného nesprávneho právneho posúdenia veci uvádza, že súd sa náležite nevysporiadal s otázkou, či žalovaný neporušil záväzok alebo iné povinnosti v zmysle § 145 a nasl. Hosp. zák. a tvrdí, že žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti tým, že dodávateľovi nedodal jednotnú projektovú dokumentáciu humanizovaných bytov a tým odďaľoval realizáciu výstavby bytov a aj možnosť plnenia pôvodnej hospodárskej zmluvy z roku 1990. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol rozsudok prvostup. súdu potvrdiť z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu, pretože zmluva o postúpení práv zo dňa 16.1.2001 odporuje zákonu, čo ju robí absolútne neplatným právnym úkonom.

Podaním zo dňa 18.6.2008 vzal žalobca svoje odvolanie späť a navrhol konanie podľa § 207 O.s.p. zastaviť. Podľa § 207 ods. 2 a 3 O.s.p.; dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak niekto vzal odvolanie späť, nemožno ho podať znovu.

Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.

2 Obo 75/2008

5 Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane ako keby k podaniu odvolania nedošlo (§ 222 ods. l O.s.p).

Pretože boli splnené podmienky pre zastavenie odvolacieho konania, odvolací súd rozhodol podľa výroku.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov odvolacieho konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave dňa 25. júna 2008  

  JUDr. Jozef Štefanko, v.r.

  predseda senátu