N a j v y š š í s ú d   2 Obo 45/2008 Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: B.P., a.s., so sídlom R.X., K., IČO: X. proti žalovanému: U. – R., s.r.o., K.X., B.B., IČO: X. o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 23. januára 2008 č.k. 35 Cbi 41/2007-232, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 23. januára 2008 č.k. 35 Cbi 41/07-232 p o t v r d z u j e.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Banskej Bystrici napadnutým uznesením návrh na vydanie predbežného opatrenia zamietol. Podľa odôvodnenia uznesenia žalobca sa návrhom domáha, aby súd vydal predbežné opatrenie podľa § 74 OSP, ktorým zakáže žalovanému previesť na tretie osoby vlastnícke právo k nehnuteľnostiam presne v návrhu špecifikovaným.

Svoj návrh odôvodňuje tvrdením, že v priebehu vyrovnacieho konania došlo k podvodnému konaniu, ktoré bude mať za následok účinky predpokladané v ust. § 65 ods. 1 ZKV.

Žalobca žiadal, aby súd vyslovil žalovanému zákaz akýmkoľvek spôsobom nakladať s nehnuteľnosťami, ktoré má vo vlastníctve a to najmä previesť ich na tretie osoby, darovať ich, zaťažiť ich právami tretích osôb k cudzej veci, dať ich do nájmu, vložiť do základného imania právnických osôb alebo iným spôsobom scudziť až do právoplatného skončenia všetkých trestných konaní vedených Okresným riaditeľstvom PZ SR v B.B. vo veci podozrenia z trestného činu marenia konkurzného a vyrovnacieho konania ČVS: ORP-410/OEK-BB-2005, vo veci podozrenia z trestného činu krátenia daní a poistného ČVS: ORP-317/OEK-BB-2007 a vo veci podozrenia z trestného činu 2 Obo 45/2008

poškodzovania veriteľa ČVS: ORP-318/OEK-BB-2007, pričom svojich nárokov sa mieni domáhať podaním žaloby vo veci samej o zaplatenie 58 234 252,20 Sk podľa § 65 ZKV. Súd zistil, že uvedené trestné veci boli zo strany orgánov činných v trestnom konaní právoplatne skončené čo značí, že nebolo možné návrhu žalobcu vyhovieť, nakoľko sám žalobca trval na nariadení predbežného opatrenia do právoplatného skončenia týchto trestných vecí, ak by teda súd nariadil, resp. zakázal žalovanému nakladať s nehnuteľnosťami vymenovanými v návrhu, došlo by k neprimeranému a neodôvodnenému zásahu do jeho vlastníckych práv. Preto súd návrh na vydanie predbežného opatrenia ako nedôvodný zamietol.

Proti tomuto uzneseniu v jeho návrhu zamietajúcej časti podal odvolanie žalobca a navrhol ho zmeniť a jeho návrhu na vydanie predbežného opatrenia vyhovieť. Podľa jeho názoru, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, následne dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a zároveň rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Poukazuje na skutočnosť, že žalovaný je obchodnou spoločnosťou zaoberajúcou sa sprostredkovaním kúpy, predaja a prenájmu nehnuteľností, čo mu umožňuje viesť obchodné rokovania so záujemcami o kúpu a predaj bez toho, že by bol nútený pre zabezpečenie zistenia čo najvhodnejšej ponuky na odpredaj zverejniť svoj zámer, napríklad na internete preto uvedenú činnosť môže vyvíjať do konca prebiehajúceho exekučného konania.

Žalobca udáva, že v návrhu na vydanie predbežného opatrenia označil v súlade s ust. § 75 OSP aj rozhodujúce skutočnosti pre jeho vydanie, aj podmienky dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana odôvodnil nebezpečenstvo aj bezprostredne hroziacu ujmu a hlavne označil návrh vo veci samej. Ak vydaniu predbežného opatrenia bránil nepreskúmateľný stav trestnej veci v čase vydania napadnutého uznesenia mal a mohol konajúci súd vydať, pri závažných okolnostiach, predbežné opatrenie s uložením povinnosti podať v určenej lehote návrh v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, uvedeným postupom by nebolo o nič viac dotknuté právo žalovaného, než ako je doposiaľ ohrozované právo žalobcu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal odvolanie podľa § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 písm. c/ OSP a dospel k záveru, že mu nemožno vyhovieť.

2 Obo 45/2008

Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že žalobca sa návrhom došlým súdu dňa 24.7.2007 domáhal, aby súd vydal predbežné opatrenie podľa § 74 ods. 1 a 2, § 75 ods. 1   a § 75 ods. 2 OSP, ktorým žalovanému zakáže previesť na tretie osoby vlastnícke právo k nehnuteľnostiam presne v návrhu špecifikovaným a najmä previesť na tretie osoby vlastnícke právo niektorej z týchto nehnuteľností darovať ju, zaťažiť ju právami tretích osôb k cudzej veci, dať ju do nájmu, vložiť do základného imania právnických osôb alebo iným spôsobom scudziť až do právoplatného skončenia všetkých trestných vecí vedených Okresným riaditeľstvom policajného zboru SR v B.B. vo veci podozrenia z trestného činu marenia konkurzného a vyrovnacieho konania ČVS: ORP-410-OEK-BB-2005, vo veci podozrenia z trestného činu krátenia dane a poistného ČVS: ORP-317/OEK-BB-2007 a vo veci podozrenia z trestného činu poškodzovania veriteľa ČVS: ORP-318/OEK-BB-2007. Ďalej uviedol, že návrhom vo veci samej sa mieni domáhať nároku na úplné zaplatenie svojej pohľadávky vo výške 58 234 252,20 Sk podaním návrhu podľa § 65 ZKV. Podľa neho bez predbežnej úpravy právnych pomerov dochádza v danom prípade k výraznému preferovaniu práv žalovaného na úkor ochrany práv žalobcu s prihliadnutím aj na predbežné zistenia prebiehajúceho trestného konania vo veci trestného činu marenia konkurzného a vyrovnacieho konania. Podľa neho, že je daná obava, že výkon súdneho rozhodnutia bude ohrozený a bez okamžitej aj keď len dočasnej úpravy právnych pomerov je právo žalobcu neprimerane ohrozené, pričom toto právo možno považovať za natoľko osvedčené, aby mu mohla byť poskytnutá predbežná ochrana.

Odvolací súd konštatoval, že súd prvého stupňa náležite zistil skutkový stav pre vydanie predbežného opatrenia v danej veci. Zistil, že trestné konania boli zo strany orgánov činných v trestnom konaní zastavené a vo veci podozrenia zo spáchania trestnej činnosti odmietnuté. Vzhľadom na tieto okolnosti je treba vydanie predbežného opatrenia, ktorým sa vysloví žalovanému nakladať s jeho nehnuteľnosťami, posudzovať z hľadiska či nariadením takého opatrenia by nedošlo k zásahu do jeho vlastníckych, osobných práv ako aj iných práv zaručených žalovanému Ústavou SR. Nakoľko sám žalobca sa domáhal vydania predbežného opatrenia nenakladať s nehnuteľnosťami do skončenia šetrenia orgánov v trestnom konaní, a tieto skončili zastavením, čiže žiadne spáchanie trestného činu sa nezistilo, značí to, že akékoľvek vydanie predbežného opatrenia na obmedzenie výkonu jeho vlastníckych práv by bolo neprimerané a bolo by bezdôvodným zásahom do jeho Ústavou SR zaručených práv.

2 Obo 45/2008

Na tomto základe odvolací súd sa plne stotožnil so skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa ako aj z neho vyvodeným právnym záverom a preto napadnuté uznesenie tohto súdu podľa § 219 OSP ako vecne správne potvrdil.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave dňa 29. apríla 2008

JUDr. Jozef Štefanko, v.r.

  predseda senátu