N a j v y š š í   s ú d

Slovenskej republiky   2 Obo 237/2007

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: C., zast. JUDr. Ing. Ľ., proti žalovanému v l. rade: B., žalovanému v 2. rade: J., zast. JUDr. D., o zaplatenie 730 121,10 Sk s prísl., na odvolanie žalovaného v 2. rade proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo dňa   12. októbra 2007 č.k. 56 Cb 70/97-83, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa   12. októbra 2007 č.k. 56 Cb 70/97-83 z r u š u j e.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave napadnutým uznesením zastavil konanie o zaplatenie sumy 492 882,87 Sk, konanie voči žalovanému v 2. rade zastavil a žalovanému v 2. rade náhradu trov konania nepriznal. Podľa odôvodnenia uznesenia žalobca podaním zo dňa 12.10.2007 vzal žalobu v časti zaplatenia 492 882,87 Sk späť a vzal späť aj žalobu voči žalovanému v 2. rade Žalovaný   v 2. rade so späťvzatím súhlasil, preto súd konanie podľa § 96 ods. l a 3 O.s.p. zastavil. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p.. Žalovanému v 2. rade náhradu trov konania nepriznal, lebo si ju neuplatnil.

Proti tomuto uzneseniu v časti nepriznania náhrady trov konania podal odvolanie žalovaný v 2. rade a navrhol ho zmeniť a priznať mu vyúčtované trovy konania.

Uvádza, že dňa 12.10.2007 na ústnom pojednávaní súd vyhlásil uznesenie, ktorým konanie zastavil a jej, ako žalovanej v 2. rade, priznal náhradu trov konania ako bude uvedená v písomnom vyhotovení uznesenia. Odvolávajúc sa na § 170 O.s.p. namieta, že súd je viazaný uznesením, len čo ho vyhlásil. Uvádza ďalej, že právna zástupkyňa v lehote podľa § 151 ods. l druhá veta O.s.p. vyčíslila dňa 15.10.2007 trovy konania, ktoré zaslala súdu faxom a doporučene poštou.

2 Obo 237/2007

2 Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal odvolanie podľa § 212 ods. l a 3 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 písm. c/ O.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie treba zrušiť.

Odvolací súd z predloženého spisového materiálu zistil, že uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 10.10.2003 č.k. 56 Cb 70/97 –13 bola povolená obnova vedená u tohto súdu pod spisovou značkou 1 Rob 73/95. Podľa § 235 ods. l O.s.p. len čo nadobudne rozhodnutie o povolení obnovy právoplatnosť, súd bez ďalšieho návrhu vec znovu prejedná. Pritom prihliadne na všetko, čo vyšlo najavo ako pri pôvodnom konaní, tak aj pri prejednávaní obnovy.

Podľa ods. 2 cit. ustanovenia ak súd zistí, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne, zamietne uznesením návrh na jeho zmenu. Ak súd napadnuté rozhodnutie vo veci samej zmení, nové rozhodnutie nahradí pôvodné rozhodnutie.

Podľa citovaných ustanovení ak bolo právoplatne rozhodnuté o povolení obnovy konania týkajúceho sa platobného rozkazu, po zistení, že sú splnené podmienky pre vydanie platobného rozkazu vyplývajúce z ustanovenia § 172 a §175 O.s.p., súd pôvodný platobný rozkaz zmení a nahradí ho novým platobným rozkazom. V prípadoch, ak nový platobný rozkaz nebude vydaný, nariadi súd pojednávanie a pôvodný platobný rozkaz zmení tak, že vo veci meritórne rozhodne.

Citované ustanovenia striktne a jednoznačne upravujú postup súdu l. stupňa v prípade, že koná na základe právoplatne povolenej obnovy konania, čo značí, že nejde o prvostupňové konanie, v ktorom súd postupuje podľa ustanovení upravujúcich konanie v prvom stupni, ale tieto ustanovenia aplikuje len v rámci ust. § 235 O.s.p.

Tento výklad ust. § 235 O.s.p. vyplýva zo skutočnosti, že Občiansky súdny poriadok upravuje inštitút obnovy v druhej hlave tretej časti obsahujúcej ustanovenie o opravných prostriedkoch, pričom táto časť nemá spoločné ustanovenia ale upravuje v prvej hlave inštitút odvolania (§ 201 - § 226), v druhej hlave obnovu konania (§ 228 - § 235), v tretej hlave dovolanie (§ 242 - § 243) a v štvrtej hlave mimoriadne dovolanie (§ 243d - § 243j).

Pri porovnaní právnej úpravy týchto štyroch druhov opravných prostriedkov je zrejmé, že inštitút odvolania obsahuje aj osobitnú úpravu vzdania s odvolania a jeho späťvzatie   (§ 207 - § 208), čo nevyhnutne nechá vyniknúť skutočnosti, že inštitút obnovy konania obdobné ustanovenie nemá. Navyše v rámci inštitútu odvolania § 216 ods. 1 O.s.p. ustanovuje, že ustanovenia § 92 ods. 1 a 4 a § 97 a § 98 pre odvolacie konanie neplatia, z čoho nevyhnutne plynie, že § 96 O.s.p., o ktoré oprel súd l. stupňa napadnuté uznesenie 2 Obo 237/2007

3platia pre odvolacie konanie, nijako však z nich nemožno vyvodiť, že platia pre inštitút obnovy konania a konania.

Obnova konania je upravená ako samostatný opravný prostriedok a v rámci jej úpravy niet ustanovenia, ktoré by upravovalo možnosť súdu l. stupňa konajúceho na základe právoplatne povolenej obnovy aplikovať ust. § 96 O.s.p., o ktoré oprel súd l. stupňa svoj výrok o zastavení konania.

Na tomto základe odvolací súd podľa § 212 ods. 3 O.s.p. nakoľko ide o vadu konania pred súdom l. stupňa, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie uznesenie podľa § 221 ods. 1 a 3 O.s.p. zrušil.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave dňa 21. februára 2008  

  JUDr. Jozef Štefanko, v.r.

  predseda senátu