Najvyšší súd 2 Obo 147/2007
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jozefa Štefanka a členiek JUDr. Anny Petruľákovej a JUDr. Ivany Izakovičovej v právnej veci žalobcu: Z, proti žalovanému: J o vylúčenie veci z konkurznej podstaty, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 13. apríla 2007 č.k. 28 Cbi 66/2000-87 takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 13. apríla 2007 č,k. 28 Cbi 66/2000-87 p o t v r d z u j e.
Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Banskej Bystrici napadnutým rozsudkom zamietol žalobu a žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania. Podľa odôvodnenia rozsudku žalobca sa svojou žalobou domáhal voči žalovanému vylúčenia veci z konkurznej podstaty, a to rekreačného zariadenia v L, KÚ L č. stavby X na parc. č. X KN. Podľa jeho vyjadrenia, Z bola spoluinvestorom pri výstavbe Detského pionierskeho tábora v Liptovskej Ondrašovej, časť L, Mincová ul X. V zmysle uzatvorenej hospodárskej zmluvy o združení finančných prostriedkov zo dňa 10.5.1988 odborový orgán ROH združil na výstavbu rekreačného zariadenia finančné prostriedky v objeme 5 648 250 Sk, čo predstavuje podiel v celkových nákladoch na výstavbu 51 %. Prevod rekreačného zriadenia na odborovú organizáciu ROH sa neuskutočnil a taktiež sa neuskutočnil po uzavretí Zmluvy o predaji časti 2 Obo 147/2007
podniku č. X, ktorú uzavrel F. V uvedenej zmluve je dojednané v čl. VI bod l písm. f/, že kupujúci sa zaväzuje previesť budovu rekreačného zariadenia na LV č. X, parc. č. X do vlastníctva odborov.
Súd konštatoval, že právny nárok na vylúčenie veci musí existovať v čase, kedy je nárok uplatňovaný. Právny dôvod nároku na vylúčenie môže vzniknúť ako pred vyhlásením konkurzu, tak aj po jeho vyhlásení. Právnym dôvodom na vylúčenie veci na strane žalobcu môže byť jeho vlastníctvo, spoluvlastníctvo, ako aj držba veci. Z vylúčenia veci sú preto vylúčené tie veci, ktoré aj po vyhlásení konkurzu zostávajú vo vlastníctve úpadcu. Vec v konkurznej podstate je zadržaná správcom nie podľa predpisov hmotného práva, ale na základe predpisov procesných. Žalobca dôvod pre vylúčenie neosvedčil, nepreukázal že by sa konkurzom zasiahlo do jeho práv a teda nemá vecnú aktívnu legitimáciu. Vzhľadom na to, že žalobca nepreukázal vlastníctvo k nehnuteľnému majetku, ktorý žiadal vyňať z konkurznej podstaty úpadcu, súd žalobu o vylúčenie veci z konkurznej podstaty úpadcu zamietol.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 druhá veta O.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania.
Proti tomuto rozsudku sa odvolal žalobca a navrhol ho zmeniť a jeho návrhu vyhovieť. Vytýka súdu, pokiaľ sa vo svojom rozsudku odvoláva na súdny spor vedený na Okresnom súde v L, ktorým sa domáhal ako žalobca určenia vlastníctva k nehnuteľnosti, tento návrh v odvolacej lehote vzal späť, čiže konanie bola zastavené a rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, takže nemá žiadnu právnu relevanciu.
Je názoru, že súd postupoval veľmi prísne formálne a vôbec nevzal do úvahy, že odbory združili finančné prostriedky vo výške 51 % do sporného rekreačného zariadenia a preto je spoluvlastníkom tohto rekreačného zariadenia a toto malo byť vylúčené z konkurznej podstaty. Uvádza, že pri predaji časti podniku L bola nadobúdateľovi uložená povinnosť previesť rekreačné zariadenie do vlastníctva odborov. Podľa neho odporuje zásadám morálky a poctivého podnikania, keď jeden subjekt by mal protiprávne nadobudnúť majetok, na ktorý prispeli odbory vo výške 51 %.
Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal odvolanie podľa § 212 ods. l a § 214 ods. l O.s.p. a dospel k záveru, že mu nemožno vyhovieť.
Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že žalobca bol spoluinvestorom pri výstavbe Detského pionierskeho tábora v Liptovskej Ondrašovej, časť L, Mincová č. X. V zmysle hospodárskej zmluvy o združení finančných prostriedkov zo dňa 10.5.1998 odborový orgán ROH združil na výstavu rekreačného zariadenia finančné prostriedky v objeme 5 648 250 Sk, čo 2 Obo 147/2007
predstavuje podiel v celkových nákladoch na výstavbu 51 %. V čl. IV ods. l tejto zmluvy bolo dojednané, že predmetná stavba bude aj prevedená po dokončení priamym investorom do vlastníctva odborov. Zmluve o predaji časti podniku č. X, ktorú uzavrel F, v čl. VI bod l písm. f/, bolo dojednané, že kupujúci sa zaväzuje previesť budovu rekreačného zariadenia na LV X, parc. č. X do vlastníctva odborov.
K prevodu vlastníctva predmetného zariadenia na žalobcu však nedošlo, na liste vlastníctva je ako vlastník uvedený len úpadca a správca konkurznej podstaty úpadcu L ho zahrnul do konkurznej podstaty. Žalobca si žalobou uplatňuje právo na vylúčenia tohto zariadenia z konkurznej podstaty.
Súd l. stupňa zamietol žalobu s odôvodnením, že žalobca neuniesol vo veci dôkazné bremeno, t.j. nepreukázal vlastníctvo k nehnuteľnému majetku, ktorý žiadal vylúčiť zo súpisu konkurznej podstaty. Odvolací súd s týmto výrokom súdu l. stupňa i s jeho odôvodnením plne stotožnil. Pokiaľ žalobca spochybnením citovanej žalobcovej určovacej žaloby týkajúcej sa vlastníctva sporného rekreačného zariadenia súdom l. stupňa vyslovil svoju mienku, že súd l. stupňa považoval čokoľvek týkajúce sa tejto žaloby na OS v L za právne relevantné pre rozhodnutie vo veci vylučovacej žaloby, táto mienka nemá opodstatnenie. Súd l. stupňa len v súlade so skutočnosťou uviedol, že žalobca vo veci vylučovacej žaloby podal aj žalobu na určenie svojho vlastníctva k spomenutej nehnuteľnosti podľa § 80 písm. c/ (č.l. 61) a OS v L dňa 15.2.2006 jeho žalobu zamietol. V tejto súvislosti treba ešte uviesť, že určovaciu žalobu žalobca podal v júni 2001 a Krajský súd v Banskej Bystrici na základe žalobcovho návrhu na prerušenie konania o vylúčenie veci z konkurznej podstaty.
Podľa § 19 ods. l ZKV ak sú pochybnosti, či vec patrí do podstaty, zapíše sa do súpisu podstaty s poznámkou o nárokoch uplatnených inými osobami alebo s poznámkou o iných dôvodoch, ktoré spochybňujú zaradenie veci do súpisu. Podľa ust. § 19 ods. 2 ZKV, súd uloží tomu, kto uplatňuje, že sa vec nemala do súpisu zaradiť, aby v lehote určenej súdom podal žalobu proti správcovi na súde, ktorý vyhlásil konkurz. V prípade, že žaloba nie je podaná včas, predpokladá sa, že vec je do súpisu zahrnutá oprávnene.
Súd l. stupňa správne uviedol, že právnym dôvodom na vylúčenie veci zo súpisu z konkurznej podstaty je vlastníctvo, spoluvlastníctvo alebo držba veci. Súd l. stupňa tiež dôvodne konštatoval, že žalobca nepreukázal vlastníctvo k nehnuteľnosti, ktorej vylúčenie z konkurznej podstaty sa domáha a preto odvolací súd rozsudok súdu l. stupňa ako vecne správny podľa § 219 O.s.p. potvrdil.
2 Obo 147/2007
Úspešnému žalovanému vzniklo v zmysle § 224 ods. l v spojení s § 142 ods. l O.s.p. právo na náhradu trov odvolacieho konania. Pretože mu žiadne nevznikli odvolací súd mu ich náhradu žalobcom nepriznal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave dňa 12. decembra 2007
JUDr. Jozef Štefanko, v.r.
predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: