Najvyšší súd 2 Obo 137/2007
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jozefa Štefanka a členiek JUDr. Anny Petruľákovej a JUDr. Ivany Izakovičovej v právnej veci žalobcu: TEN EXPRES Slovakia s.r.o., Zvolenská 175, Banská Bystrica, zast. JUDr. Gabrielou Matuškovou, advokátkou, ul. Prof. Sáru 44, Banská Bystrica, proti žalovanému: OLIP SLOVAKIA, s.r.o., Novozámocká 10, Nitra, zast. JUDr. Gabrielom Laktišom, Mariánska 8, Nitra, o zaplatenie 99 409,60 Sk s prísl. a o vzájomnom návrhu žalovaného, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Nitre zo dňa 23. marca 2007, č.k. 24 Cb 118/2002-344 takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa 23. marca 2007 č.k. 24 Cb 118/2002-344 p o t v r d z u j e.
Žalobcovi nepriznáva náhradu odvolacích trov.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Nitre napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 99 409,60 Sk s 18 % úrokom z omeškania zo sumy 61 427,20 Sk od 6.10.2000 do zaplatenia, zo 2 Obo 137/2007
sumy 19 876,80 Sk od 14.10.2000 do zaplatenia a zo sumy 18 105,60 Sk od 17.11.2000 do zaplatenia a nahradiť trovy konania v sume 54 833 Sk Vzájomný návrh žalovaného zamietol.
Podľa odôvodnenia rozhodnutia žalobca sa žalobou domáhal, aby súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 99 409,60 Sk s 18 % úrokmi z omeškania zo sumy 61 427,20 Sk od 6.10.2000 do zaplatenia, zo sumy 19 876,80 Sk od 14.10.2000 do zaplatenia a zo sumy 18 105,60 Sk od 17.11.2000 do zaplatenia. Uplatnený nárok oprel o faktúry za prepravy tovaru vykonané pre žalovaného.
Vo včasnom odpore proti platobnému rozkazu vydanému Okresným súdom v Nitre k veci samej uviedol, že žalobca ako zasielateľ spôsobil žalovanému ako príkazcovi škodu vo výške 101 019,30 Sk tým, že počas prepravy tovaru vykonávanej žalobcom došlo k odcudzeniu tovaru, za ktorý žalobca zodpovedá ako zasielateľ.
Žalobca k reklamácii, na ktorú žalovaný poukazuje v odpore uviedol, že príjemcovia predmetných zásielok na príslušných prepravných listoch potvrdili ich prevzatie bez akýchkoľvek výhrad, pričom ak malo dôjsť k žalovaným tvrdenej strate ich časti, muselo by dôjsť k poškodeniu ich vonkajšieho obalu. Namietol tiež premlčanie vzájomnej pohľadávky žalovaného podľa § 399 Obch. zák.
Podaním doručeným súdu dňa 4.1.2006 žalovaný spresnil, že započítacím prejavom obsiahnutým v odpore proti platobnému rozkazu mienil podať vzájomný návrh v zmysle § 97 a § 98 O.s.p., ktorým sa od žalobcu domáha prisúdenia rozdielu medzi sumou 101 019,30 Sk a žalovanou sumou 99 409,30 Sk.
Podľa záveru súdu medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalobca faktúrami o ktoré opiera svoju žalobu dôvodne fakturoval odplatu za vykonané prepravy, rovnako nebola sporná ani ich výška, splatnosť a skutočnosť, že po čiastočnom plnení žalovaného (vo vzťahu k odplate fakturovanej faktúrou č.3100016521/00) bola výška istiny záväzku žalovaného v sume 99 409,60 Sk.
Sporné však bolo medzi účastníkmi tvrdenie žalovaného, že žalobca žalovanému spôsobil na prepravovaných veciach – obuvi škodu v celkovej výške 101 019,30 Sk.
Po právnej stránke súd posúdil vec podľa ust. § 601, § 605 a § 622 ako aj § 369 ods. l v súvislosti s § 502 Obch. zák.
Čo do námietky premlčania vznesenej žalobcom voči vzájomnej pohľadávke uplatnenej žalovaným uviedol, že v prípade jej existencie by k jej uplynutiu nedošlo vzhľadom na dikciu ustanovenia § 404 ods. l Obch. zák.
2 Obo 137/2007
Súd žalobe vyhovel tak v časti medzi účastníkmi nespornej istiny žalovanej pohľadávky, ako aj v časti príslušenstva žalobou uplatnenej pohľadávky majúceho charakter 18 % úrokov z omeškania zo sumy 61 427,20 Sk od 6.10.2000 do zaplatenia, zo sumy 19 876,80 Sk od 14.10.2000 do zaplatenia a zo sumy 18.105,60 Sk od 17.11.2000, pretože žalovaný bol so zaplatením týchto svojich peňažných záväzkov počnúc uvedenými dňami v omeškaní (§ 369 ods. l Obch. zák.) a ich požadovaná výška je v súlade so spôsobom jej určenia pre prípad, ak nie je zmluvne dohodnutá ( § 369 ods. l v súvislosti s § 502 Obch. zák.).
Čo do vzájomného návrhu žalovaného, žalovaný podľa názoru súdu neprodukoval žiaden taký dôkaz, ktorý by hodnoverne preukazoval, že chýbajúca obuv bola skutočne žalobcovi žalovaným odovzdaná na prepravu. Z prepravných listov vzťahujúcich sa na predmetné prepravy totiž nie je zistiteľné, či obuv, ktorá mala byť podľa tvrdenia žalovaného vodičmi žalobcu odcudzená, skutočne tvorila obsah balíkov prevzatých žalobcom na prepravu.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. l O.s.p.
Proti tomuto rozsudku podal žalovaný odvolanie a navrhol alternatívne buď aby ho odvolací súd zmenil tak, že ohľadne zaplatenia istiny 99 409,60 Sk s prísl. zamietne návrh žalobcu na základe vzájomného návrhu žalovaného a žalobcu zaviaže zaplatiť žalovanému sumu 1 609,70 Sk istiny a nahradiť mu trovy prvostupňového i odvolacieho konania, alebo aby ho zrušil a vec vrátil súdu l. stupňa na ďalšie konanie.
Podľa jeho mienky súd l. stupňa nedostatočne zistil skutkový i právny stav prípadu. Tvrdí, že vzájomným návrhom uplatnený nárok na náhradu škody v sume 101 019,30 Sk náležite doložil písomnými reklamáciami zásielok doručovaných žalobcom ich odberateľmi ako aj svojimi dobropismi týmto odberateľom. Reklamácie jasne dokazujú, že k strate prepravovaného tovaru došlo počas prepravy vykonávanej žalobcom, nakoľko preukazujú, že obal zásielky bol porušený resp. prelepený inými páskami, než ktoré používal žalovaný.
V skutočnosti, že súd l. stupňa nevykonal dokazovanie výsluchom vodičov, ktorí vykonávali prepravu poškodených zásielok, vidí porušenie podstatných procesnoprávnych ustanovení O.s.p.
Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal odvolanie podľa § 212 ods. l a § 214 ods. l O.s.p. a dospel k záveru, že nie je dôvodné.
Z predloženého spisového materiálu a vyjadrení účastníkov na odvolacom pojednávaní odvolací súd zistil, že žalobca sa žalobou podanou dňa 29.5.2001 domáha, aby súd uložil žalovanému zaplatiť mu 99 409,60 Sk s 19 % úrokom z omeškania z titulu nezaplatených faktúr 2 Obo 137/2007
za prepravu tovaru vykonaného pre žalovaného. Žalovaný pohľadávku odsúhlasil, navrhol však jej kompenzáciu svojou reklamáciou v sume 101 019,30 Sk, ktorú podaním doručeným súdu dňa 4.1.2006 označil ako vzájomný návrh v zmysle § 97 a § 98 O.s.p., ktorým sa domáha prisúdenia rozdielu medzi sumou 101 019,30 Sk a žalovanou sumou 99 409,60 Sk t.j. 1 609,70 Sk.
Žalobca opiera svoj nárok o zasielateľskú zmluvu, ktorú so žalovaným uzavrel dňa 31.8.2000 a ktorou sa žalovanému zaviazal pre žalovaného vo vlastnom mene a na jeho účet obstarať prepravu zásielok zo skladových priestorov žalovaného jeho zákazníkom v súlade s ust. § 601 Obch. zák.
Súd l. stupňa v konaní zistil, že žalobcom uplatnený nárok je nesporný, nakoľko ho žalovaný odsúhlasil, sporná ostala suma 101 019,20 Sk, ktorú žalovaný uplatnil vzájomným návrhom podľa § 97 a § 98 O.s.p. tak, že z nej sumu rovnajúcu sa žalobnému obnosu navrhol započítať proti pohľadávke uplatnenej žalobou a zvyšok vo výške 1 609,70 Sk prisúdiť.
Žalovaný opiera svoj nárok o reklamáciu svojich odberateľov, ktorými títo reklamovali v žalobcom prepravovaných zásielkach chýbajúci tovar, pričom v reklamáciách uvádzajú jednak porušený obal a jednak prelepenie zásielky inou, než dohodnutou lepiacou páskou. Reklamácie sú podpísané zamestnancami prijímateľov zásielok.
Žalobca reklamácie neuznáva. (čl. 294). Namieta, že vady obalu, ktoré reklamujúci uvádzajú, sú zrejmé, pri prvom pohľade na zásielky a mali byť teda zistené už pri preberaní zásielky preberajúcim. Konštatuje tiež, že vo viacerých prípadoch zásielka bola reklamovaná viac ako 30 dní od prevzatia zásielky, že vo viacerých prípadoch preberajúci reklamovali dvakrát, pričom v prvej reklamovali stratu časti zásielky a v druhej poukazujú na prelepovanie obalov, že vo viacerých prípadoch písomná reklamácia nasledovala po usmernení žalovaným a namieta tiež nedostatok fotografického dôkazového materiálu.
Súd odôvodnil svoje rozhodnutie, ktorým neuznal tvrdenie žalovaného, že žalobca mu spôsobil na prepravovaných veciach škodu vo výške 101 019,30 Sk svojím názorom, že žalovaný neprodukoval žiaden taký dôkaz, ktorý by hodnoverne preukazoval, že chýbajúca obuv bola skutočne žalobcovi žalovaným odovzdaná na prepravu.
Odvolací súd sa s týmto záverom súdu l. stupňa stotožnil. Na doplnenie správnosti výroku napadnutého rozsudku treba uviesť, že žalovaný si uplatnil protinávrhom nárok po právnej stránke vyplývajúci mu zo zodpovednosti žalobcu ako zasielateľa za škodu spôsobenú žalovanému porušením povinnosti zo zasielateľskej zmluvy uzavretej dňa 31.8.2000. Predpokladom takejto zodpovednosti je porušenie povinnosti zo záväzku vyplývajúceho zo 2 Obo 137/2007
zasielateľskej zmluvy a príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením takejto povinnosti. Bez danosti príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti a vznikom škody nie je daná ani zodpovednosť za škodu. Podľa bodu I. zmluvy bola predmetom plnenia preprava zásielok zo skladových priestorov, podľa bodu II ods. 2 zmluvy sa zasielateľ zaväzuje prevziať do prepravy zásielky riadne zabalené, zabezpečené proti rozkrádaniu tak, aby pri násilnom vniknutí bolo zjavné, že bola porušená firemná páska ako plomba a pod. Podľa ods. 3 bodu II zmluvy príkazca sa zaväzuje stanovovať presné hmotnosti a objemy jednotlivých zásielok a podľa ods. 4 zasielateľ zodpovedá za množstvo prevzatých a následne dodaných kusov podľa toho, ako sú uvedené v prepravnom liste.
Z citovaných ustanovení je zrejmé, že obsah prepravovaných zásielok nebol pri odovzdaní na prepravu ani pri preprave ani pri preberaní zásielky od zasielateľa zasielateľovi známy a mohla ho tvoriť prázdna krabica prípadne plastový odpad, klenoty alebo zbrane. Citované ust. ods. 3 síce zaväzovalo príkazcu stanoviť presne hmotnosti a objemy jednotlivých zásielok zo v spise priložených prepravných listov však vyplýva, že sa stanovoval počet balíkov a ich objem, pričom z porovnania údajov je zrejmé, že l balík mal objem 0,20 m3. Uvedený objem l balíka 0,20 m3 jasne preukazuje, že akékoľvek porušenie obalu balíka, prípadne firemnej pásky bolo na prvý pohľad pri preberaní zásielky zistiteľné a preberajúci mohol a aj mal toto zistenie uviesť na prepravnom liste. Pokiaľ to neuviedol, potvrdil tým neporušenosť preberanej zásielky zo zreteľa jej obalu a firemnej pásky. Po právnej stránke ide o jednostranný právny úkon, ktorý nemožno odvolať, čo značí že zo zreteľa zasielateľa a pokiaľ ide o jeho právnu situáciu vo veci ním prepravovanej zásielke sú reklamácie, o ktoré žalovaný opiera uplatnený nárok proti žalobcovi, bez právneho významu, a teda irelevantné. Priložené prepravné listy jednoznačne preukazujú, že žalobca ako zasielateľ odovzdal prepravenú zásielku od žalobcu jeho klientovi v takom stave, ako ju prevzal, pričom spomenuté prepravné listy sú objektívnym dôkazom tejto skutočnosti. Prepravné listy ktorými klienti žalovaného prebrali žalobcom prepravovanú zásielku bez akejkoľvek poznámky o jej porušenosti či už čo do obalu alebo firemnej pásky nezvratne preukazujú, že žalobca nijako neporušil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zasielateľskej zmluvy a že teda nie je ani daná príčinná súvislosť medzi vznikom škody, ktorej náhradu si žalovaný uplatnil protinávrhom a konaním žalobcu.
Zo zreteľa tohto odvolacím súdom zisteného skutkového a právneho stavu je odosielateľova námietka vytýkajúca súdu l. stupňa nevypočutie ním navrhnutých svedkov – vodičov auta, ktorými boli zásielky prepravované a navrhujúca ich vypočutie neopodstatnená. Priložené prepravné listy a ich posúdenie podľa citovaného znenia príslušných ustanovení 2 Obo 137/2007
zasielateľskej zmluvy sú objektívnym, vypočutím navrhovaných svedkov nespochybniteľným dôkazom neporušenosti prepravovaných zásielok o ich prevzatí.
Treba sa zmieniť o premlčaní - súd sa zmienil len preto, že ho usmernil NS SR. Na tomto základe odvolací súd s doplneným odôvodnením napadnutý rozsudok súdu l. stupňa potvrdil.
Na tomto základe odvolací súd napadnutý rozsudok súdu l. stupňa ako vecne správny podľa § 219 O.s.p. potvrdil.
Úspešnému žalobcovi vzniklo podľa § 224 ods. 1 v spojení v ust. §142 ods. 1 právo na náhradu trov odvolacieho konania. Pretože jej žiadne nevznikli odvolací súd jej ich náhradu žalovaným nepriznal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave dňa 12. decembra 2007
JUDr. Jozef Štefanko, v.r.
predseda senátu Za správnosť vyhotovenia:
2 Obo 137/2007