N a j v y š š í s ú d
Slovenskej republiky 2 Obdo 9/2008
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací v právnej veci žalobcu: B., B., IČO: X., zast. JUDr. L., advokátom, Š., proti žalovanému: Ing. P., B., zast. JUDr. M., advokátom, X. o 2 809 413 Sk a iné s prísl., na dovolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 17. októbra 2007 č.k. 3 Cob 94/07-166 takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 17. októbra 2007 č.k. 3 Cob 94/07-166 o d m i e t a.
Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy dovolacieho konania v sume 19 820 Sk na účet jeho právneho zástupcu.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom potvrdil rozsudok Okresného súdu v Bratislave IV č.k. 11Cb 109/2005-121 zo dňa 2.3.2007 a žalobcu zaviazal nahradiť žalovanému 70 660,50 Sk trov odvolacieho konania.
Proti tomuto rozsudku podal žalobca dovolanie a navrhol rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť súdu l. stupňa na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania opiera o ust. § 237 písm. f/ O.s.p. a dovolacie dôvody vyvodzuje z ust. § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p. Tvrdí, že viackrát navrhol v konaní vypočuť svedka p. R., avšak súd tento dôkaz nepripustil ani nevykonal. Cituje z rozsudku NS SR sp. zn. 3 Cdo 92/96 časť, kde sa uvádza, že ak dovolateľ v základnom alebo v odvolacom konaní navrhol vykonanie ďalších dôkazov rozhodných pre správne posúdenie veci, avšak súd ich podľa svojej úvahy pre vopred zaujatý nesprávny právny záver nevykonal /§120 ods. l druhá veta O.s.p./ a tak z hľadiska objektívneho práva následne rozhodol na neúplnom základe a ešte s konštatovaním, že účastník neuniesol dôkazne bremeno, taký nesprávny postup zakladá dovolací dôvod podľa § 237 písm. f/ O.s.p. 2 Obdo 9/2008
a aplikujúc citované na spornú vec, že súd sa nezaoberal otázkou preukázania žalovaným tvrdenej skutočnosti, že Ing. N. vedel o uzavretí nájomnej zmluvy a jej podmienkach a osvojil si tvrdenie žalovaného, čím porušil zásadu volného hodnotenia dôkazov, keďže pri hodnotení vyjadrení účastníkov prikladal vyjadreniu jedného z účastníkov menší význam a tieto vyhodnotil ako nedôveryhodné. Ako ďalší dôvod prípustnosti dovolania podľa § 237 písm. f/ O.s.p. uvádza okolnosti, ktoré predchádzali pojednávaniu dňa 17.12.2007 pred Krajským súdom v Bratislave. Píše, že v tento deň bola preukázateľne ohlásená v budove Justičného paláca bomba, pričom sa jej oznámenie uskutočnilo a medializovalo krátko po 10.10 hod a následne musela byť podľa neho budova okamžite vyprataná t.j. najneskôr do 10.40 hod. Pochybuje preto, že sa odvolacie pojednávanie uskutočnilo formou ústneho pojednávania, keď pojednávanie bolo určené na 10.15 hod. Podľa jeho názoru mal odvolací súd pojednávanie odročiť, aby prípadne nezabránil účastníkom konať pred súdom. Považuje uskutočnenie pojednávania za objektívne neumožňujúce riadne prejednanie veci s prítomnými účastníkmi.
Žalovaný vo vyjadrení k žalobcovmu dovolaniu navrhol, aby ho dovolací súd zamietol, nakoľko napadnutý rozsudok odvolacieho súdu je správny.
Čo do dovolateľovej námietky, že odvolacie pojednávanie dňa 17.10.2007 nemohlo prebehnúť riadne, keď netrvalo aspoň 60 minút uvádza, že na rozdiel od dovolateľa, on sa pojednávania zúčastnil, pojednávanie bolo štandardné aj keď pochopiteľne kratšie práve preto, lebo sa na ňom nezúčastnil hlavný aktér odvolania, teda žalobca –odvolateľ.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmal dovolanie podľa § 243b ods. 4 v spojení s ust. § 218 ods. l O.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 243a ods. 1 veta po bodkočiarku O.s.p. predovšetkým zo zreteľa jeho prípustnosti a dospel k záveru, že nie je prípustné.
Dovolací súd predovšetkým konštatoval, že nie je daná prípustnosť dovolania podľa § 238 O.s.p. Skúmal preto jeho prípustnosť podľa § 237 O.s.p. pričom ust. § 237 písm. f/ O.s.p. Dovolateľ oprel prípustnosť dovolania tvrdiac jednak, že odvolací súd, tým, že nevypočul svedka porušil zásadu voľného hodnotenia dôkazov podľa § 132 O.s.p., keďže pri vyjadrení účastníkov prikladal vyjadreniam jedného z účastníkov menší význam a tieto vyhodnotil ako nedôveryhodné. Jednak tvrdenú skutočnosť, že odvolací súd uskutočnil ústne pojednávanie dňa 17.10.2007 napriek tomu, že o 10,10 hod. bol vyhlásený v Justičnom paláci bombový poplach a Justičný palác musel byť vyprataný do 10.40 hod. z čoho dedukuje, že pojednávanie sa neuskutočnilo riadne.
2 Obdo 9/2008
Pokiaľ ide o toto pojednávanie z predloženého spisového materiálu dovolací súd zistil, že predvolanie na ústne pojednávanie odvolacieho súdu určené na 17.10. 2007 o 15.15 hod prevzal žalobcov vtedajší právny zástupca JUDr. M. dňa 17.9.2007.
Upovedomením o zmene času pojednávania zo dňa 3.10.2007 odvolací súd zmenil hodinu pojednávania na 10.15 hod. Advokát žalobcu JUDr. M. upovedomenie prevzal dňa 5.10.2007. Podľa zápisnice z odvolacieho pojednávania /čl. 159-160/ sa toto začalo o 10.15 hod. a skončilo o 10.45 hod. Za žalobcu sa na pojednávaní nikto nezúčastnil a súd na ňom vyniesol aj napadnutý rozsudok. Na čl. 161 je v spise zaradené faxové podanie advokáta JUDr. L., označené ako oznámenie o prevzatí právneho zastúpenia a žiadosť o odročenie pojednávania. Ako čas odoslania sa uvádza 17.10.07 12:53 hod., adresátom je Krajský súd v Bratislave č.k. 3 Cob 94/07, k rukám JUDr. E..
JUDr. P. v tomto podaní oznamuje súdu, že dňa 16.10.2007 prevzal právne zastúpenie žalobcu v odvolacom konaní vo veci, v ktorej je vytýčený termín pojednávania na deň 17.10.2007 o 15.15 a žiada odvolací súd o odročenie pojednávania z dôvodu jednak krátkeho času na oboznámenie sa so spisovým materiálom a jednak z dôvodu kolízie s pojednávaním vytýčeným na 13.45 na Okresnom súde Bratislava II.
Ako je zrejmé z údajov na faxovom podaní, dovolateľ ho podal po skončení odvolacieho pojednávania, čiže konajúcemu senátu v čase pojednávania nebolo známe, že žalobca zmenil právneho zástupcu. Odvolanie právneho zástupcu a oznámenie o novom je účinné až dôjdením oznámenia súdu. To prišlo súdu až po ukončenom pojednávaní. Pokiaľ ide o priebeh odvolacieho pojednávania, dovolací súd preveril zápisnicu z pojednávania a je nesporné, že pojednávanie riadne a dôstojne prebehlo, zástupca žalovaného sa ho zúčastnil, on sa neodvolal, čiže jeho prednes nebol dlhý. Odvolací súd konštatoval, že súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav, vyvodil správne právne závery, /tieto skutočnosti zistil už pri príprave na ústne pojednávanie a nové skutočnosti odvolanie neprinieslo/, nebolo teda potrebné vykonať žiadne dokazovania, čiže 30 minutové pojednávanie je v danom prípade nad limit. Pokiaľ ide o dovolateľom ako spôsob odňatia možnosti konať pred súdom namietaný nesprávny výklad a aplikáciu zásady voľného hodnotenia dôkazov podľa § 132 O.s.p. a jeho tvrdenie, že nevykonaním navrhnutého dôkazu vypočutím svedka súd porušil túto zásadu, keď pri vyjadrení účastníkov prikladá vyjadreniam jedného z účastníkov menší význam 2 Obdo 9/2008
a dovolací súd žiadne porušenie § 132 O.s.p. odvolacím súdom ani súdom l. stupňa nezistil a dovolateľova námietka je preto neopodstatnená.
Ustanovenie § 120 ods. l prvá a druhá veta O.s.p. ukladá účastníkom označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a súdu prikazujú rozhodnúť, ktoré z označených dôkazov vykoná. Ustanovenie ukladá súdu rozhodnúť o tom, ktorý z účastníkmi označených dôkazov vykoná a realizuje zásadu zakotvenú v ust. § 6 O.s.p.
Dovolací súd v tejto súvislosti uvádza, že sa plne stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa i odvolacieho, že vypočutie navrhnutého svedka by neprinieslo, žiadne podstatné pre vec významné a rozsudok ovplyvňujúce skutočnosti.
Na tomto základe dovolací súd konštatoval, že danosť prípustnosti dovolania podľa § 237 písm. f/ O.s.p. nie je daná a preto dovolací súd dovolanie v súlade s ust. § 243b ods. 4 v spojení s ust. § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. odmietol, pretože bolo podané proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné a nakoľko dovolací súd nezistil naplnenie podmienok § 237 písm. f/ O.s.p.
Úspešnému žalovanému vzniklo podľa § 243b ods. 4 v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov dovolacieho konania. Tieto predstavujú odmenu za 1 úkon právnej služby a režijný paušál t.j. 19 650 Sk + 170 Sk spolu 19 820 Sk. Dovolací súd žalovanému náhradu týchto trov žalobcom priznal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 25. júna 2008
JUDr. Jozef Štefanko, v.r.
predseda senátu