Najvyšší súd

Slovenskej republiky   2 Ndob 5/2009

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: O., spol. s r. o., Valašské Meziříčí, J., Valašské Meziříčí, Česká republika, proti žalovanému: D., a. s., Michalovce, L., Michalovce, zast. JUDr. M. K. advokátom, Advokátska kancelária, N. X. Michalovce, o zaplatenie 150 343,30 Sk, v rámci tohto konania vedeného na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 4Cb 1009/2000 o námietke zaujatosti zákonného sudcu v uvedenom konaní, vznesenej zástupcom žalovaného, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd konanie o vylúčenie zákonného sudcu v konaní Krajského súdu v Košiciach vedeného pod sp. zn. 4Cb 1009/2000   z a s t a v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

Predsedkyňa senátu Krajského súdu Košice predložila spisy s predladacou správou doručenou Najvyššiemu súdu SR dňa 12. 01. 2009 za účelom rozhodnutia o námietke zaujatosti vznesenej zástupcom žalovaného proti sudcovi (sudcom) Krajského súdu v Košiciach (č. l. 239 – 245 spisov). Najvyšší súd SR ako súd nadriadený vec vrátil bez vybavenia s tým, že nie sú splnené náležitosti takejto námietky, aby procesné vady boli odstránené a spisy predložené späť na rozhodnutie (č. l. 254 – 255 spisov).

Krajský súd v Košiciach, v zmysle tejto úpravy vyzval právneho zástupcu žalovaného JUDr. K. na odstránenie vád podania podľa úpravy nadriadeného súdu listom z 27. 01. 2009, ktorý bol namietajúcemu doručený podľa vykázaného doručenia (doručenky) 05. 02. 2009 (č. l. 256). Na list dotknutý advokát reagoval listom zo   06. 02. 2009 (č. l. 258), že namietanou sudkyňou je JUDr. Katarína Pramuková, čo možno z jeho podania zistiť a tiež oznámenie o ústavnom oprávnení vznesenia námietky zaujatosti a nesprávnom postupe v konaní namietanou sudkyňou.

2 Ndob 5/2009

Krajský súd predložil opätovne predmetné spisy na rozhodnutie.

Senát Najvyššieho súdu SR, ako senát nadriadeného súdu predtým než spochybnenie nezaujatosti sudcu prejednal skúmal, či sú splnené procesné podmienky pre taký postup. Kvôli úplnosti uvádza úvodu časť sedemstranného podania zástupcu odporcu, adresovaného k rukám predsedu Krajského súdu v Košiciach.

„Vec: A/ Sťažnosť ktorou napadám porušenie práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v konaní 4 Cb/1009/2000 KS KE v zmysle zák. 757/2004 o súdoch podľa § 3 ods.(7) namietam touto sťažnosťou podľa §§ 62 a násl. a v zmysle   § 68 osobitné ustanovenie o sťažnostiach, teda v kontinuite so zák. 152/1998 o sťažnostiach.

Citovanou „Sťažnosťou“ napadám prieťahy súdu, ktoré spočívajú: „Aj nesprávna činnosť štátneho orgánu môže zapríčiniť porušenie práva zaručeného podľa Čl. 48 ods. 2 Ústavy nielen v nečinnosti, ale aj takou činnosťou, ktorú napadáme v tomto konaní - prieťahy.

B/ Vznášam námietku zaujatosti zákonného sudcu v uvedenom konaní v zmysle čl. 46 (1) Ústavy SR a §§ 14-17 OSP. Takúto námietku možno uplatniť aj podľa čl.7 ods. 5 ústavy v spojení s čl. 6 ods. 1 Dohovoru....“

Ďalej súd, prejednávajúci vznesenú námietku zaujatosti, považuje za potrebné upozorniť odporcu na ustanovenie § 5 ods. 2 OSP, podľa ktorého súd nemá poučovaciu povinnosť o procesných právach a povinnostiach účastníka pri advokátskom zastúpení a už zvlášť nie samotného advokáta. Ďalej na ustanovenie § 101 ods. 1 OSP a to na povinnosť účastníka a tým v prenesení na základe plnomocenstva na advokáta, dbať na pokyny súdu. Na tieto chyby je potrebné upozorniť, pretože ich advokát vo svojich podaniach bude aj v iných konaniach opakovať.

Súd právo pozná a postupuje v konaní v rámci právnych noriem, predovšetkým podľa Ústavy SR v náväznosti na Listinu základných práv a slobôd, ktorá z väčšej časti bola doslovne pojatá do našej ústavy. Procesné uplatnenie   týchto práv a slobôd vo vzťahu k súdnictvu je upravené v procesnom predpise, v danom prípade v OSP. Odvolávanie sa na iné právne normy či judikáty v podstate nie je potrebné, pretože súd tým nie je viazaný a ide často krát o snahu vplývať na súd, aby si názor vyslovený advokátom osvojil. Podanie sťažnosti na postup súdu v konaní spadá do rozhodovania správy súdu a nie je 2 Ndob 5/2009

súčasťou súdnych spisov v prejednávanej veci. Treba ho obsahovo pripraviť tak, aby tomu zodpovedalo a adresovať tomu orgánu, ktorý o sťažnosti rozhoduje.

Postup pri vznesení námietky, ktorou účastník (či v jeho mene advokát) spochybnil nezaujatosť sudcu v podaní namietajúceho je samostatným konaním a rozhoduje o tom nadriadený súd. Tomu má účastník, či jeho advokát, prispôsobiť aj také podanie.

Rozdiel medzi základnými právami zaručenými citovanými normami a spôsobe ich uplatnenia je jedine v postupe pred príslušnými orgánmi, ktorý postup upravujú nižšie normy (zákony). Tu sa vyžaduje rozlíšiť hmotné právo od procesného, čo v praxi problém nerobí.  

Namietajúci uviedol stroho v podaní ustanovenia §§ 14 - 17 OSP, ale bez ich vecného naplnenia. Okrem zákonného vylúčenia sudcu z prejednávania a rozhodovania veci (§ 14 ods. 2 OSP), je dané účastníkom právo vzniesť námietku zaujatosti, voči sudcovi, ktorý vec prejednáva (§ 15a ods. 1 OSP) z dôvodov uvedených v § 14 ods. 1 OSP. Podľa tohto ustanovenia „Sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti“.

A podľa ods. 3 „Dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú   v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach“.

Sú tri zákonné dôvody a to sudca má pomer k veci (z toho možno vyvodiť, že má záujem aj na výsledku sporu), má taký vzťah k účastníkovi (z toho by bolo možné vyvodiť, že má osobný záujem, aby výsledok sporu bol v prospech niektorého účastníka), alebo je z takého dôvodu zainteresovaný v prospech právneho zástupcu.

Tieto dôvody, aj pokiaľ ide o spochybnenie, sa musia javiť objektívne a nie subjektívne, ak by sa totiž pripustilo subjektívne spochybnenie, bolo by možné spochybniť každého sudcu, pre toho – ktorého účastníka nepohodlného. Ak prihliadneme na ods. 3 a porovnáme to s podaním namietajúceho, potom je možno konštatovať, že namietajúci v svojom neprehľadnom podaní ani len neuviedol také dôvody, ktoré by naplňovali citované ustanovenie. Súd pritom poukazuje na ďalší postup upravený v nasledujúcich ustanoveniach.

Rozhodnutie vo veci samej účastník má právo napadnúť odvolaním, v rámci ktorého aj nesprávne rozhodnutie odvolací súd v senáte napraví.

2 Ndob 5/2009

Spôsob namietania zaujatosti, len zbytočne sťažuje postup v konaní súdu.

Neboli splnené podmienky pre rozhodovanie o vylúčení sudcu, tento nedostatok nebolo možné odstrániť, preto nadriadený súd konanie zastavil (§ 104 ods. 1 OSP).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 26. februára 2009

JUDr. Jozef Štefanko, v.r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: M. N.