Najvyšší súd

Slovenskej republiky   2 Ndob 19/2008

U Z N E SE N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: Č., a. s., so sídlom P., N., ČR, IČO: X., proti odporcovi: A. F., nar. X., bytom X., ul. J., o zaplatenie 26 284,17 Kč s prísl., v tomto konaní o námietke odporcu o zaujatosti sudkyne Krajského súdu v Banskej Bystrici JUDr. Aleny Križanovej v dôsledku spochybnenia jej nezaujatosti v konaní tohože súdu vedeným pod č. k. 41 Cob 84/2008 a č. k. 43 Cob 115/2008, takto:  

r o z h o d o l :

Sudkyňa Krajského súdu v Banskej Bystrici JUDr. Alena Križanová n i e   j e   v y l ú č e n á z prejednávania a rozhodovania vecí tohože súdu vedeného pod č. k. 41 Cob 84/2008 a č. k. 43 Cob 115/2008.

O d ô v o d n e n i e :

V konaní účastníkov vedeným pred Okresným súdom v Lučenci pod sp. zn. 13C 81/2007, teraz vedeným v dôsledku odvolania na Krajskom súde v Banskej Bystrici, odporca namietal zaujatosť niektorých sudcov. Vzhľadom na komplikovanosť podania a jeho nesúrodosť je potrebné dotýkajúcu sa časť podania odcitovať. Udáva v ňom:  

Rovnako podávam návrh na vylúčenie sudcu Jána Šulaja z pojednávania a rozhodovania veci a uplatňujem námietku zaujatosti pre veci ktoré som sa dozvedel vo vyššie uvedených troch rozhodnutiach a vyššie uvádzam. Teda znižovanie vážnosti a dôstojnosti účastníkov, a žiadam aj prešetriť jeho vyjadrenie, že nie je pravdivé moje tvrdenie, že sa vyjadril, že je zaujatý voči členom mojej rodiny a to nariadením pojednávania a nahliadnutím do spisu o ktorom sa v rozhodnutí 41 Ncb/5/2008 tvrdí, že ho v minulosti tento sudca rozhodoval. Naviac ak odvolací súd dospel k rozpornosti tvrdení účastníka a prvostupňového sudcu v rozhodnutí 41 Ncb/5/2008, prečo nenariadil pojednávanie, keď o to naviac účastník v podaní z 13.9.2007 žiadal a nevykonanie tohto dôkazu ani v rozhodnutí 2 Ndob 19/2008

nevysvetľuje, čím rozhodnutie postráda odôvodnenie ako také. Pre tento dôvod a aj pre skutočnosť, že s prvostupňovým sudcom pre urážky účastníkov sudcom nezačal riadne disciplinárne konanie a ani ho vediac o tomto ho z pojednávania a rozhodovania veci pre možnosť mať poch ybnosti o zaujatosti sudcu nevylúčil, podávam návrh a uplatňujem námietku zaujatosti aj voči odvolaciemu sudcovi Krajského súdu sudkyni Alene Križanovej. Sudca v rozhodnutí 41 Ncb/5/2008 tvrdí, a odvolací sudca schvaľuje, že z uplatňovania procesných práv jednou osobou v jednom konaní možno usudzovať na duševnú chorobu inej osoby v inom konaní (Príloha 3). Naviac práve uplatnenie procesných práv duševné zdravie implikuje a to obojstranne, jedná sa teda z hľadiska právnej logiky o ekvivalenciu. Tu je zrejmá neschopnosť sudcov o sebareflexiu, teda uvedomenie si svojich tvrdení. Nakoľko sa tak deje vo veci nie nepodstatnej, ba naopak nanajvýš dôležitej – vo veci zaujatosti sudcu v súdnom konaní, nejedná sa o psychózu, ale o progresívne štádium psychopatie, pravdepodobne o niektorú z foriem schizofrénie. Je možná aj kombinácia s iným, resp. inými ochoreniami, čo však preukáže až odborné vyšetrenie. Z týchto dôvodov nemôžu sudcovia ďalej svoju činnosť s ohľadom na možnosť spôsobiť svojím konaním škodu v pracovnom procese svoju prácu riadne vykonávať, žiadam o ich odborné vyšetrenie a to aj s ohľadom na ich vlastné zdravie a ľudský záujem o ich osud. Väčšina iných „duševných porúch“ teda nie duševných porúch, len účelových označení o duševných poruchách – a to aj odborníkmi, vzniká zavinene, najmä ak je postihnutým upierané, zväčša násilne odňaté právo na bývanie resp. mzda a prípadne podobné základné právo (Príloha 4). Ak tomu tak v prípade sudcov je, čo je pravdepodobné, oznamujem týmto súdu trestné činy osôb, ktoré týmto sudcom ubytovanie a iné základné životné potreby a práva násilne odňali a žiadam ich postúpiť obom orgánom činným v trestnom konaní aj ako prípady ublíženia na zdraví. Naviac je možné v prípade prešetrenia veci očakávať zlepšenie priebehu prejavov ochorení.

Vo veci rozhodnutia 41 Ncb/5/2008, kde sa sudca Šulaj sa vyjadril, že sú opakovane uplatňované procesné práva. Treba uviesť, že podľa vyjadrenia môjho rodinného príslušníka sa jedná o vec nevyplatenia mzdy a s ňou súvisiace s tým istým odporcom, ktorá je celkom preukázaná a nerozporná (Príloha 5) a práve postupom sudcu Šulaja ako povereného dohliadať na výskyt prieťahov na Okresnom súde v Lučenci k nim dochádza. Naviac sa v tomto rozhodnutí sudca Šulaj spôsobovaním prieťahov chváli, keď uvádza, že sú prostriedky k odstráneniu prieťahov u neho podávané opakovane. Úlohou predsedu súdu, resp. ako tvrdí v rozhodnutí Šulaj, že je poverený on, je odstraňovať prieťahy konania ani nepoužívať úmyselne spôsobené obštrukcie na spochybňovanie dokonca iných účastníkov 2 Ndob 19/2008

iných konaní ako je tomu teraz tu. Týmto je tiež zaujatosť sudcu Šulaja podčiarknutá a zvýraznená. Spôsob akým sudca uvedené podania vybavil je možné preveriť na nariadenom pojednávaní, a tak celkom jednoducho zistiť či ich opakovanie zavinil, čo označujem ako dôkaz.

Podávam týmto aj návrh na podanie mimoriadnych dovolaní voči rozhodnutiam Krajského súdu v Banskej Bystrici pod značkami 41 Ncb/5/2008, 41Cob/96/2008,   41 Cob/85/2008, prokuratúre z dôvodov v tomto podaní uvedených.

Podávam týmto návrh aj Ministerstvu spravodlivosti na odstránenie vád súdneho konania a vyšetrenie zamestnancov a návrh na mimosúdne vyrovnanie za spôsobenú ujmu na práve na súdnu ochranu z dôvodov, ktoré v tomto podaní udávam. Teda najmä hrubé správanie sudcov, ich psychiatrické vyšetrenie, nesprávny postup, upretie procesných práv ako doručenie návrhu na začatie konania, pokus o zmier, možnosť odvolania podľa § 374 OSP, konania počas konania o vylúčení sudcu aj vo veciach nie nevyhnutných, rozhodovaniu nepríslušného sudcu, nerozhodovaniu zákonného sudcu. Žiadam pri návrhu odškodnenia prihliadnuť na závažnosť, úmyselnosť, opakovanosť a hrubé správanie sudcov. Preto by malo byť odškodnenie, obvykle v rozsahu 1 0000 až 250000 Sk, pri jeho hornej hranici teda navrhujem 200000 Sk.

Podávam týmto aj návrh Ústavnému súdu, vlastne sťažnosť na porušenie práva na súdnu ochranu opakovaným protiprávnym postupom súdov a návrh na pokus o zmier s Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, ako je uvedené vyššie z dôvodov uvedených v tomto podaní. Tiež žiadam podľa O.s.p. o ustanovenie právneho zástupcu, ak je v konaní pred Ústavným súdom potrebný, z dôvodu hmotnej núdze (Príloha 2 a 6).

Odvolací súd toto podanie navrhovateľa považoval za vznesenie námietky zaujatosti svojej sudkyne, preto vec predložil na rozhodnutie nadriadenému súdu. Predtým sa k námietke vyjadril celý senát v zložení: JUDr. A., predsedníčka a JUDr. J. a JUDr. D. členky senátu, ktoré sa vyjadrili, že niet zákonných dôvodov na ich vylúčenie z prejednávania a rozhodovania veci a subjektívne pocit zaujatosti nemajú.

Senát Najvyššieho súdu SR, ako nadriadeného súdu namietaného sudcu, predtým než spochybnenie nezaujatosti sudcu prejednal skúmal, či sú splnené procesné podmienky pre taký postup. Zistil, že podmienky pre vylúčenie JUDr. Aleny Križanovej nie sú dané. Členky 2 Ndob 19/2008

senátu namietané neboli, preto o ich zaujatosti nebol dôvod rozhodovať. Tak isto pokiaľ ide o sudcu JUDr. Jána Šulaja o jeho zaujatosti nerozhoduje Najvyšší súd SR z dôvodu vecnej nepríslušnosti.

Podľa § 14 ods. 1, OSP „Sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti“.

Podľa ods. 3, „Dôvodom na vylúčenie sudcu   nie sú okolnosti, ktoré spočívajú   v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci“.

Námietka voči predsedníčke senátu   spočíva výslovne v jej postupe konania.

Sudca na dodržiavanie zákona je kontrolovaný účastníkmi a ich právnymi zástupcami a zodpovedá za obojstranný objektívny postup a ten spravidla všetkým stranám nevyhovuje.  

Je tu ešte aj iná kontrola, totiž rozhodnutie vo veci v prípade nespokojnosti účastníka podlieha v prípade odvolania voči nemu, preskúmaniu odvolacím súdom, ktorý posúdi správnosť či nesprávnosť rozhodnutia a následne aj prípadným mimoriadnym opravným prostriedkom.

Vo svojich námietkach odporca ani len neuviedol zákonné dôvody vylúčenia, na základe ktorých by jeho námietkam bolo možné vyhovieť.

K podaniu odporcu Najvyšší súd SR dodáva, že nemá základné procesné náležitosti a svedči o právnej nevedomosti odporcu pri uplatňovaní jeho práv. Predovšetkým si neuvedomuje, že nie je takým subjektom, ktorý by mohol zasahovať do činnosti súdu či sudcu, alebo ho nad rámec práv účastníka kontrolovať. V postupe sudcu sa vyžaduje dôstojný ale tvrdý postoj pri nerešpektovaní procesných ustanovení, ktoré sú povinní dodržiavať.

Podľa § 101 ods. 1 OSP „Účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú na pokyny súdu“.

V tejto veci sa odporca tým neriadil, ale svoje aktivity prejavoval proti prejednávajúcim súdom. Nikto mu nebráni, aby sa sťažoval na ktoromkoľvek orgáne, aby sa 2 Ndob 19/2008

sťažoval na sudcu, alebo podal podnet na zahájenie disciplinárneho konania ale tam, kde to patrí a nie do podaní v prejednávanej veci. Súd poskytuje účastníkovi poučenie o procesných právach a povinnostiach pokiaľ nemá advokáta (§ 5 ods. 1 OSP), ale nemôže nahrádzať týmto jednému z účastníkov advokáta. Je preto potrebné, aby sa odporca obrátil na osobu práva znalú a riadil sa jej pokynmi. Jeho urážlivé podania a hodnotenia sudcov hraničia s naplnením dôvodov použitia poriadkových opatrení ( § 53 ods. 1 OSP).

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 19. septembra 2008  

JUDr. Jozef Štefanko, v.r.

  predseda senátu  

Za správnosť vyhotovenia: M. N.