2XOboE/7/2021

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti povinnému: A. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXXX/XX, XXX XX G., o vymoženie 475,97 Eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Humenné, pod sp. zn. 12Er/829/2009, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove zo dňa 21. februára 2013, č. k. 9CoE/72/2012-95, takto

rozhodol:

I. Odvolacie konanie z a s t a v u j e.

II. Povinnému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

1. Krajský súd v Prešove napadnutým uznesením zo dňa 21. februára 2013, č. k. 9CoE/72/2012-95, potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 7. februára 2012, č. k. 12Er//829/2009-53, návrh na prerušenie konania zamietol, návrhu oprávnenej na podanie žiadosti Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na rozhodnutie o predbežnej otázke nevyhovel, uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 4. mája 2012, č. k. 12Er/829/2009-78, zmenil vo výroku o povinnosti oprávneného zaplatiť trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka tak, že vstup Združenia na ochranu finančného spotrebiteľa OFS, Petzwalova 12, Nitra, IČO: 2 205 735, do konania ako vedľajšieho účastníka na strane povinného nepripustil a oprávnenej ani povinnému náhradu trov prvoinštančného konania nepriznal. Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

2. Oprávnená podala proti uzneseniu odvolacieho súdu vo výroku o zamietnutí návrhu na prerušenie konania odvolanie, ktorým žiadala uvedené rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť tomuto súdu na ďalšie konanie.

3. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) najskôr skúmal, či sú dané procesné predpoklady, za splnenia ktorých môže konať o odvolaní oprávnenej.

4. Oprávnená v procesnom postavení, v ktorom sa nachádza v preskúmavanej veci, bola už stranou sporu vo viacerých iných, skutkovo a právne obdobných konaniach pred najvyšším súdom, v ktorých - tak, ako aj v tomto prípade - podala odvolanie proti rozhodnutiu krajského súdu; najvyšší súd konanie o jej odvolaniach v týchto veciach zastavil (viď napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 2OboE/2/2015, 2OboE/8/2015, 2OboE/12/2015, 2OboE/14/2015, 2OboE/18/2015) s tým, že: a) odvolaním možno napadnúť len rozhodnutie súdu prvej inštancie, b) rozhodnutie krajského súdu, ktorým bol v odvolacom konaní zamietnutý návrh na prerušenie konania a ktorým bolo potvrdené odvolaním napadnuté rozhodnutie, nie je rozhodnutím krajského súdu ako súdu prvej inštancie (ale je rozhodnutím odvolacieho súdu), c) najvyšší súd na rozhodnutie o odvolaní smerujúcom proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je funkčne príslušný (ust. § 9 ods. 1 a 2 O. s. p., ust. § 10 ods. 1 a 2 O. s. p., resp. [ ust. § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“)] a ust. § 34, ust. § 35 C. s. p.). Najvyšší súd na uvedené rozhodnutia v podrobnostiach poukazuje s tým, že aj v preskúmavanej veci sa stotožňuje s právnymi závermi v nich vyjadrenými.

5. Vzhľadom na to, že funkčná príslušnosť najvyššieho súdu na prejednanie odvolania oprávnenej nie je daná, najvyšší súd konanie o odvolaní zastavil (ust. § 161 C. s. p.).

6. O trovách odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa ust. § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s ust. § 255 ods. 1 C. s. p.

7. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.