2XOboE/7/2017

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore oprávnenej: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, ICO: 35 807 598, zastúpenej advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grôsslingova č. 4, v mene ktorej koná ako konateľ a advokát doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., proti povinnej: F. X., nar.XX.XX.XXXX, bytom E., B., v konaní o vymoženie pohľadávky vo výške 578,24 Eur s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Bardejov, pod sp. zn. 3Er/172/2005, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 12. septembra 2013, č. k. 25CoE/39/2013-57, takto

rozhodol:

Odvolacie konanie zastavuje. Povinná m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

Odôvodnenie

Krajský súd v Prešove napadnutým uznesením z 19.12.2012, č. k. 2CoE/149/2012-40 potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie, návrh oprávnenej na prerušenie konania zamietol a náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal.

Oprávnená podala proti uzneseniu odvolacieho súdu vo výroku o zamietnutí návrhu na prerušenie konania odvolanie, ktorým žiadala uvedené rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť tomuto súdu na ďalšie konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) najskôr skúmal, či sú dané procesné predpoklady, za splnenia ktorých môže konať o odvolaní oprávnenej.

Oprávnená v procesnom postavení, v ktorom sa nachádza v preskúmavanej veci, bola už účastníkom konania vo viacerých iných, skutkovo a právne obdobných konaniach pred najvyšším súdom, v ktorých

- tak, ako aj v tomto prípade - podala odvolanie proti rozhodnutiu krajského súdu; najvyšší súd konanieo jej odvolaniach v týchto veciach zastavil (viď napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 2OboE/2/2015, 2OboE/8/2015, 2OboE/12/2015, 2OboE/14/2015, 2oboE/18/2015) s tým, že: a) odvolaním možno napadnúť len rozhodnutie súdu. prvej inštancie., b) rozhodnutie krajského súdu, ktorým bol v odvolacom konaní zamietnutý návrh na prerušenie konania a ktorým bolo potvrdené odvolaním napadnuté rozhodnutie, nie je rozhodnutím krajského súdu ako súdu prvej inštancie (ale je rozhodnutím odvolacieho súdu), c) najvyšší súd na rozhodnutie o odvolaní smerujúcom proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je funkčne príslušný (§ 9 ods. 1 a 2 O. s. p., § 10 ods. 1 a 2 O. s. p., resp. [§ 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“)] a § 34, § 35 C. s. p.). Najvyšší súd na uvedené rozhodnutia: v podrobnostiach poukazuje s tým, že aj v preskúmavanej veci sa stotožňuje s právnymi závermi v nich vyjadrenými.

Vzhľadom na to, že funkčná príslušnosť najvyššieho súdu na prejednanie odvolania oprávnenej nie je daná, najvyšší súd konanie o odvolaní zastavil (§ 161 C. s. p.).

Oprávnená z procesného hľadiska zavinila, že sa konanie o jej odvolaní muselo zastaviť a povinnému teda vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči oprávnenej (§ 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 256 ods. 1 C. s. p.). O výške náhrady trov konania povinnej rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 C. s. p.).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.