UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky Mgr. Sone Pekarčíkovej a členiek JUDr. Beaty Miničovej a JUDr. Ivany Izakovičovej v exekučnej veci oprávnenej: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpenej B.. B. B., poverenou zamestnankyňou, proti povinnému: L. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX A. S. č. XXX, o 380,40 Eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Dunajská Streda, pod sp. zn. 8Er/256/2003, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave zo dňa 30. júna 2014, č. k. 10CoE/860/2013-45, takto
rozhodol:
I. Odvolacie konanie z a s t a v u j e.
II. Povinnému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
Odôvodnenie
1. Krajský súd v Trnave napadnutým uznesením zo dňa 30. júna 2014, č. k. 10CoE/860/2013-45, návrh oprávnenej na prerušenie konania a predloženie predbežných otázok Súdnemu dvoru Európskej únie zamietol, uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti vyhlásenia exekúcie za neprípustnú a jej zastavenia potvrdil. Uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti trov exekučného konania zmenil tak, že súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal s tým, že povinnému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. 2. Oprávnená podala proti uzneseniu odvolacieho súdu vo výroku o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. odvolanie, ktorým žiadala uvedené rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť tomuto súdu na ďalšie konanie. 3. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) najskôr skúmal, či sú dané procesné predpoklady, za splnenia ktorých môže konať o odvolaní oprávnenej. 4. Oprávnená v procesnom postavení, v ktorom sa nachádza v preskúmavanej veci, bola už stranou sporu vo viacerých iných, skutkovo a právne obdobných konaniach pred najvyšším súdom, v ktorých - tak, ako aj v tomto prípade - podala odvolanie proti rozhodnutiu krajského súdu; najvyšší súd konanie ojej odvolaniach v týchto veciach zastavil (viď napr. rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 2OboE/2/2015, 2OboE/8/2015, 2OboE/12/2015, 2OboE/14/2015, 2OboE/18/2015) s tým, že: a) odvolaním možno napadnúť len rozhodnutie súdu prvej inštancie, b) rozhodnutie krajského súdu, ktorým bol v odvolacom konaní zamietnutý návrh na prerušenie konania a ktorým bolo potvrdené odvolaním napadnuté rozhodnutie, nie je rozhodnutím krajského súdu ako súdu prvej inštancie (ale je rozhodnutím odvolacieho súdu), c) najvyšší súd na rozhodnutie o odvolaní smerujúcom proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je funkčne príslušný (ust. § 9 ods. 1 a 2 O.s.p., ust. § 10 ods. 1 a 2 O.s.p., resp. [ust. § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“)] a ust. § 34, ust. § 35 C.s.p.). Najvyšší súd na uvedené rozhodnutia v podrobnostiach poukazuje s tým, že aj v preskúmavanej veci sa stotožňuje s právnymi závermi v nich vyjadrenými. 5. Vzhľadom na to, že funkčná príslušnosť najvyššieho súdu na prejednanie odvolania oprávnenej nie je daná, najvyšší súd konanie o odvolaní zastavil (ust. § 161 C.s.p.). 6. Oprávnená síce z procesného hľadiska zavinila, že sa konanie o jej odvolaní muselo zastaviť, čím povinnému vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči oprávnenej (§ 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 256 ods. 1 C.s.p.), avšak keďže povinnému žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, najvyšší súd mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. 7. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný