2XOboE/6/2018

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, zastúpenej S.. L. E., poverenou zamestnankyňou, proti povinnému: Z. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Q. č. XXXX, pre vymoženie pohľadávky 503,22 Eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Čadca, pod sp. zn. 11Er/828/2005, o odvolaní a dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline zo dňa 30. septembra 2013, č. k. 7CoE/89/2013-65, takto

rozhodol:

I. Odvolacie konanie z a s t a v u j e.

II. Návrh na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a.

III. Dovolanie oprávnenej o d m i e t a.

III. Povinnému náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

1. Krajský súd v Žiline napadnutým uznesením zo dňa 30. septembra 2013, č. k. 7CoE/89/2013-65, potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú, o zastavení exekúcie a o trovách exekúcie s tým, že v ostatnej časti sa uznesenia súdu prvej inštancie nedotýka. Návrhy oprávnenej na prerušenie konania zamietol.

2. Oprávnená podala proti uzneseniu odvolacieho súdu vo výroku o zamietnutí návrhu na prerušenie konania odvolanie, pričom to isté uznesenie napadla v celosti aj dovolaním. Žiadala uznesenie odvolacieho súdu spolu s uznesením súdu prvej inštancie a vec vrátiť na ďalšie konanie súdu prvej inštancie; zároveň žiadala dovolacie konanie prerušiť podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p. v spojení s ust. § 243c O. s. p. a Súdnemu dvoru predložiť prejudiciálne otázky, ktoré bližšie špecifikovala v podanom dovolaní.

3. Najvyšší súd Slovenskej republiky najskôr skúmal, či sú dané procesné predpoklady, za splnenia ktorých môže konať o odvolaní oprávnenej.

4. Oprávnená v procesnom postavení, v ktorom sa nachádza v preskúmavanej veci, bola už účastníkom konania vo viacerých iných, skutkovo a právne obdobných konaniach pred najvyšším súdom, v ktorých

- tak, ako aj v tomto prípade - podala odvolanie proti rozhodnutiu krajského súdu; najvyšší súd konanie o jej odvolaniach v týchto veciach zastavil (viď napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 2OboE/2/2015, 2OboE/8/2015, 2OboE/12/2015, 2OboE/14/2015, 2OboE/18/2015) s tým, že: a) odvolaním možno napadnúť len rozhodnutie súdu prvej inštancie, b) rozhodnutie krajského súdu, ktorým bol v odvolacom konaní zamietnutý návrh na prerušenie konania a ktorým bolo potvrdené odvolaním napadnuté rozhodnutie, nie je rozhodnutím krajského súdu ako súdu prvej inštancie (ale je rozhodnutím odvolacieho súdu), c) najvyšší súd na rozhodnutie o odvolaní smerujúcom proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je funkčne príslušný (ust. § 9 ods. 1 a 2 O. s. p., ust. § 10 ods. 1 a 2 O. s. p., resp. [ust. § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“)] a ust. § 34, § 35 C. s. p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky na uvedené rozhodnutia v podrobnostiach poukazuje s tým, že aj v preskúmavanej veci sa stotožňuje s právnymi závermi v nich vyjadrenými.

5. Vzhľadom na to, že funkčná príslušnosť najvyššieho súdu na prejednanie odvolania oprávnenej nie je daná, najvyšší súd konanie o odvolaní zastavil (ust. § 161 C. s. p.).

6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „odvolací súd“), ako súd dovolací [ust. § 35 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“)], po zistení, že dovolanie podala včas oprávnená zastúpená v súlade s ust. § 429 ods. 2 písm. b/ C. s. p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (ust. § 443 C. s. p.) preskúmal vec a dospel k záveru, že dovolanie oprávnenej na prerušenie konania je potrebné zamietnuť a dovolanie oprávnenej odmietnuť, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné (ust. § 447 písm. c/ C. s. p.)

7. Vzhľadom k tomu, že dovolanie bolo podané pred 01. júlom.2016, t. j. za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p.“), dovolací súd postupoval v zmysle ustanovania § 470 ods. 2 C. s. p. (na základe ktorého právne účinky úkonov, ktoré nastali v konaní pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované) a prípustnosť dovolania posudzoval v zmysle ust. § 236, ust. § 237 a ust. § 239 O. s. p.

8. Na odôvodnenie svojho záveru, dovolací súd v zmysle § 451 ods. 3 C. s. p. stručne uvádza, že nakoľko ide o dovolanie podané oprávnenou v obdobnej veci, aká už bola v počte aspoň päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania tej istej dovolateľky, pričom bola v týchto konaniach podrobne riešená aj otázka prípustnosti a dôvodnosti jej dovolania, vrátanie návrhu na prerušenie konania - porovnaj konania vedené na dovolacom súde pod sp. zn. 2Oboer/102/2013, 2Oboer/120/2013, 2Oboer/130/2013, 2Oboer/147/2013, 2Oboer/207/2013, 2Oboer/175/2014, 5Oboer/66/2013, 3ECdo/188/2013, 3ECdo/228/2013, 3ECdo/238/2013, 2ECdo/302/2013, 3ECdo/12/2014, 1ECdo/61/2014, 7ECdo/224/2014, 7ECdo/226/2014, 8ECdo/160/2014, dovolací súd sa s odôvodneniami týchto rozhodnutí, ktoré boli dané v týchto konaniach, v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle ust. § 452 ods. 1 C. s. p. už ďalšie dôvody neuvádza.

9. So zreteľom na vyššie uvedené preto dovolací súd dovolanie oprávnenej proti uzneseniu odvolacieho súdu podľa § 447 písm. e/ C. s. p. ako procesne neprípustné odmietol bez toho, aby sa mohol zaoberať dôvodnosťou dovolania.

10. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá C. s. p.). O trovách dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 453 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p..

11. Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.