2XOboE/4/2023

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Sone Pekarčíkovej a členiek senátu JUDr. Beaty Miničovej a JUDr. Ivany Izakovičovej, v exekučnej veci oprávnenej obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpenej Mgr. Mariannou Pavlíkovou, poverenou zamestnankyňou, proti povinnej H. D., narodenej XX. H. XXXX, R. XXX/XXX, T. Q. W., o vymoženie pohľadávky vo výške 860,39 eura s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Vranov nad Topľou, pod sp. zn. 7Er/300/2005, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 30. augusta 2013, č. k. 20CoE/113/2013-69, takto

rozhodol:

I. Odvolacie konanie z a s t a v u j e.

II. Povinnej náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

1. Krajský súd v Prešove napadnutým uznesením z 30. augusta 2013, č. k. 20CoE/113/2013-69, uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil a návrh na prerušenie konania zamietol.

2. Oprávnená podala proti uzneseniu odvolacieho súdu vo výroku o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“) odvolanie, ktorým žiadala uvedené rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť tomuto súdu na ďalšie konanie.

3. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) najskôr skúmal, či sú dané procesné predpoklady, za splnenia ktorých môže konať o odvolaní oprávnenej.

4. Oprávnená v procesnom postavení, v ktorom sa nachádza v preskúmavanej veci, bola už stranou sporu vo viacerých iných, skutkovo a právne obdobných konaniach pred najvyšším súdom, v ktorých -tak, ako aj v tomto prípade - podala odvolanie proti rozhodnutiu krajského súdu; najvyšší súd konanie o jej odvolaniach v týchto veciach zastavil (viď napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 2OboE/2/2015, 2OboE/8/2015, 2OboE/12/2015, 2OboE/14/2015, 2OboE/18/2015) s tým, že: a) odvolaním možno napadnúť len rozhodnutie súdu prvej inštancie, b) rozhodnutie krajského súdu, ktorým bol v odvolacom konaní zamietnutý návrh na prerušenie konania a ktorým bolo potvrdené odvolaním napadnuté rozhodnutie, nie je rozhodnutím krajského súdu ako súdu prvej inštancie (ale je rozhodnutím odvolacieho súdu), c) najvyšší súd na rozhodnutie o odvolaní smerujúcom proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je funkčne príslušný (ust. § 9 ods. 1 a 2 OSP, ust. § 10 ods. 1 a 2 OSP, resp. [ ust. § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“)] a ust. § 34, ust. § 35 CSP). Najvyšší súd na uvedené rozhodnutia v podrobnostiach poukazuje s tým, že aj v preskúmavanej veci sa stotožňuje s právnymi závermi v nich vyjadrenými.

5. Vzhľadom na to, že funkčná príslušnosť najvyššieho súdu na prejednanie odvolania oprávnenej nie je daná, najvyšší súd konanie o odvolaní zastavil (ust. § 161 CSP).

6. Oprávnená síce z procesného hľadiska zavinila, že sa konanie o jej odvolaní muselo zastaviť, čím povinnej vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči oprávnenej (§ 396 ods. 1 CSP v spojení s § 256 ods. 1 CSP), avšak keďže povinnej žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, najvyšší súd jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

7. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.