UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpenej Mgr. G. G., poverenou zamestnanom, proti žalovanej: Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Račianska ulica 71, 813 11 Bratislava, IČO: 00 166 073, o zaplatenie 125,- eur a iné, vedenom na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom pod sp. zn. 10C/274/2012, v konaní o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 25. novembra 2014, č. k. 6Co/340/2014-116, takto
rozhodol:
I. Dovolacie konanie z a s t a v u j e.
II. Žalovanej náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a.
Odôvodnenie
1. Okresný súd Nové Mesto nad Váhom uznesením zo dňa 11. decembra 2013, č. k. 10C/274/2012-81, uložil žalobkyni povinnosť v lehote 15 dní od doručenia tohto uznesenia zaplatiť súdny poplatok vo výške 66,- eur za vznesenú námietku zaujatosti podľa položky č. 17a Sadzobníka súdnych poplatkov (ďalej len „Sadzobník“).
2. Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, uznesením zo dňa 25. novembra 2014, č. k. 6Co/340/2014-116, uznesenie okresného súdu potvrdil. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť podľa ust. § 219 ods. 1 O. s. p. Vzhľadom na to, že žalobkyňa v rámci svojho návrhu vo veci samej žiadala, aby nadriadený súd rozhodol podľa ust. § 12 O. s. p. o prikázaní veci inému súdu z dôvodu, že sudcovia súdu, na ktorý bol návrh vo veci samej podaný, sú vylúčení z jej prejednania pre ich pomer k veci a účastníkom konania. Uvedený úkon bol konajúcim súdom vyhodnotený ako vznesenie námietky zaujatosti voči zákonnému sudcovi podľa ust. § 14 ods. 1 O. s. p., resp. podľa ust. § 15a ods. 1 O. s. p. Odvolací súd sa nestotožnil s argumentáciou žalobkyne, že poplatkovú povinnosť nie je možné uložiť v prípade konania o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom je podľa ust. § 4 ods. 1 písm. k/ zákona o súdnych poplatkoch oslobodené od súdnych poplatkov, vrátane návrhu na vylúčenie sudcov. Na základe uvedeného odvolací súd skonštatoval, že súd prvej inštancie pri uložení poplatkovej povinnosti žalobkyni podľa ust. § 5 ods. 1písm. g/ zákona o súdnych poplatkoch vo výške 66,- eur podľa položky č. 17a Sadzobníka súdnych poplatkov, postupoval správne.
3. Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadla žalobkyňa dovolaním s tým, že napadnutý rozsudok odvolacieho súdu je rozhodnutím potvrdzujúcim rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým došlo k zamietnutiu žaloby žalobkyne. Inými slovami, žalobkyňa formulovala svoje dovolanie v duchu, ako keby odvolací súd rozhodol napadnutým rozhodnutím, namiesto uznesenia formou rozsudku vydaného vo veci samej, ktorým potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie. V dovolaní žalobkyňa namietala, že v konaní rozhodoval vylúčený sudca podľa ust. § 237 písm. g/ O. s. p. a účastníkovi konania sa odňala možnosť konať pred súdom podľa ust. § 237 písm. f/ O. s. p. Žalobkyňa dovolaním žiadala zrušiť rozhodnutie odvolacieho súdu spolu s rozhodnutím súdu prvej inštancie. Dovolanie odôvodnila tým, že napadnuté rozhodnutie krajského súdu je rozhodnutím absolútne prekvapivým, pretože popiera doterajšiu konštantnú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.
4. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „dovolací súd“), ako súd dovolací [(ust. § 35 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“)], po zistení, že dovolanie podala včas strana sporu zastúpená v súlade s ust. § 429 ods. 2 písm. b/ C. s. p., najprv skúmal, či sú splnené procesné predpoklady, za splnenia ktorých môže o podanom dovolaní konať.
5. Vzhľadom k tomu, že dovolanie bolo podané pred 1. júlom 2016, t. j. za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p.“), dovolací súd postupoval v zmysle ust. § 470 ods. 2 C. s. p. (na základe ktorého právne účinky úkonov, ktoré nastali v konaní predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované), a prípustnosť dovolania posudzoval v zmysle ust. § 236, ust. § 237 ods. 1 a ust. § 239 O. s. p.
6. Podľa ust. § 161 ods. 1 C. s. p., ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví (ust. § 161 ods. 2 C. s. p.).
7. Podľa ust. § 438 ods. 1 C. s. p. sa na konanie na dovolacom súde primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.
8. Procesné podmienky v civilnom sporovom konaní, i napriek tomu, že ich Civilný sporový poriadok ako základný procesný predpis výslovne nevypočítava, možno považovať za predpoklady (existujúce tak na strane súdu, ako i v prípade strany sporu), ktoré musia byť nevyhnutne splnené, aby sa dosiahol cieľ súdneho konania. Procesné podmienky obsahovo vyjadrujú predpoklady rozhodovania vo veci samej a súd ich skúma ex offo. Ak pri ich skúmaní dôjde k záveru, že v konaní ide o taký ich nedostatok, ktorý nemožno odstrániť, konanie zastaví (ust. § 161 ods. 2 C. s. p.). Medzi tieto procesné podmienky nepochybne patrí aj existencia výroku, ktorý bol stranou sporu napadnutý dovolaním.
9. V predmetnom spore uznesenie odvolacieho súdu, nie je rozsudkom a rovnako neobsahuje výrok potvrdzujúci rozsudok súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby žalobkyne, z ktorého dôvodu nie je daná procesná podmienka na prejednanie dovolania podaného žalobkyňou. Dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, ktoré súd nevydal, tzn. rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 25. novembra 2014, č. k. 6Co/340/2014-116, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby žalobkyne, predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania.
10. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto konanie o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu odvolacieho súdu podľa ust. § 161 ods. 2 C. s. p. v spojení s ust. § 438 ods. 1 C. s. p. zastavil bez toho, aby preskúmaval vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia.
11. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje (ust. § 451 ods. 3 veta druhá C. s. p.). O trovách dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa ust. § 453 ods.1 C. s. p. v spojení s ust. § 255 ods. 1 C. s. p.
12. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.