UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, zastúpenej zamestnankyňou JUDr. A. O., proti žalovanej: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné nám. č. 13,IČO: 00 166 073, v konaní o náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 19C/159/2013, v konaní o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 20. októbra 2014, č. k. 23Co/131/2014-53, takto
rozhodol:
I. Dovolanie žalobkyne o d m i e t a.
II. Žalovaná m á n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania.
Odôvodnenie
1. Okresný súd Trnava rozsudkom zo dňa 21.01.2014, č. k. 19C/159/2013-32, žalobu žalobkyne zamietol a žalovanej náhradu trov konania nepriznal.
2. Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací, na odvolanie žalobkyne, napadnutým rozhodnutím zo dňa 20.10.2014, č. k. 23Co/131/2014-53, odvolanie žalobkyne odmietol. Odvolací súd uviedol, že napadnuté rozhodnutie okresného súdu bolo žalobkyni prostredníctvom jej právneho zástupcu doručené 05.02.2014, žalobkyňa podala odvolanie na Okresnom súde Trnava 21.02.2014, pričom posledným dňom na podanie odvolania bol deň 20.02.2014, žalobkyňa teda podala odvolanie po uplynutí zákonom stanovenej 15-dňovej lehoty.
3. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie, ktoré odôvodnila tým, že v konaní jej bola odňatá možnosť konať pred súdom.
4. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „dovolací súd“) ako súd dovolací [(§ 35 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.)], po zistení, že dovolanie podala včas žalobkyňa zastúpená v súlade s § 429 ods. 1 C.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 C.s.p.), preskúmal vec a dospel k záveru, že dovolanie žalobkyne je potrebné odmietnuť, pretožesmeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné (§ 447 písm. c/ C.s.p.).
5. Vzhľadom k tomu, že dovolanie bolo podané pred 01.07.2016, t. j. za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.), dovolací súd postupoval v zmysle ustanovenia § 470 ods. 2 C.s.p. (na základe ktorého právne účinky úkonov, ktoré nastali v konaní predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované), a prípustnosť dovolania posudzoval v zmysle § 236, § 237 a § 239 O.s.p.
6. Na odôvodnenie svojho záveru dovolací súd v zmysle § 451 ods. 3 C.s.p. stručne uvádza, že dovolaním napadnuté uznesenie nevykazuje znaky žiadneho z rozhodnutí podľa § 239 O.s.p., prípustnosť dovolania preto z uvedených ustanovení nemožno vyvodiť.
7. Vzhľadom na uvedené, dovolací súd skúmal, či je daný dôvod prípustnosti dovolania podľa ust. § 237 O.s.p. Žalobkyňa procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/, g/ O.s.p. nenamietala; existencia vád tejto povahy ani nevyšla najavo. Prípustnosť jej dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.
8. S prihliadnutím na obsah dovolania sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou, či v konaní odvolacieho súdu nedošlo k procesným vadám uvedeným v § 237 písm. f/ O.s.p., že žalobkyni sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Žalobkyňa namieta, že odvolací súd odmietol jej odvolanie, hoci procesné predpoklady pre to neboli dané - odvolanie totiž nepodala 21.02.2014, ale 20.02.2014, teda v rámci odvolacej lehoty, a to tým spôsobom, že ho odovzdala doručovateľskej spoločnosti ReMax Courier Service, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Cikkerova č. 2, IČO: 35 825 456.
9. Podľa § 204 ods. 1 veta prvá O.s.p., odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
10. Podľa § 57 ods. 3 O.s.p., lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť.
11. Zo spisu vyplýva, že uznesenie súdu prvej inštancie bolo zástupcovi žalobkyne doručené 05.02.2014 (č. l. 44b spisu). Lehota na odvolanie začala žalobkyni plynúť nasledujúci deň - 06.02.2014 a jej posledný deň pripadol na 20.02.2014 (štvrtok, ktorá bola pracovným dňom), ako konštatoval aj odvolací súd.
12. Odtlačok podacej pečiatky Okresného súdu Trnava na odvolaní žalobkyne (č. l. 46 spisu) obsahuje údaj, v zmysle ktorého bolo toto odvolanie podané 21.02.2014 „osobne“ na súde (teda nie prostredníctvom orgánu uvedeného v § 57 ods. 3 O.s.p.). Žalobkyňa, popierajúc správnosť tohto údaju, s úmyslom preukázať včasnosť podania odvolania pripojila k dovolaniu výtlačok internetovej stránky (č. l. 57 spisu) s údajmi, v zmysle ktorých obchodnou spoločnosťou ReMax Courier Service, s. r. o., bola prevzatá na doručenie zásielka, prepravný list ku ktorej má č. 1551034238. Ide o spoločnosť, predmetom činnosti ktorej je aj poskytovanie poštových služieb (viď údaje obchodného registra dostupné na www.orsk.sk ). Z dokladu predloženého dovolateľkou vyplýva, že malo ísť o zásielku s hmotnosťou 1,00 kg, ktorú uvedená spoločnosť prevzala od žalobkyne 20.02.2014; táto zásielka bola adresovaná Okresnému súdu Trnava a jej obsahom mali byť odvolania žalobkyne vo viacerých súdnych konaniach Okresného súdu Trnava (viď bližšie „popis zásielky“ - POH - ODV - 15x odvolanie).
13. So zreteľom na rozpor medzi údajmi o dni a spôsobe podania odvolania vyplývajúcimi zo spisu a údajmi tvrdenými dovolateľkou, a tiež s prihliadnutím na to, že z dokladu predloženého dovolateľkou nebolo zrejmé, či obsahom zásielky odovzdanej ReMax Courier Service, s. r. o. bolo aj odvolanie žalobkyne podané v preskúmavanej veci, súd prvej inštancie vytvoril žalobkyni procesnú možnosť, doložiť opodstatnenosť jej tvrdenia o včasnom podaní odvolania. Listom z 28.07.2017 (č. l. 113) vyzval žalobkyňu, aby v lehote 10 dní zaslala súdu prvej inštancie doklad potvrdzujúci deň, v ktorom bolo odvolanie žalobkyne, proti rozsudku Okresného súdu Trnava z 21.01.2014, č. k. 19C/159/2013-32, odovzdané na prepravu uvedenej spoločnosti. Táto písomná výzva Okresného súdu Trnava bolaprávnemu zástupcovi žalobkyne doručená 04.08.2017, žalobkyňa ale na výzvu nereagovala.
14. Keďže údaje obsiahnuté v spise vyznievajú v prospech záveru odvolacieho súdu o podaní odvolania žalobkyne oneskorene (po uplynutí odvolacej lehoty) a žalobkyňa nevyužila procesnú možnosť vytvorenú súdom prvej inštancie a v rámci nej nepreukázala nesprávnosť tohto záveru, dovolací súd vychádzal z údajov vyplývajúcich zo spisu, ktoré žalobkyňa relevantným spôsobom nespochybnila. V nadväznosti na to dospel k záveru, že v danom prípade nejde o prípad odmietnutia odvolania v procesnej situácii, v ktorej pre to neboli procesné predpoklady.
15. Z tohto dôvodu dospel dovolací súd k záveru, že v posudzovanej veci postup súdov nemal za následok znemožnenie realizácie procesných práv žalobkyne podľa § 237 písm. f/ O.s.p.
16. So zreteľom na vyššie uvedené preto dovolací súd dovolanie žalobkyne proti uzneseniu odvolacieho súdu podľa § 447 písm. c/ C.s.p. ako procesne neprípustné odmietol. 17. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá C.s.p.). O výške náhrady trov konania žalovanej rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
18. Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.