2XObdo/441/2017

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova č. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpenej JUDr. Katarínou Hegedüšovou, poverenou zamestnankyňou, proti žalovanej: Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné nám. č. 13, 813 11 Bratislava, IČO: 00 166 073, o náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy, vedenom na Okresnom súde Košice - okolie, pod sp. zn. 11C/225/2012, v konaní o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach zo dňa 26. októbra 2016, č. k. 2Co/451/2016-83, takto

rozhodol:

I. Návrh žalobkyne na prerušenie konania z a m i e t a.

II. Dovolanie žalobkyne o d m i e t a.

III. Žalovaná m á n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Košice - okolie uznesením zo dňa 25. augusta 2015, č. k. 11C/225/2012-67, uložil žalobkyni povinnosť, aby v lehote 15 dní od doručenia tohto uznesenia zaplatila súdny poplatok za vznesené námietky zaujatosti vo výške 132,- Eur (2 x 66,- Eur) podľa položky č. 17a Sadzobníka súdnych poplatkov (ďalej len „Sadzobník“), ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb.“).

2. Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Košiciach, ako súd odvolací, uznesením zo dňa 26. októbra 2016, č. k. 2Co/451/2016-83, uznesenie potvrdil. Po preskúmaní spisu odvolací súd skonštatoval, že sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie. Nakoľko Krajský súd v Košiciach rozhodoval o námietke zaujatosti žalobkyne namierenej proti sudcom Okresného súdu Košice - okolie, odvolací súd zastáva názor, že postup súdu prvej inštancie spočívajúci vo vyrubení súdneho poplatku za námietku zaujatosti podľa ust. § 5 ods. 1 písm. g/ zákona č. 71/1992 Zb. v znení účinnom do 30.09.2012 bol správny. Vzhľadom na spojenie 2 vecí na spoločné konanie súd prvej inštancie vyrubil súdny poplatokza všetky vznesené námietky zaujatosti v správnej výške 132,- Eur (2 x 66,- Eur). S prihliadnutím na obsah podania žalobkyne, ktorý súd prvej inštancie správne kvalifikoval ako námietku zaujatosti, odvolací súd argumentáciu žalobkyne ohľadom nepodania námietky zaujatosti považoval za účelovú. Odvolací súd uviedol, že za daných okolností z hľadiska spoplatnenia námietky zaujatosti, nevzniká vzťah medzi sporovými stranami, ale vzniká vzťah osobitný finančno-právny (poplatkový) medzi poplatníkom a štátom, v ktorom návrh na začatie konania podľa ust. § 79 ods. 1 O. s. p. nie je potrebný, postačujúce je uplatnenie námietky zaujatosti. S poukazom na ustálenú zhodnú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, od ktorej sa odvolací súd nemohol odchýliť, skonštatoval, že vecné oslobodenie občianskeho súdneho konania od súdneho poplatku podľa ust. § 4 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. sa nevzťahuje aj na súdny poplatok za vznesenie námietky zaujatosti podľa položky 17a Sadzobníka súdnych poplatkov. V závere odvolací súd vyhodnotil odvolanie žalobkyne ako nedôvodné.

3. Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadla žalobkyňa dovolaním, v ktorom žiadala zrušiť uznesenie odvolacieho súdu spolu s uznesením súdu prvej inštancie a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnila tým, že nepodala návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný (§ 237 písm. e/ O. s. p.), účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O. s. p.) a vo veci rozhodoval vylúčený sudca a súd bol nesprávne obsadený (§ 237 písm. g/ O. s. p.). Za nepodanie návrhu na začatie konania považovala nepodanie námietky zaujatosti, pretože to nebolo obsahom jej vôle. Za odňatie možnosti konať pred súdom považovala údajnú prekvapivosť a nepreskúmateľnosť rozhodnutia odvolacieho súdu. Rozhodovanie vylúčeným sudcom v konaní pred súdom prvej inštancie vyvodzovala z toho, že išlo o sudcu súdu, ktorého nezákonným postupom jej mala byť spôsobená žalovaná ujma. Odvolaciemu súdu napokon vyčítala aj nesprávnosť jeho záveru, podľa ktorého sa vecné oslobodenie konania od súdnych poplatkov nevzťahuje na súdny poplatok za vznesenie námietky zaujatosti. Zároveň žalobkyňa navrhla konanie prerušiť a predložiť Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na vyslovenie nesúladu položky 17a Sadzobníka s Ústavou Slovenskej republiky.

4. K dovolaniu žalobkyne sa žalovaná nevyjadrila. 5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „dovolací súd“) ako súd dovolací [ust. § 35 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“)], po zistení, že dovolanie podala včas strana sporu zastúpená v súlade s ust. § 429 ods. 2 písm. b/ C. s. p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (ust. § 443 C. s. p.) preskúmal vec a dospel k záveru, že dovolanie žalobkyne je potrebné odmietnuť, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné (ust. § 447 písm. c/ C. s. p.).

6. V predmetnej veci žalobkyňa proti napadnutému uzneseniu odvolacieho súdu zo dňa 26. októbra 2016, č. k. 2Co/451/2016-83 podala dovolanie zo dňa 02.03.2017 doručené súdu prvej inštancie dňa 15.03.2017.

7. Ako už bolo uvedené žalobkyňa podala dovolanie za účinnosti nového Civilného sporového poriadku. Dovolací súd v tejto súvislosti poukazuje na ustanovenie § 470 ods. 1 C. s. p. a princíp okamžitej aplikability, ktorého podstatou je zabezpečiť procesne efektívne prejednanie veci vyhnutím sa nachádzaniu vhodného procesného režimu, čo umožňuje súdom sústrediť sa na hmotnoprávnu povahu sporu. Keďže podané dovolanie vo veci súdneho poplatku nie je spôsobilé podstatným spôsobom ovplyvniť meritum sporu, nemožno uvažovať o zhoršení postavenia žalobkyne (ústavnej nekonformite) aplikáciou ustanovení upravujúcich dovolanie podľa ust. § 419 a nasl. C. s. p.

8. V zmysle ust. § 419 C. s. p. je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ust. § 420 a ust. § 421 C. s. p.

9. Žalobkyňa dovolaním napadla uznesenie odvolacieho súdu, ktorým potvrdil uznesenie súdu prvejinštancie o vyrubení súdneho poplatku za vznesenie námietky zaujatosti. Uviedla, že uznesenie odvolacieho súdu je postihnuté vadami podľa ust. § 237 písm. e/, f/ a g/ O. s. p.

10. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (ust. § 440 C. s. p.). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (ust. § 428 C. s. p.). Povinnosťou žalobkyne bolo vysvetliť v dovolaní zákonu zodpovedajúcim spôsobom, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a v dovolaní náležite vymedziť dovolací dôvod podľa ust. § 420 C. s. p. alebo ust. § 421 C. s. p. v spojení s ust. § 431 ods. 1 C. s. p. a ust. § 432 ods. 1 C. s. p. Nakoľko žalobkyňa dovolanie odôvodnila neprípustnými dovolacími dôvodmi, dovolací súd dovolanie podľa ust. § 447 písm. f/ C. s. p. odmietol ako procesne neprípustné bez toho, aby sa zaoberal dôvodnosťou podaného dovolania.

11. Vzhľadom na výsledok dovolania sa návrh na prerušenie dovolacieho konania stal bezpredmetným, preto ho dovolací súd zamietol.

12. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje (ust. § 451 ods. 3 veta druhá C. s. p.). O výške náhrady trov konania žalovanej rozhodne súd prvej inštancie (ust. § 262 ods. 2 C. s. p.).

13. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.