2XObdo/389/2017

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova č. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpenej JUDr. Katarínou Hegedüšovou, poverenou zamestnankyňou, proti žalovanej: Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné nám. č. 13, 813 11 Bratislava, IČO: 00 166 073, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, vedenom na Okresnom súde Prievidza, pod sp. zn. 15C/214/2012, v konaní o dovolaní žalobkyne proti rozhodnutiu Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 23. júna 2016, č. k. 4Co/88/2016-197, takto

rozhodol:

I. Dovolacie konanie z a s t a v u j e.

II. Návrh žalobkyne na prerušenie konania z a m i e t a.

III. Žalovaná m á n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Prievidza uznesením zo dňa 7. februára 2013, č. k. 15C/214/2012-21, uložil žalobkyni povinnosť v lehote 10 dní od doručenia tohto uznesenia zaplatiť súdny poplatok vo výške 66,- eur za vznesenú námietku zaujatosti podľa položky č. 17a Sadzobníka súdnych poplatkov (ďalej len „Sadzobník“).

2. Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, uznesením zo dňa 23. júna 2016, č. k.4Co/88/2016-197, uznesenie súdu prvej inštancie zrušil. Odvolací súd po preskúmaní spisu zistil, že žalobkyňou vznesenej námietke zaujatosti Krajský súd v Trenčíne čiastočne vyhovel tým, že sudkyňu JUDr. Evu Kiššovú vylúčil z prejednávania a rozhodovania veci. Vzhľadom na uvedené odvolací súd skonštatoval, že námietka zaujatosti bola uplatnená dôvodne, v dôsledku čoho bol súd prvej inštancie povinný postupovať v zmysle ust. § 11 ods. 1 veta tretia zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov. Podľa uvedeného ustanovenia sa poplatok za vznesenie námietky zaujatosti vráti, ak bola námietka zaujatosti uplatnená dôvodne, resp. ak poplatok v takomto prípade ešte nebol zaplatený, súd uznesenie o uložení povinnosti zaplatiť poplatok zruší. S prihliadnutím na vyššieuvedené skutočnosti odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. i/ O. s. p. 3. Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadla žalobkyňa dovolaním s tým, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu je rozhodnutím potvrdzujúcim uznesenie súdu prvej inštancie. Inými slovami, žalobkyňa formulovala svoje dovolanie v duchu, ako keby odvolací súd napadnutým uznesením potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie. V dovolaní žalobkyňa namietala, že odvolací súd svojím nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (ust. § 420 písm. f/ C. s. p.), rozhodoval vylúčený sudca, a preto bol súd neprávne obsadený (ust. § 420 písm. e/ C. s. p.). Žalobkyňa dovolaním žiadala zrušiť rozhodnutie odvolacieho súdu spolu s rozhodnutím súdu prvej inštancie a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnila tým, že nepodal podaný návrh na začatie konania, teda námietka zaujatosti nebola podaná, pretože to nebolo obsahom jej vôle. Za odňatie možnosti konať pred súdom považovala údajnú prekvapivosť a nepreskúmateľnosť rozhodnutia odvolacieho súdu. Rozhodovanie vylúčeným sudcom v konaní pred súdom prvej inštancie vyvodzovala z toho, že išlo o sudcu súdu, ktorého nezákonným postupom jej mala byť spôsobená žalovaná ujma. Odvolaciemu súdu napokon vyčítala aj nesprávnosť jeho záveru, podľa ktorého sa vecné oslobodenie konania od súdnych poplatkov nevzťahuje na súdny poplatok za vznesenie námietky zaujatosti. 4. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „dovolací súd“) ako súd dovolací (ust. § 35 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“)], najprv skúmal, či sú splnené procesné predpoklady, za splnenia ktorých môže o podanom dovolaní konať. 5. Podľa ust. § 161 ods. 1 C. s. p., ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví (ust. § 161 ods. 2 C. s. p.). 6. Podľa ust. § 438 ods. 1 C. s. p. sa na konanie na dovolacom súde primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak. 7. Procesné podmienky v občianskom súdnom konaní, i napriek tomu, že ich Civilný sporový poriadok ako základný procesný predpis výslovne nevypočítava, možno považovať za predpoklady (existujúce tak na strane súdu, ako i v prípade strany sporu), ktoré musia byť nevyhnutne splnené, aby sa dosiahol cieľ súdneho konania. Procesné podmienky obsahovo vyjadrujú predpoklady rozhodovania vo veci samej a súd ich skúma ex offo. Ak pri ich skúmaní dôjde k záveru, že v konaní ide o taký ich nedostatok, ktorý nemožno odstrániť, konanie zastaví (ust. § 161 ods. 2 C. s. p.). Medzi tieto procesné podmienky nepochybne patrí aj existencia výroku, ktorý bol stranou sporu napadnutý dovolaním. 8. V predmetnom spore rozhodnutie odvolacieho súdu neobsahuje výrok potvrdzujúci uznesenie súdu prvej inštancie, z ktorého dôvodu nie je daná procesná podmienka na prejednanie dovolania podaného žalobkyňou. Dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, ktoré súd nevydal, predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania. 9. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto konanie o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu odvolacieho súdu podľa ust. § 161 ods. 2 C. s. p. v spojení s ust. § 438 ods. 1 C. s. p. zastavil bez toho, aby preskúmaval vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia. 10. Pokiaľ ide o návrh žalobkyne na prerušenie dovolacieho konania, najvyšší súd v zmysle ust. § 451 ods. 3 C. s. p. uvádza, že obdobný návrh žalobkyne bol predmetom konania na základe skoršieho dovolania podaného tou istou dovolateľkou (ust. § 452 ods. 1 C. s. p.). Konkrétne išlo o konania vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 2Cdo/740/2015, 2Cdo/785/2015, 8Cdo/389/2015, 11XCdo/88/2016, 19XCdo/143/2016, 6XCdo/52/201. Na odôvodnenia rozhodnutí vydaných v uvedených konaniach najvyšší súd poukazuje. 11. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (ust. § 451 ods. 3 veta druhá C. s. p.). O výške náhrady trov konania žalovanej rozhodne súd prvej inštancie (ust. § 262 ods. 2 C. s. p.).

12. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.