2XEObd/7/2020

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpenej advokátskou kanceláriou Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, v mene ktorej koná ako konateľ a advokát JUDr. Martin Máčaj, proti povinnému: T. A., nar. XX. P. XXXX, bytom N., o vymoženie 477,99 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 19Er/337/2004, o odvolaní a dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove zo dňa 25. februára 2013, č. k. 8CoE/16/2013-58, takto

rozhodol:

I. Odvolacie konanie z a s t a v u j e.

II. Návrh na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a.

III. Dovolanie oprávnenej o d m i e t a.

IV. Povinnému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

1. Krajský súd v Prešove, ako súd odvolací, napadnutým uznesením zo dňa 25. februára 2013, č. k. 8CoE/16/2013-58, uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil, návrh na prerušenie konania zamietol a náhradu trov odvolacieho konania stranám nepriznal.

2. Oprávnená podala proti uzneseniu odvolacieho súdu vo výroku o zamietnutí návrhu na prerušenie konania odvolanie, pričom to isté uznesenie napadla v celosti aj dovolaním. Žiadala uznesenia súdov nižších stupňov zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie prvoinštančnému súdu; zároveň žiadala dovolacie konanie prerušiť podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p. v spojení s ust. § 243c O. s. p. a Súdnemu dvoru predložiť prejudiciálne otázky, ktoré bližšie špecifikovala v podanom dovolaní.

3. Najvyšší súd Slovenskej republiky najskôr skúmal, či sú dané procesné predpoklady, za splnenia ktorých môže konať o odvolaní oprávnenej.

4. Oprávnená v procesnom postavení, v ktorom sa nachádza v preskúmavanej veci, bola už účastníkom konania vo viacerých iných, skutkovo a právne obdobných konaniach pred najvyšším súdom, v ktorých

- tak, ako aj v tomto prípade - podala odvolanie proti rozhodnutiu krajského súdu; najvyšší súd konanie o jej odvolaniach v týchto veciach zastavil (viď napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 2OboE/2/2015, 2OboE/8/2015, 2OboE/12/2015, 2OboE/14/2015, 2OboE/18/2015) s tým, že: a) odvolaním možno napadnúť len rozhodnutie súdu prvej inštancie, b) rozhodnutie krajského súdu, ktorým bol v odvolacom konaní zamietnutý návrh na prerušenie konania a ktorým bolo potvrdené odvolaním napadnuté rozhodnutie, nie je rozhodnutím krajského súdu ako súdu prvej inštancie (ale je rozhodnutím odvolacieho súdu), c) najvyšší súd na rozhodnutie o odvolaní smerujúcom proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je funkčne príslušný (ust. § 9 ods. 1 a 2 O. s. p., ust. § 10 ods. 1 a 2 O. s. p., resp. [ust. § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“)] a ust. § 34, § 35 C. s. p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky na uvedené rozhodnutia v podrobnostiach poukazuje s tým, že aj v preskúmavanej veci sa stotožňuje s právnymi závermi v nich vyjadrenými.

5. Vzhľadom na to, že funkčná príslušnosť najvyššieho súdu na prejednanie odvolania oprávnenej nie je daná, najvyšší súd konanie o odvolaní zastavil (ust. § 161 C. s. p.).

6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „dovolací súd“) ako súd dovolací [§ 35 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“)], po zistení, že dovolanie podala včas strana sporu zastúpená v súlade s § 429 ods. 2 písm. b/ C. s. p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 C. s. p.) preskúmal vec a dospel k záveru, že návrh oprávnenej na prerušenie dovolacieho konania je potrebné zamietnuť a dovolanie oprávnenej odmietnuť, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné (§ 447 písm. c/ C. s. p.).

7. Vzhľadom k tomu, že dovolanie bolo podané pred 1. júlom 2016, t. j. za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p.“), dovolací súd postupoval v zmysle ustanovenia § 470 ods. 2 C. s. p. (na základe ktorého právne účinky úkonov, ktoré nastali v konaní predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované) a prípustnosť dovolania posudzoval v zmysle § 236, § 237 ods. 1 a § 239 O. s. p. Návrh oprávnenej na prerušenie konania dovolací súd posudzoval podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p.

8. Na odôvodnenie svojho záveru dovolací súd v zmysle § 451 ods. 3 C. s. p. stručne uvádza, že nakoľko ide o dovolanie podané oprávnenou v obdobnej veci, aká už bola v počte aspoň päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania tej istej dovolateľky, pričom bola v týchto konaniach podrobne riešená aj otázka prípustnosti a dôvodnosti jej dovolania vrátane návrhu na prerušenie konania - porovnaj konania vedené na dovolacom súde pod sp. zn. 2Oboer/102/2013, 2Oboer/120/2013, 2Oboer/130/2013, 2Oboer/147/2013, 2Oboer/207/2013, 2Oboer/175/2014, 5Oboer/66/2013, 3ECdo/188/2013, 3ECdo/228/2013, 3ECdo/238/2013, 2ECdo/302/2013, 3ECdo/12/2014, 1ECdo/61/2014, 7ECdo/224/2014, 7ECdo/226/2014, 8ECdo/160/2014, dovolací súd sa s odôvodneniami týchto rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach, v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 452 ods. 1 C. s. p. už ďalšie dôvody neuvádza.

9. So zreteľom na vyššie uvedené preto dovolací súd dovolanie oprávnenej proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podľa § 447 písm. c/ C. s. p. ako procesne neprípustné odmietol bez toho, aby sa mohol zaoberať dôvodnosťou dovolania.

10. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá C. s. p.). O trovách dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 453 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p.

11. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.