2XCdo/58/2016

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné nám. 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 17 C 193/2012, o dovolaní JUDr. V. proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 10. novembra 2015 sp. zn. 14 Co 35/2015, 14 Co 36/2015, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a. Žalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

Odôvodnenie

Okresný súd Bratislava II uznesením z 15. decembra 2014 č.k. 17 C 193/2012-110 uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie vo výške 20 € podľa položky 7a Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb.“).

Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 10. novembra 2015 sp. zn. 14 Co 35/2015, 14 Co 36/2015 potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z 18. novembra 2014 č.k. 17 C 193/2012-83 a napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa z 15. decembra 2014 č.k. 17 C 193/2012- 110 a žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu (podľa obsahu len v jeho potvrdzujúcom výroku o poplatkovej povinnosti) podala dovolanie JUDr. V.. Žiadala rozhodnutia súdov oboch nižších stupňov zrušiť bez náhrady. Dovolanie odôvodnila tým, že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (§ 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 237 písm. f/ O.s.p.), ktoré malo spočívať v prekvapivosti rozhodnutia odvolacieho súdu a v porušení jej práva na súdnu ochranu zaručenú čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, pretože jej súd uložil poplatkovú povinnosť v prípade, kde ju nemal.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie nepodal účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), neskúmal ďalej prípustnosť dovolania a vo veci rozhodol bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.).

Z ustanovenia § 240 ods. 1 prvá veta O.s.p. vyplýva, že dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu môže podať účastník konania.

Z ustanovenia § 241 ods. 1 druhá veta O.s.p. vyplýva, že dovolateľ musí byť zastúpený advokátom, pokiaľ nemá právnické vzdelanie buď sám, alebo jeho zamestnanec (člen), ktorý za neho koná.

Podľa § 90 O.s.p. účastníkmi konania sú navrhovateľ (žalobca) a odporca (žalovaný), alebo tí, ktorých zákon za účastníkov označuje.

Podľa § 21 ods. 1 O.s.p. za právnickú osobu koná a/ štatutárny orgán; ak štatutárny orgán tvorí viacero fyzických osôb, koná za právnickú osobu jeho predseda, prípadne jeho člen, ktorý tým bol poverený, b/ zamestnanec, ktorý tým bol poverený štatutárnym orgánom, c/ vedúci odštepného závodu alebo vedúci organizačnej zložky, o ktorých zákon ustanovuje, že sa zapisujú do obchodného registra, ak ide o veci týkajúce sa tohto závodu alebo zložky, alebo d/ prokurista, ak podľa udelenej prokúry môže samostatne konať.

Podľa § 21 ods. 5 O.s.p. každý, kto koná za právnickú osobu, štátny orgán alebo štát, musí svoje oprávnenie preukázať, ak také oprávnenie nevyplýva z obchodného registra, alebo ak také oprávnenie nie je známe súdu z jeho činnosti.

Účastník sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí (§ 24 prvá veta O.s.p.).

V podanom dovolaní sa uvádza, že žalobkyňa dovolanie podáva prostredníctvom svojho zamestnanca JUDr. Kataríny Hegedüšovej, ktorá spĺňa všetky predpoklady v zmysle § 241 ods. 1 O.s.p. Dovolacie konanie (§ 236 a nasl. O.s.p.) je konaním o mimoriadnom opravnom prostriedku, ktorý je prípustný proti zákonom výslovne určeným právoplatným rozhodnutiam odvolacieho súdu, t.j. ide tu o konanie po právoplatnom skončení konkrétnej právnej veci (porovnaj § 159 ods. 1 O.s.p.).

V spise sa žiadne poverenie, ani doklad o zamestnaneckom vzťahu medzi žalobkyňou a JUDr. V. nenachádza. Okresný súd Bratislava II preto po podaní dovolania JUDr. V. listom z 25. januára 2016 (č.l. 149 spisu) vyzval žalobkyňu na preukázanie oprávnenia JUDr. V. konať za žalobkyňu a skutočnosti, že menovaná nadobudla vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v odbore právo, na túto výzvu (ktorú prevzala 20. januára 2016) však žalobkyňa nereagovala.

Na základe uvedeného dovolací súd konštatuje, že žalobkyňa ani JUDr. V. nepreukázali, že JUDr. V. je oprávnená na podanie dovolania v mene žalobkyne a sama nie je účastníčkou konania. Teda nie je osobou oprávnenou podať dovolanie v tejto veci; preto bolo ňou podané dovolanie odmietnuté ako dovolanie podané neoprávnenou osobou (§ 243b ods. 5 v spojení s § 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p.).

O trovách dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., § 151 a § 142 ods. 1 O.s.p.

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.