2XCdo/40/2017

UZNESENIE

Najvyšší s ú d Slovenskej republiky v s pore žalobkyne POHOTOVOSŤ, s.r.o., sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, zastúpenej JUDr. Katarínou Hegedüšovou, zamestnankyňou žalobkyne, proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné námestie č. 13, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, vedenom na Okresnom súde Svidník pod sp. zn. 2 C 403/2013, o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 27. apríla 2017 sp. zn. 21 Co 208/2016, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovaná má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) uznesením z 27. apríla 2017 sp. zn. 21 Co 208/2016 potvrdil uznesenie Okresného súdu Svidník zo 16. decembra 2014 č. k. 2 C 403/2013-59, ktorým bola žalobkyni uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok 20 € za podané odvolanie podľa položky č. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov. 2. Toto uznesenie odvolacieho súdu napadla žalobkyňa dovolaním podaným na pošte dňa 31. júla 2017. Žiadala rozhodnutia oboch súdov zrušiť bez náhrady. Namietala, že súd jej nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (ustanovenia § 420 písm. f/ Civilného sporového poriadku zákona č. 160/2015 Z.z. účinného od 1. júla 2016, ďalej len „CSP“). Za porušenie práva na spravodlivý proces považovala údajnú prekvapivosť rozhodnutia odvolacieho súdu. 3. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP) a za ktorú koná jej zamestnanec s právnickým vzdelaním (§ 429 ods. 2 písm. b/ CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť. 4. V zmysle § 420 CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo vecisamej alebo ktorým sa konanie končí, ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád zmätočnosti, ktoré sú vymenované v ustanoveniach § 420 písm. a/ až f/ CSP. Základným (a spoločným) znakom všetkých rozhodnutí odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné podľa § 420 CSP, je to, že ide buď o rozhodnutie vo veci samej, alebo o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Pokiaľ je dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré nie je rozhodnutím vo veci samej, ani rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, je z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 420 písm. a/ až f/ CSP irelevantné, či k dovolateľom namietanej procesnej vade došlo alebo nedošlo. 5. Žalobkyňa dovolaním napadla uznesenie odvolacieho súdu potvrdzujúce uznesenie súdu prvej inštancie o vyrubení súdneho poplatku. Jej dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nie je ani rozhodnutím vo veci samej, ani rozhodnutím, ktorým sa konanie končí. Žalobkyňou podané dovolanie je preto procesne neprípustné.

6. Vzhľadom k tomu, že dovolanie žalobkyne nie je prípustné podľa § 420 písm. f/ CSP, najvyšší súd ho odmietol podľa § 447 písm. c/ CSP bez toho, aby skúmal vecnú správnosť napádaného rozhodnutia odvolacieho súdu. 7. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd v zmysle § 451 ods. 3 veta druhá CSP neodôvodňuje. O výške náhrady trov konania žalovanej rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP). 8. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.