2XCdo/39/2016

UZNESENIE

Najvyšší s úd Slovenskej republiky v spore žalobkyne POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, zastúpenej advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova č. 4, proti žalovanej Slovenskej republike, z a ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, s o sídlom v Bratislave, Župné nám. č. 1 3, o náhradu majetkovej š kody a nemajetkovej ujmy, vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 27 C 299/2012, o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 11. decembra 2013 sp. zn. 16 Co 87/2013, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a. Žalovaná má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Krajský súd v Trenčíne uznesením z 11. decembra 2013 sp. zn. 16 Co 87/2013 odmietol ako oneskorene podané (§ 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p.) odvolanie žalobkyne smerujúce proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo 6. augusta 2013 č. k. 27 C 299/2012-35, ktorým súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobkyne a žalovanej nepriznal náhradu trov konania. 2. Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala žalobkyňa 7. marca 2014 dovolanie, v ktorom uviedla, že v konaní jej bola odňatá možnosť konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.) tým, že odvolací súd odmietol jej odvolanie ako oneskorene podané, hoci procesné predpoklady pre tento postup neboli dané. Odvolanie odovzdala v rámci odvolacej lehoty obchodnej spoločnosti, predmetom ktorej je poskytovanie poštových služieb (ReMax Courier Service, s.r.o.) s tým, aby bolo doručené súdu prvého stupňa. Tým v zmysle § 57 ods. 3 O.s.p. nastali právne účinky podania odvolania. So zreteľom na namietanú procesnú vadu žiadala napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. 3. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z.z. (ďalej len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016, platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 4. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP), po zistení, že dovolanie podala včas strana sporu, zastúpená advokátom, bez nariadenia dovolacieho pojednávaniadospel k záveru, že dovolanie žalobkyne smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, preto treba dovolanie odmietnuť (§ 447 písm. c/ CSP). 5. Na odôvodnenie svojho záveru dovolací súd v zmysle § 451 ods. 3 CSP stručne uvádza, že v § 239 O.s.p. sú vymenované uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné. V týchto ustanoveniach nie je uvedené uznesenie odvolacieho súdu, ktorým bolo odmietnuté odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie. Prípustnosť podaného dovolania preto z § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. nevyplýva. Bolo by dovolanie prípustné iba vtedy, ak by konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo malo niektorú z vád uvedených v § 237 ods. 1 písm. a/ až g/ O.s.p. Takúto vadu konania ale dovolací súd nezistil. 6. Pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že odmietnutím odvolania z dôvodu jeho oneskoreného podania, jej bolo odňaté právo konať pred súdom, robí tak neopodstatnene. Účinok, ktorý chcela žalobkyňa vyvolať podaním dovolania, preto z tohto dôvodu nenastal. 7. Zo spisu vyplýva, že rozsudok súdu prvej inštancie bol zástupcovi žalobkyne doručený dňa 20. augusta 2013 (č. l. 40a spisu). Lehota na odvolanie začala žalobkyni plynúť nasledujúci deň, t. j. 21. augusta 2013 a jej posledný deň pripadol na 4. septembra 2013 (stredu, ktorá bola pracovným dňom), ako konštatoval aj odvolací súd. V zmysle podacej pečiatky Okresného súdu Trenčín (viď č. l. 41 spisu) podané kuriérom v podateľni tohto súdu 5. septembra 2013. V dovolacom konaní ale žalobkyňa tvrdí, že odvolanie podala 4. septembra 2013, a to prostredníctvom doručovateľskej obchodnej spoločnosti ReMax Courier Service, s.r.o., predmetom ktorej je poskytovanie poštových služieb. K dovolaniu pripojila žalobkyňa výtlačok internetovej stránky (č. l. 70 spisu) detaily zásielky k prepravnému listu č. 1551596824. Z dokladu predloženého dovolateľkou vyplýva, že malo ísť o zásielku s hmotnosťou 2,20 kg, ktorú uvedená spoločnosť prevzala od žalobkyne 4. septembra 2013. Táto zásielka bola adresovaná Okresnému súdu Trenčín a jej obsahom mali byť odvolania vo viacerých súdnych konaniach tohto súdu (viď bližšie „popis zásielky“ POH-NŠ- 22 x odvolanie voči rozsudku o zamietnutí žaloby). 8. So zreteľom n a rozpor medzi údajmi o dni a spôsobe podania odvolania vyplývajúcimi zo spisu a údajmi tvrdenými dovolateľkou, a tiež s prihliadnutím na to, že z dokladu predloženého dovolateľkou nebolo zrejmé, či obsahom zásielky odovzdanej ReMax Courier Service, s.r.o. bolo aj odvolanie žalobkyne podané v preskúmavanej veci, uložil dovolací súd súdu prvej inštancie, aby vytvoril žalobkyni procesnú možnosť doložiť opodstatnenosť jej tvrdenia o včasnom podaní odvolania. Okresný súd Trenčín preto vzhľadom na vyššie uvedené vyzval žalobkyňu, aby doložila svoje dovolacie tvrdenia a náležite preukázala, ž e odvolanie v tejto vec i právne účinným spôsobom podala 4. septembra 2013. Podobnú výzvu súd adresoval aj doručovateľskej spoločnosti, tá však s odvolaním sa na listové tajomstvo takýto doklad nepredložila. 9. Najvyšší súd má za to, že doručenie, resp. odovzdanie písomnosti súdu ktorýmkoľvek zvoleným spôsobom musí byť za každých okolností hodnoverným spôsobom preukázané, že k tomuto odovzdaniu, resp. doručeniu skutočne došlo. Pokiaľ odtlačok podacej pečiatky nasvedčuje tomu, že odvolanie bolo podané osobne v podateľni súdu, hoci strana sporu tvrdí, že bolo odovzdané subjektu registrovanému alebo licencovanému podľa zákona č. 324/2011 Z.z. o poštových službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov zverejnenému Poštovým regulačným úradom v Registri poštových podnikov, súd stranu sporu vyzve, aby svoje tvrdenie preukázal. Ak strana na túto výzvu nereaguje, súd vychádza z údajov o doručení vyplývajúcich z odtlačku podacej pečiatky súdu. 10. Keďže údaje obsiahnuté v spise vyznievajú v danom prípade v prospech záveru odvolacieho súdu o podaní odvolania žalobkyne oneskorene (po uplynutí odvolacej lehoty) a žalobkyňa nevyužila procesnú možnosť preukázať nesprávnosť tohto záveru, dovolací súd vychádzal z údajov, ktoré žalobkyňa relevantným spôsobom nespochybnila. V nadväznosti na to dospel dovolací súd k záveru, že v preskúmavanom prípade nejde o prípad odmietnutia odvolania v procesnej situácii, v ktorej pre to neboli procesné predpoklady. 11. Vzhľadom na uvedené dovolací súd dospel k záveru, že dovolanie žalobkyne smeruje proti takému rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné a treba ho odmietnuť podľa § 447 písm. c/ CSP. 12. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd v zmysle § 451 ods. 3 veta druhá CSP neodôvodňuje. 13. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.