2XCdo/20/2016

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne CD Consulting, s. r. o., so sídlom v Prahe 3, Nagano Office Center, K Červenému dvoru č. 3269/25a, Strašnice, Česká republika, IČO: 26 429 705, zastúpenej advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Grösslingová č. 4, proti žalovanému G. I., bývajúcemu v Y., XXX, za účasti VŠEOBECNEJ OCHRANY PRÁV SPOTREBITEĽOV so sídlom v Bratislave, Šafárikovo nám. 7, IČO: 42362962, zastúpenej JUDr. Patrikom Podhradským, advokátom, so sídlom v Bratislave, Zámocká 36, o zaplatenie 412 eur s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp. zn.7 C 253/2014, o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 29. januára 2015 sp. zn. 1 Co 23/2015, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovaný má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Žalobou podanou podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 (ďalej len „nariadenie“) sa žalobkyňa v konaní domáhala zaplatenia plnenia zo zmenky. VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV v Bratislave, Šafárikovo nám. 7, IČO: 42362962 (ďalej len „VOPS“) okresnému súdu písomným podaním zo dňa 02. septembra 2014 oznámila, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník konania na strane žalovaného. Okresný súd Vranov nad Topľou doručil oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka do konania stranám konania s tým, aby sa k vstupu vyjadrili, prípadne vzniesli námietky. Žalovaný sa k tomuto procesnému úkonu VOPS písomne nevyjadril, ale na pojednávaní uviedol, že súhlasí s tým, aby vedľajší účastník vystupoval na jeho strane. Žalobkyňa v nadväznosti na oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka do konania uviedla, že v danom prípade ide o európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, na ktoré sa vzťahuje nariadenie, z ktorého dôvodu namietala neprípustnosť vedľajšieho účastníctva.

2. Okresný súd Vranov nad Topľou uznesením z 12. novembra 2014 č. k. 7 C 3253/2014-31 rozhodol tak, že námietku neprípustnosti vstupu vedľajšieho účastníka VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV zamietol. V odôvodnení uviedol, že európske konanie vo veciach s nízkou hodnotousporu je upravené nariadením, pričom to, čo nie je upravené v nariadení, je upravené v procesnom práve členského štátu, v ktorom sa konanie vedie. Text nariadenia nevylučuje účasť vedľajšieho účastníka a nariadenie ani nemá ustanovenie upravujúce účasť vedľajšieho účastníka v takomto konaní. Preto pri rozhodovaní o prípustnosti vstupu vedľajšieho účastníka do konania treba aplikovať § 93 ods. 1 až 4 O.s.p. Námietky žalobkyne o neprípustnosti vstupu VOPS ako vedľajšieho účastníka považoval súd prvej inštancie za nedôvodné. V tejto súvislosti poukázal v celom rozsahu na odôvodnenie uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. PL. ÚS 1/2014-9 zo dňa 29. januára 2014.

3. Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Prešove uznesením z 29. januára 2015 sp. zn. 1 Co 23/2015 napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne správne (§ 219 ods. 1 O.s.p.). Po právnej stránke poukázal na § 93 ods. 1 až 4 O.s.p. Konštatoval, že skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú charakteru posúdenia námietok žalobkyne a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Uviedol, že Občianske združenie VOPS je legitímnym subjektom na vystupovanie v tomto konaní, v procesnom postavení vedľajšieho účastníka, pretože predmetom činností tohto združenia je ochrana práv spotrebiteľov v zmysle zákona č. 250/2007 Z. z. Do konania vstúpilo z vlastného podnetu, čo mu zákon umožňuje. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo/188/2012 z 05. februára 2013 v otázke vyžiadania si súhlasu strany so vstupom vedľajšieho účastníka do predmetného konania. Aj táto podmienka bola okresným súdom splnená, keďže na pojednávaní 12. novembra 2014 (č. l. 28) sa žalovaný na otázku súdu jednoznačne vyjadril, že súhlasí, aby vedľajší účastník vystupoval na jeho strane. Záverom uviedol, že za týchto okolností je vstup a ďalšie pôsobenie občianskeho združenia VOPS v spore plne dôvodné a legitímne. Námietky podané žalobcom o prípustnosti vstupu vedľajšieho účastníka do konania označil aj odvolací súd za nedôvodné.

4. Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala žalobkyňa (ďalej aj „dovolateľka“) dovolanie tvrdiac, že jej v konaní bola odňatá možnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.) tým, že súdy nepostupovali podľa nariadenia, ale podľa Občianskeho súdneho poriadku. Uviedla, že procesný postup vo veciach s nízkou hodnotou sporu je upravený nariadením, ktoré vedľajšie účastníctvo nepozná. V rozpore s nariadením pripustili okresný i krajský súd vstup VOPS do konania ako vedľajšieho účastníka, keď postupovali v zmysle vnútroštátnej úpravy obsiahnutej v zákone č. 99/1963 Zb. Ďalej s odkazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo 188/2012 argumentovala, že samotné oznámenie vedľajšieho účastníka o vstupe do konania nemôže automaticky zakladať právo vedľajšieho účastníka na účasť na konaní a takisto že osoba, popri ktorej vstúpil do konania s takýmto úkonom súhlasí. Poukázala na nesúlad § 93 ods. 2 O.s.p. s Ústavou SR. V zmysle zákona č. 353/2014 Z. z. uviedla, že vedľajší účastník je povinný spolu s oznámením o vstupe do konania predložiť aj súhlas osoby, popri ktorej do konania vstupuje a teda žiadala, aby jej súd dodatočne zaslal dôkaz o súhlase žalovaného so vstupom združenia VOPS do konania, prípadne, ak združenie nepredložilo žiadaný súhlas, je potrebné v konaní riadne pokračovať bez vedľajšieho účastníka. Ďalej dôvodila, že predmetom sporu nie je spotrebiteľské konanie, preto nie je možné pripustiť vstup vedľajšieho účastníka. V zmysle právnej úpravy tzv. skráteného konania v rámci vnútroštátneho práva nie je dovolené, aby vedľajší účastník podal odpor proti platobnému rozkazu, preto analogicky v rámci európskeho konania s nízkou hodnotou sporu nie je vedľajší účastník oprávnený podať odvolanie voči rozsudku. Na podporu svojich tvrdení dovolateľka poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo 357/2012.

5. Žalovaný sa k dovolaniu písomne nevyjadril.

6. VOPS v písomnom vyjadrení k dovolaniu navrhla, aby dovolací súd dovolanie odmietol.

7. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z. z.(ďalej len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016, platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

8. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP), po zistení, že dovolanie podala včas strana sporu (§ 427 ods.1 CSP), zastúpená advokátom (§429 ods. 1 CSP), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP), dospel k záveru, že uvedené odvolanie žalobkyne smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, preto dovolanie treba odmietnuť (§ 447 písm. c/ CSP).

9. Najvyšší súd na stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 CSP) uvádza, že v danom prípade ide o obdobnú vec, ktorá už bola aspoň v piatich prípadoch predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania podaného tým istým dovolateľom (§ 452 ods. 1 CSP). Išlo o konania vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 2 Cdo 303/3015, 2 Cdo 399/2015, 2 Cdo 529/2015, 3 Cdo 133/2015, 3 Cdo 134/2015, 5 Cdo 266/2015, 8 Cdo 269/2015), s odôvodneniami ktorých sa najvyšší súd v celom rozsahu stotožňuje aj v preskúmavanej veci, preto už ďalšie dôvody neuvádza.

10. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd v zmysle § 451 ods. 3 veta druhá CSP neodôvodňuje. O výške náhrady trov konania žalovaného rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).

11. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.