UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne EU-CapitalManagement a.s. v likvidácii, so sídlom v Bratislave, Einsteinova č. 24, IČO: 45 327 084, proti žalovanému M. K., bývajúcemu vo P., o zaplatenie 4,98 eur, vedenom na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 10 Ro 223/2013, o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 30. mája 2014 sp. zn. 1 Co 8/2014, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a.
Žalovaný má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.
Odôvodnenie
1. Okresný súd Lučenec (ďalej aj „súd prvej inštancie“) uznesením z 20. novembra 2013 č. k. 10 Ro 223/2013-12 podľa § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov zastavil konanie o návrhu žalobkyne na zaplatenie koncesionárskych poplatkov z dôvodu, že žalobkyňa na výzvu tunajšieho súdu v určenej lehote nezaplatila súdny poplatok vo výške 16,50 Eur za návrh (pol. č. 1 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov).
2. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej aj „odvolací súd“) na odvolanie žalobkyne uznesením z 30. mája 2014 sp. zn. 1 Co 8/2014 napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil (§ 219 O.s.p.) a v plnom rozsahu sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd v celom rozsahu správne postupoval pri výzve žalobkyne na zaplatenie súdneho poplatku.
3. Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie s tým, že jej v konaní bola odňatá možnosť pred súdom konať (§ 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.). Uviedla, že v tejto veci podala návrh na začatie konania už v roku 2006. Navyše podľa dovolateľky postup súdu prvej inštancie pri vyrubení súdneho poplatku nemal oporu v zákone, keďže v čase, kedy súd žalobkyňu vyzýval na jeho zaplatenie, takýto poplatok nebolo možné vyrubiť pre absenciu právnej úpravy. Žiadala preto napadnuté uznesenie a tiež ním potvrdené uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
4. Vzhľadom k tomu, že dovolanie žalobkyne bolo podané pred 1. júlom 2016, t. j. za účinnosti zákonač. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, dovolací súd postupoval v zmysle ustanovenia § 470 ods. 2 zák. č. 160/2015 Civilného sporového poriadku, (ďalej len „CSP“), podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré nastali v konaní predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované, a prípustnosť podaného dovolania posudzoval v zmysle § 236, § 237 ods. 1 a § 239 O.s.p.
5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.
6. Najvyšší súd na stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 CSP) uvádza, že v danom prípade ide o dovolanie podané v obdobnej veci, aká už bola aspoň v piatich prípadoch predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania tej istej (pôvodnej) dovolateľky - viď konania vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 2 Cdo 204/2014, 2 Cdo 357/2014, 2 Cdo 367/2014, 2 Cdo 437/2014, 2 Cdo 449/2014, 3 Cdo 268/2014, 4 Cdo 442/2014, 5 Cdo 260/2014, 7 Cdo 549/2014, 8 Cdo 73/2015. Najvyšší súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach, v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 452 ods. 1 CSP už ďalšie dôvody neuvádza. 7. Vzhľadom na to, že dovolanie žalobkyne smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné, najvyšší súd ho odmietol podľa § 447 písm. c/ CSP.
8. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP). O výške náhrady trov konania žalovaného rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
9. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.